Rusko zaradilo na oznam hľadaných osôb aj viacerých politikov z Litvy a Lotyšska
Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb niekoľko desiatok litovských a lotyšských politikov a verejných činiteľov.
Na list zaradili aj litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa či primátora litovského mesta Klaipéda Arvydasa Vaitkusa.
Mediazona objasnila, že z databázy ruského ministerstva vnútra zozbierala verejne dostupné informácie o hľadaných osobách - a našla takmer 100-tisíc takýchto oznámení.
Medzi nimi je aj najmenej 29 litovských občanov spojených s demontážou sovietskych pamätníkov a udalosťami z januára 1991, keď v Litve došlo k sérii násilných stretov medzi civilným obyvateľstvom žiadajúcim nezávislosť krajiny a sovietskymi ozbrojenými zložkami. 11. a 13. januára sovietski vojaci zabili 14 civilistov a zranili ich vyše 140.

V databáze hľadaných osôb sa nachádza aj estónska premiérka Kaja Kallasová, ako aj bývalá lotyšská ministerka vnútra Marija Golubevová, 67 lotyšských poslancov, 15 členov mestskej rady v Rige a ďalší.
V databáze nie je uvedené, podľa akého článku zákona bolo pátranie vyhlásené.
Kremeľ však v utorok oznámil, že estónsku premiérku a ďalších pobaltských predstaviteľov zaradil na zoznam hľadaných osôb za konanie nepriateľské voči Moskve.
"Sú to ľudia, ktorí podnikajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti a našej krajine," objasnil novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Litovský minister kultúry v utorok v rozhovore pre BNS tieto kroky Moskvy komentoval slovami, že Rusko pokračuje v boji proti demokracii a ľudským právam. "Som rád, že moja práca pri rozoberaní trosiek sovietizácie nezostala nepovšimnutá," dodal Kairys ironicky.
"Vážne, (moskovský) režim robí to, čo robil vždy: snaží sa potlačiť akýkoľvek závan slobody, bojuje proti demokracii, proti ľudským právam a slobodám a naďalej si vytvára svoj vlastný príbeh, ktorý nezodpovedá žiadnym faktom ani logike," dodal litovský minister.
Spresnil, že kultúra, dedičstvo a historická pamäť sa "tiež stali vojnovou zónou, v ktorej imperiálnosť sleduje svoje vlastné ciele".
"Mojou povinnosťou ako ministra kultúry je zabrániť dosiahnutiu týchto zlovoľných cieľov, zabrániť deformácii týchto tém v Litve aj na medzinárodnej scéne," povedal Kairys.
Minulý rok začal v Litve platiť zákon o desovietizácii, ktorý zakazuje propagáciu totalitných a autoritárskych režimov a ich ideológií na verejných priestranstvách.
V dôsledku toho sa z verejných priestranstiev začali odstraňovať symboly totalitarizmu a autoritárstva - pomníky, názvy ulíc, námestí a iné symboly. (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Súd v Moskve uložil Googlu pokutu za zverejnenie údajov o padlých ruských vojakoch. Zaplatiť má zhruba 40-tisíc eur.
(TASR)Ukrajinské letectvo hlási, že v noci zostrelilo 42 útočných dronov na severe, východe, juhu aj v centrálnej časti krajiny. Čítaj ďalej
Rusko v nedeľu porušilo prímerie v takmer 3000 prípadoch, tvrdí ukrajinský prezident Zelenskyj. Čítaj ďalej
Rusko v noci podniklo vzdušný útok na Ukrajinu. Z Mykolajiva, Chersonu a Čerkasov hlásili výbuchy. Čítaj ďalej
Trump dúfa, že Rusko a Ukrajina sa počas najbližších dní dohodnú a následne začnú vo veľkom obchodovať s USA. Čítaj ďalej
Zelenskyj navrhol Rusku zastavenie útokov zacielených na civilnú infraštruktúru, a to najmenej na 30 dní. Čítaj ďalej
Americké ministerstvo zahraničných vecí by uvítalo predĺženie veľkonočného prímeria vo vojne na Ukrajine. Čítaj ďalej
Ukrajina kritizovala americkú televíziu Fox News za to, že v popiske reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. Čítaj ďalej