Ukrajina zničila 14 zo 17 ruských dronov a dve navádzané strely

Novinárom to podľa Ukrinform povedala Maryna Averinová, hovorkyňa Štátnej pohotovostnej služby v Odeskej oblasti.

"Počas zásahu hasičov nenastali žiadne väčšie komplikácie, no počas zásahu došlo k silnému výbuchu. Išlo o dron Šahíd, ktorý sa predtým neodpálil. Našťastie sa nikto nezranil," povedala.

Do odstraňovania následkov útoku sa zapojilo 80 záchranárov a vyše 20 kusov techniky.

Ruský vzdušný útok dronmi iránskej výroby poškodil civilnú infraštruktúru, obytné budovy, vzdelávaciu inštitúciu a vozidlá. Zranenia utrpeli traja ľudia.

Spojené štáty sa usilujú o dosiahnutie prímeria vo viac než tri roky trvajúcom konflikte na Ukrajine, ktorý sa začal ruskou vojenskou inváziou vo februári 2022.

Nemenovaný zdroj, ktorý sa pre AFP vyjadroval pod podmienkou anonymity, nespresnil, kto bude zastupovať Ukrajinu na nadchádzajúcej schôdzke.

Plánované stredajšie stretnutie v Londýne nadväzuje na minulotýždňovú schôdzku v Paríži, na ktorej sa zúčastnil aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff. Rubio vtedy predstavil plán Washingtonu na ukončenie vojny.

USA však zároveň varovali, že môžu upustiť od úsilia dosiahnuť prímerie v bojoch na Ukrajine v prípade, že vo vyjednávaní nebudú vidieť žiadne pokroky. (TASR)

Podľa Barrota bol tento krok zameraný na obmäkčenie amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Prímerie počas Veľkej noci, ktoré (Putin) tak trochu nečakane vyhlásil, bol marketingový ťah zameraný na to, aby prezident Trump nezačal byť netrpezlivý a nahnevaný," povedal francúzsky minister zahraničných vecí pre stanicu FranceInfo deň po tom, čo Rusko po náhlom ukončení spomenutého krehkého prímeria podniklo na Ukrajinu útoky zo vzduchu.

Tie sú podľa AFP v rozpore s Trumpovými nádejami na rozsiahlejšie prímerie medzi oboma stranami konfliktu. Šéf Bieleho domu sa vyjadril, že dohoda by mohla byť dosiahnutá v priebehu tohto týždňa.

Predtým však pohrozil, že USA by mohli upustiť od úsilia zaistiť mier v tomto vyše tri roky trvajúcom konflikte v prípade, že nebudú vidieť žiadny pokrok vo vyjednávaní.

Predstavitelia USA, Ukrajiny, Británie a Francúzska sa plánujú tento týždeň stretnúť v Londýne, aby obnovili rokovania o prímerí po minulotýždňovej schôdzke v Paríži, na ktorej sa zúčastnili aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio a Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff. (TASR)

Ruské sily odpálili v noci na dnes 54 bezpilotných lietadiel z ruských miest Kursk, Brjansk, Millerovo a Primorsk-Achtarsk, aj z mysu Čauda na okupovanom Kryme.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 38 bezpilotných lietadiel, pričom ďalších 16 zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobilo škody, uvádza sa vo vyhlásení obranných síl Ukrajiny.

V Charkovskej oblasti Rusko zaútočilo na dedinu Petropavlivka riadenými leteckými bombami, pričom zabili 54-ročnú ženu a 26-ročného muža, informoval gubernátor Oleh Syniehubov.

Ruský dron zabil 24-ročného muža počas jazdy na skútri v obci Ivašky.

V meste Kupiansk utrpela 58-ročná žena následkom útoku dronu otras mozgu. Ďalšia 48-ročná žena bola zranená pri zásahu kĺzavými bombami proti obci Horochovatka.

V Chersonskej oblasti sa Rusko za posledný deň zameralo na 36 osád vrátane regionálneho centra Cherson. V dôsledku útokov zahynul jeden človek a sedem ďalších bolo zranených, informoval gubernátor Oleksandr Prokudin.

V Sumskej oblasti čelila útokom obec Esman, kde zomrela jedna osoba.

V Dnepropetrovskej oblasti utrpeli zranenia 66-ročný muž a 63-ročná žena v okrese Nikopol, informovala miestna vojenská správa.

Ruské sily zaútočili na niekoľko osád delostrelectvom a bezpilotnými lietadlami.

V Doneckej oblasti bola pri útoku na mesto Myrnohrad zranená jedna osoba, informoval guvernér Vadym Filaškin.

Obec Gornal dobyli ukrajinské jednotky vlani v auguste, krátko po prekvapivom vpáde do západoruského regiónu.

Ruskí vojaci na telegrame tvrdia, že Ukrajinci na historickom mieste rozmiestnili vojakov, delá a vypúšťacie zariadenia pre bezpilotné lietadlá, kým Rusi kláštor po desiatich dňoch tvrdých bojov dobyli, napísala agentúra Reuters. Dodala, že nemohla tieto tvrdenia nezávisle overiť. 

Rusko je podľa nej blízko k vyhnaniu posledných ukrajinských vojakov z Kurskej oblasti. (ČTK)

Z toho päť nad anektovaným Krymom, tri nad Belgorodskou a dva nad Oriolskou oblasťou, napísalo na telegram ruské ministerstvo obrany. Ďalšie podrobnosti neuviedlo.

Informuje o tom agentúra AFP.

Na základe novej legislatívy bude „diskreditácia“ ruskej armády či výzvy na zavedenie sankcií voči Rusku trestným činom.

Zákon tiež po novom zakazuje „napomáhanie implementácie rozhodnutí“ medzinárodných organizácií, ktorých súčasťou Moskva nie je.

Môže sa to napríklad vzťahovať na Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu, ktorý na Putina vydal v apríli 2023 zatykač v súvislosti s nelegálnymi deportáciami ukrajinských detí.

Legislatíva môže byť použitá voči tým, ktorí konajú „za účelom zisku“ alebo boli najatí, cituje AFP.

K prijatiu týchto zákonov prichádza v čase stupňujúcich sa zásahov Moskvy voči opozícii a slobode slova od spustenia ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, dôsledkom ktorej bolo zavedenie množstva ekonomických sankcií i politická izolácia Ruska zo strany Západu.

Ďalší nový zákon zakazuje „zahraničným agentom“ - čo je označovanie využívané na označenie kritikov režimu a ofenzívy na Ukrajine - vykonávať akékoľvek aktivity zamerané na vzdelávanie či byť v predstavenstvách štátnych korporácií.

Jeden z Putinových dekrétov, ktorý sa stal zákonom, tiež hovorí, že s tými, ktorí pomáhajú medzinárodným organizáciám vylučujúcim Rusko alebo vyzývajú na sankcie voči Moskve, môže byť v súčasnosti zaobchádzané tiež ako so zahraničnými agentmi.

Rusko svoj zákon o zahraničných agentoch prijalo ešte v roku 2012, Moskva ho však v poslednom období sprísňovala a na zozname zahraničných agentov je v súčasnosti približne tisíc jednotlivcov a organizácií vrátane známych hudobníkov, spisovateľov či novinárov. Mnoho z nich bolo preto nútených odísť do exilu, pričom niektorým bol v Rusku skonfiškovaný aj majetok.

Zákony, ktoré Putin podpísal, počítajú aj so zhabaním majetku odsúdených za takéto obvinenia, pripomína AFP. (TASR)