Stoltenberg odmietol Macronove úvahy

Zástupcovia Španielska, Francúzska, Poľska, Británie, Nemecka, Talianska a Ukrajiny v spoločnom vyhlásení po stretnutí v Madride zdôraznili, že Ukrajina preukázala snahu o mier tým, že bez kladenia si podmienok prijala úplné prímerie. Rusko podľa nich musí upustiť od svojej tzv. taktiky zdržiavania a súhlasiť s bezpodmienečným prímerím.

Na schôdzke, ktorá sa konala pri príležitosti tretieho výročia ruského masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča na predmestí Kyjeva, sa zúčastnili aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycja sa k stretnutiu pripojili prostredníctvom telemostu.

Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa teraz čaká na krok zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý dosiaľ nedal najavo, že by zastavil útoky na Ukrajinu a zjavne hrá o čas.

Ako však ďalej uviedol nemecký rezort, Ukrajina i Európa chcú mier a preto bude podpora Ukrajiny pokračovať. Ministerstvo dodalo, že Európa je pripravená ďalej zvyšovať tlak na Rusko.

Kallasová vyzvala aj prezidenta USA Donalda Trumpa, aby na Putina vyvíjal väčší tlak. „Myslím si, že Spojené štáty majú tiež úlohu vyvíjať väčší tlak na Rusko, aby túto vojnu zastavilo,“ povedala bývalá estónska premiérka.

Rusko musí podľa nej súhlasiť s prímerím a urobiť krok vpred, napríklad vrátiť deportované ukrajinské deti alebo prepustiť vojnových zajatcov.

Šéfovia diplomacií opätovne zdôraznili potrebu zvýšenia vojenských schopností Európy, ktorá sa podľa nich musí stať suverénnejšou a zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu. Potrebuje byť lepšie pripravená a vybavená, aby dokázala samostatne reagovať na bezprostredné a budúce hrozby. Toto úsilie je podľa nich navyše potrebné výrazne zrýchliť. (TASR)

Ide o najvyšší počet brancov, odkedy Rusko na základe reformy svojej armády z roku 2012 začalo klásť väčší dôraz na zmluvných vojakov a vojakov povolaných na ročnú službu v armáde. Odvod sa uskutoční v období od 1. apríla do 15. júla.

Informovala agentúra DPA, ktorá sa odvolala na dokument zverejnený na webovej stránke pravo.gov.ru.

V zmysle nových zákonov budú na vojenskú službu povolaní občania vo veku 18 až 30 rokov. Pri tejto odvodovej kampani sa v Rusku bude využívať centralizovaná elektronická databáza, ale vojenské správy budú rozposielať aj tlačené pozvánky na odvod, doplnila DPA.

Agentúra DPA pripomenula, že účet na vládnom portáli gosuslugi majú teraz prakticky už všetci dospelí obyvatelia Ruska, keďže takto je možné vybavovať väčšinu styku s úradmi.

V roku 2024 bolo počas jarného odvodu do armády prijatých 150-tisíc ľudí, v roku 2023 ich bolo 147-tisíc a v roku 2022 odviedli 134 500 ľudí, poznamenala agentúra TASS.

Nárast počtu brancov súvisí s Putinovými výnosmi o postupnom zvyšovaní personálu ruskej armády. Začiatkom roku 2022 malo Rusko asi milión vojakov. V priebehu troch rokov sa bežný stav armády zvýšil na 1,5 milióna ľudí.

DPA doplnila, že brancov - oficiálne - neposielajú do jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Viackrát sa však už zapojili do bojov v ruskom pohraničí, kam vlani v auguste v rámci svojej ofenzívy prenikli jednotky ukrajinskej armády. (TASR)

O rozsudku, ktorý súd v jej neprítomnosti vyniesol pred týždňom, dnes informoval server Ukrajinska pravda.

Rozsudok nadobudne právoplatnosť hneď, ako uplynie lehota na podanie odvolania. Trest si má Ruska začať odpykávať, akonáhle sa ju podarí zadržať.

