Voliči sa nevedeli dočkať, v Senici čakali nastúpení pred otvorením miestností

"Diskutujeme o rôznych možnostiach, naše tímy sú v kontakte, pracujeme na konkrétnom dátume," povedal k plánom svojej prvej zahraničnej cesty Pavel.

"Nebudeme nijako strácať čas. Predpokladám, že sa nám to podarí urobiť hneď v tom týždni po inaugurácii," spresnil nový český prezident.

Chce pozvať prezidentov susedných štátov

Pavel by na ňu rád pozval aj slovenskú prezidentku.

"Už som o tom hovoril aj na stretnutí s najvyššími ústavnými činiteľmi, že taký nápad mám. Im sa to páčilo tiež. Myslím, že by to bolo pekné gesto vo vzťahu k našim susedom, ak by sa predstavitelia susedných krajín mohli zúčastniť," načrtol svoju predstavu o hosťoch nový český prezident. Dodal, že zatiaľ to však ešte nie je isté.

Už počas kampane avizoval, že na druhú zahraničnú cestu by išiel do Poľska, aby upokojil obavy, ktoré spôsobili výroky jeho súpera Andreja Babiša.

Ten v debate povedal, že by Poľsku neposkytol vojenskú pomoc, ak by ich napadol iný štát. Následne by chcel Pavel navštíviť všetky susedné krajiny, pretože vzťahy s nimi považuje za kľúčové.

Cesta na Ukrajinu

V hre je aj prípadná spoločná cesta na Ukrajinu so Zuzanou Čaputovou.

"Zatiaľ išlo o nápad, ktorý sa páčil mne a pokiaľ viem, páčil sa aj pani prezidentke Čaputovej. Otázkou je, či sa ho podarí takto zrealizovať, pretože predsa len cesty na Ukrajinu dnes nie sú úplne štandardné. Vyžadujú pomerne striktné bezpečnostné opatrenia," povedal Pavel s tým, že je nutná súčinnosť aj poľskej strany.

Dodal však, že jeho návšteva Ukrajiny nemusí byť nutne viazaná na spoločnú cestu.

"Bolo by to pekné, bolo by to symbolické gesto, ale rozhodne by som to nechcel obmedzovať tým, že kým sa nám to nepodarí zorganizovať, tak sa tá návšteva neuskutoční," vysvetlil svoj postoj nový český prezident.

Problém s Orbánovými názormi

K ú vzťahom s Maďarsko Pavel povedal, že nikdy nemal ku krajine negatívny postoj.

"Do Maďarska som jazdil rád, mám tam mnoho priateľov a budem rovnako rád, ak naše vzťahy budú harmonické. Tam, kde cítim problém, je niektorá názorová orientácia Viktora Orbána a jeho prístup," vysvetlil Petr Pavel.

"Viktor Orbán sa bez pochýb veľmi zmenil, pretože v čase, keď v politike začínal ako veľmi progresívny mladý liberál by rozhodne nikto ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že je to správna cesta. Ale ten obrat, ktorý od tej chvíle Viktor Orbán urobil, je dá sa povedať o takmer 180 stupňov," konštatoval Pavel, pričom dodal, že v dnešnej dobe celkom objektívne niektoré názory maďarského vedenia nekorešpondujú s názormi ostatných štátov Vyšehradskej štvorky (V4).

"Bavíme sa tu predovšetkým o podpore Ukrajiny a o vzťahu k Rusku, čo sú dosť zásadné veci," poukázal.

Uvítal by, ak by v rámci vzájomných rokovaní strany boli úplne otvorené, mali by zdôrazňovať spoločný záujem a tam, kde sa názory líšia, tak sa pokúsiť aspoň o priblíženie stanovísk.

Zároveň zdôraznil, že jeho postoj k Maďarsku rozhodne nie je nepriateľský ani odsudzujúci. Napriek rozdielnosti postojov novozvoleného prezidenta ČR a súčasného maďarského vedenia to podľa Pavla neznamená, že sa na seba krajiny musia pozerať skrz prsty.

"Naopak by sme sa mali snažiť o to, aby sa tie naše pozície zblížili," uviedol víťaz českých prezidentských volieb.