Odpočúvaný telefonát ruského vojaka s jeho manželkou, ktorá ho nabáda "do toho, znásilňuj ukrajinské baby", ale za podmienky, že jej o tom nebude vykladať a že použije ochranu, teda prezervatív, zverejnila ukrajinská tajná služba SBU v apríli 2022.

Manželov sa následne podarilo novinárom z ukrajinskej a ruskej redakcie rozhlasovej stanice Radio Svoboda identifikovať ako Romana a Olgu Bykovských z Feodosija na okupovanom Kryme.

Poddôstojník Bykovskij a jeho žena sú pôvodom z Orelskej oblasti v centrálnej časti európskeho Ruska. Bykovskij novinárom tvrdil, že hlas na nahrávke telefonátu s manželkou nie je jeho, zatiaľ čo Bykovská rozhovor s novinármi prerušila a následne vymazala svoj profil na sociálnej sieti VKontakte.

Znalecké posudky však preukázali, že hlasy na nahrávke naozaj patria obom manželom. Ukrajinské úrady Bykovskú v neprítomnosti obvinili ako podozrivú z vojnového zločinu a vyhlásili po nej medzinárodné pátranie.

Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine má zdokumentované stovky prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci dopustili po vpáde na Ukrajinu vo februári 2022. Dve tretiny obetí sú muži a chlapci, ktorí boli mučení v ruských väzniciach.

OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie Ukrajincov, civilistov aj vojnových zajatcov, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. Ide o "znásilnenie, pokus o znásilnenie, vyhrážanie sa znásilnením a kastráciou, bitky alebo elektrické šoky do genitálií, opakovanú vynútenú nahotu a sexualizované ponižovanie". (ČTK)

Mesto Buča je už tri roky synonymom masakrov civilistov počas ruskej okupácie na začiatku vojny na Ukrajine. Počas návštevy v Buči Zelenskyj vyzval európskych spojencov, aby sa zjednotili a zabránili tak podobným zverstvám.

Informovala o tom agentúra AFP.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče po mesiaci okupácie vstúpili do tohto mesta aj novinári agentúry AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po zastrelení. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.

Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie, že ide o vojnové zločiny.

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala.

Zelenskyj spolu s manželkou Olenou zapálili v Buči sviečky na pamätnom mieste pri Chráme sv. Andreja. Stalo sa tak v rámci pietneho obradu, na ktorom sa zúčastnili predsedovia parlamentov z viacerých európskych krajín. Európsky parlament (EP) zastupoval jeho podpredseda Martin Hojsík, informoval web EP.

Podľa Zelenského od udalostí v Buči „nikto na svete nemôže povedať, že nevie, čo Ukrajina bráni... Ukrajina bojuje za život pre svojich ľudí. Aby nikdy nikto na našej zemi neurobil to, čo ruskí okupanti“.

Vyzval nezabúdať na to, že to, čo sa stalo v Buči, sa môže zopakovať v ktorejkoľvek európskej krajine, ak Rusko nebude niesť zodpovednosť za túto vojnu. Za jeden z najväčších a najvýrečnejších symbolov vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine označil Zelenskyj „hroby obyčajných ľudí na dvoroch ich domov“, ako napísal v statuse na sieti Telegram.

Zelenskyj tiež informoval, že ukrajinské orgány začali pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov vyšetrovať viac ako 180-tisíc prípadov. V súvislosti s tým vyjadril nádej, že Medzinárodný trestný súd predvolá na lavicu obžalovaných aj ľudí z najvyšších miest ruského mocenského rebríčka.

AFP pripomenula, že americká administratíva sa momentálne snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. Zelenskyj na margo toho povedal, že Ukrajina chce ukončiť vojnu tak, aby mala zaručenú bezpečnosť, trvalý mier a dôstojnosť.

AFP pripomenula, že Rusko je ochotné plniť navrhovanú dohodu o zastavení útokov v oblasti Čierneho mora len za predpokladu, že Západ zruší svojej sankcie voči ruským subjektom zapojeným do vývozu potravín. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti varoval pred zrušením sankcií voči Rusku a uviedol, že Moskva by nemala z vojny „profitovať“.

Oznámila to kancelária ukrajinského lídra.