Formát V4 má zmysel

Nad V4 ako organizáciou by nechcel lámať palicu, pretože jej vznik, motivácia a základy, na ktorých stojí, sú podľa neho relevantné aj dnes.

Upozorňuje však na to, že v prípade rozdielnych postojov v podstatných otázkach ako je vzťah napríklad k Rusku či k podpore demokracie, spolupráca nebude úplne hladká.

"Mali by sme pracovať na tom, aby sa tie stanoviská, ak je to možné, znovu priblížili, pretože potom ako zoskupenie nebudeme mať príliš veľkú relevanciu. Možno by stálo aj za to, aby sme sa pozreli, do akej miery by sa V4 dala adaptovať na flexibilnejší formát s pridružením napríklad niektorých ďalších krajín. Už dnes mnohokrát rokujeme vo formáte V4+2, takže môžeme uvažovať aj o ďalších formátoch, ktoré by zahrnuli viac krajín zo strednej a východnej Európy k formovaniu spoločných stanovísk," uzavrel Pavel. (TASR)

Predsedníčka snemovne to potvrdila po prvom spoločnom stretnutí štyroch najvyšších ústavných činiteľov v Senáte.

Stretnutie ako návrat k normálu

Hostí budú okrem Pavlovho tímu pozývať obe komory parlamentu. Novozvolený prezident uviedol, že v hre sú aj pozvánky pre zahraničných hostí.

Pretože stále plynú lehoty na podávanie sťažností o voľbách, Pekarová Adamová ešte oficiálne schôdzu nezvolala.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spor s Čínou a väčšia podpora Ukrajiny. Pavel ukazuje nový smer českej diplomacie Čítajte 

"Toto stretnutie je pre mňa návratom k normálu, nemali by sme to považovať za niečo výnimočné, ale štandardné," komentoval prvú schôdzku najvyšších ústavných činiteľov Pavel.

Zdôraznil, že nebudú konať ako jedna koalícia, ale ide o snahu spoločne komunikovať. "Máme na seba nielen mobilné telefóny, ale v kontakte sú aj naše tímy," dodal.

Narážal tým na to, že súčasný prezident Zeman mobilný telefón nemá a komunikácia je preto komplikovanejšia.

Ústavní činitelia chcú spolupracovať

Novozvolený český prezident spresnil, že stretnutia v tomto formáte budú približne raz za štvrť roka a ak to bude situácia vyžadovať, aj častejšie. Okrem toho sa budú stretávať aj pri iných príležitostiach.

Podľa premiéra Petra Fialu by takéto schôdzky mali byť prirodzené. Občania podľa neho očakávajú, že politici spolu budú komunikovať a budú sa vedieť dohodnúť.

"Všetci si uvedomujeme, že vďaka voličom sme dostali šancu opäť intenzívne komunikovať a pracovať pre túto krajinu," povedal predseda Senátu Miloš Vystrčil, ktorý schôdzku inicioval.

Na otázku, či Pavel už kontaktoval súčasného prezidenta, odpovedal, že iniciatívu očakáva od neho. Dodal, že na rokovanie je pripravený, ale čaká, aký termín mu navrhne Zeman.

Najvyšší ústavní činitelia na stretnutí hovorili aj o koordinácii zahraničnej politiky. "Nie je mojím cieľom robiť samostatnú zahraničnú politiku," vyhlásil Pavel.

Česko by v tejto oblasti malo podľa neho hovoriť spoločným jazykom.

Zeman mal vlastnú zahraničnú politiku

Miloš Zeman sa s najvyššími ústavnými činiteľmi po svojom nástupe do funkcie v roku 2013 stretával. Vzťahy sa výrazne zhoršili po návšteve Miloša Vystrčila na Taiwane v roku 2020.

Po nástupe novej vlády v roku 2021 sa schôdzky prerušili pre osobné animozity Zemana s predsedníčkou Snemovne, s predsedom Senátu či ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským.

Zeman tiež dlhodobo presadzoval vlastnú zahraničnú politiku, ktorá nebola v súlade s postojom vlády či parlamentu. (TASR)