Z celkových príjmov tvoril čiastku 192 160 eur príjem z predaja štátnych dlhopisov.

Zvyšok pozostával z prezidentského platu, bankových úrokov a príjmov z prenájmu nehnuteľností. Zelenskyj a jeho rodina si vlani v porovnaní s rokom 2023 prilepšili o 64 083 eur.

„Rast príjmov rodiny ukrajinského prezidenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom súvisel obnovením plných platieb za prenájom. V minulom roku nedošlo k žiadnym iným významným zmenám v majetku, nehnuteľnostiach ani vozidlách rodiny prezidenta,“ uviedla kancelária Zelenského.

Šéf rezortu vnútra by skôr očakával spoločné stanovisko k americkým clám. Konštatuje to na sociálnej sieti.

Fínsky prezident podľa neho tvrdí, že krajiny, ktoré odmietajú neustále vyzbrojovanie Ukrajiny, ktoré chcú mier a vymykajú sa liberálnym názorom, by mali patriť do skupiny OUT krajín, teda tých, ktoré by mali Európsku úniu opustiť.

„Odmietam a odsudzujem takéto vyjadrenie od ktoréhokoľvek lídra,“ odkazuje Šutaj Eštok s tým, že Európska únia je mierové spoločenstvo a kritizuje, že americký prezident Donald Trump si bez obáv dovolí uvaliť clá na oslabenú a nejednotnú EÚ.

Minister vnútra by podľa vlastných slov očakával namiesto „neuvážených slov“ od fínskeho prezidenta návrh spoločného postupu proti americkým clám, aby sa zabránilo obchodnej vojne. Očakával by tiež výzvu na súdržnosť a hľadanie kompromisov medzi členskými krajinami.

Fínsky prezident Alexander Stubb v súvislosti so súčasným vývojom okolo Británie ako medzičasom už nečlenského štátu Európskej únie a, naopak, vedúcou pozíciou Londýna v takzvanej koalícii ochotných minulý týždeň v rozhovore pre televíziu CNN vyhlásil, že vzťahy na kontinente sú v ostatnom období podľa neho pružnejšie.

„To, čo začínam pozorovať, je flexibilnejšia Európa - alebo niečo, čo by sme mohli nazvať EÚ plus a mínus. Pričom plus je Spojené kráľovstvo, Nórsko a Island, a možno to mínus sú také členské štáty ako Maďarsko a Slovensko, ktoré sú v súčasnosti vnútri Európskej únie tak trochu problematické,“ povedal fínsky prezident. (TASR)

Vrátane možných nových sankcií. Napísala to agentúra Reuters s tým, že na schôdzke skupiny označovanej ako G5+ sa zúčastnila aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Ministri sa zhodli, že ich krajiny sú "pripravené vyvinúť ďalší tlak na Rusko vrátane zavedenia nových sankcií". Cieľom takéhoto kroku je podľa vyhlásenia znížiť schopnosť Ruska "viesť svoju útočnú vojnu" a Ukrajine zaručiť "najlepšie možné postavenie" pri rokovaní o zastavení bojov a o mieri.

K rýchlemu uzavretiu prímeria tlačí obe strany Trumpova administratíva. Kým brániaci sa Kyjev návrhy na prerušenie útokov na energetickú infraštruktúru a bojov v Čiernom mori akceptoval, Moskva si pred súhlasom začala klásť rôzne podmienky. Obe strany sa navzájom vinia z útokov a pokračujú aj boje na línii frontu.

Politici, ktorí sa zúčastnili na rokovaní v Madride, Moskvu kritizovali za to, že sa podľa nich stavia vyhýbavo k americkému návrhu. Podľa Kallasovej ani tri týždne po jeho predstavení z Ruska nezaznela jasná odpoveď. Poľský minister Radoslaw Sikorski uviedol, že Rusko by malo dostať termín, do ktorého musí predložiť svoju odpoveď na návrh.

Podľa denníka El País ministri zahraničia tiež rokovali o využití zmrazeného ruského majetku v EÚ, ktorý predstavuje 210 miliárd eur.

. (ČTK)