Poľsko a Dánsko chcú mobilizovať krajiny EÚ za účelom ďalšej pomoci Ukrajine

Niektoré zariadenia sa našli na morskom dne, zatiaľ čo iné vyplavilo na breh, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na britské noviny The Sunday Times a The Telegraph.

Velenie armády a tajné služby sa domnievajú, že senzory boli určené na zhromažďovanie informácií o štyroch britských ponorkách, ktoré sú vybavené raketami s jadrovými hlavicami. Najmenej jedna z ponoriek triedy Vanguard je na otvorenom mori ako súčasť jadrového odstrašovania.

„Niet pochýb o tom, že v Atlantiku zúri vojna. Je to hra na mačku a myš, ktorá sa odohráva od konca studenej vojny a teraz sa opäť vyostruje,“ povedal pre Sunday Times nemenovaný popredný predstaviteľ britských ozbrojených síl.

Či sú okrem špionážnych senzorov k dispozícii aj iné dôkazy o aktivitách Ruska v mori je prísne tajné. „Je to trochu ako vesmírne preteky. Svet je plný utajovania a zastieracích manévrov; je ťažké mať vo všetkom jasno. Ale je dosť náznakov, že niekde prihára," uviedol vojenský predstaviteľ.

Podľa tri mesiace trvajúcej investigatívy denníka Sunday Times bolo v blízkosti podmorských komunikačných káblov objavených aj niekoľko bezpilotných podvodných vozidiel. Vláda má tiež „dôveryhodné informácie“, že jachty vlastnené ruskými oligarchami mohli byť použité na prieskumné operácie na mori.

V Baltskom mori boli od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 niekoľkokrát poškodené dôležité telekomunikačné a elektrické káble. Predpokladá sa, že ide o hybridné útoky proti Západu vykonané na objednávku Ruska, ktoré to však odmieta. (TASR)

Napriek úsiliu USA a Európy o zabezpečenie mieru na Ukrajine Rusko podľa Macrona stále pokračuje v „zabíjaní detí a civilistov“.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Myslím na deti a všetky civilné obete krvavých útokov, ktoré uskutočnilo Rusko, vrátane útoku na Kryvyj Rih zo 4. apríla,“ uviedol Macron na platforme X vo francúzštine a ukrajinčine. „Je potrebné čo najskôr uzavrieť prímerie. A (podniknúť) rázne kroky, ak sa Rusko bude naďalej snažiť získať čas a odmietať mier,“ dodal.

Macron tiež uviedol, že hoci Ukrajina prijala návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na úplné prímerie, „Rusko pokračuje vo vojne s novou intenzitou bez ohľadu na civilistov“.

Rusko v piatok podniklo útok na ukrajinské mesto Kryvyj Rih, ktorý si vyžiadal už 20 obetí vrátane niekoľkých detí. V nedeľu zaútočilo aj na metropolu Kyjev, kde zahynula najmenej jedna osoba.

Zelenskyj odsúdil pokračujúce útoky ruských síl na Ukrajinu. Podľa neho „má Rusko v úmysle pokračovať vo vojne a zabíjaní“ a prímerie uzavrieť nechce. (TASR)

Zelenskyj povedal, že Ukrajina americký návrh prijala. "Čakáme, že Spojenie štáty na to budú reagovať - ale doteraz žiadna odozva neprišla," uviedol Zelenskyj.

Počas dňa tiež povedal, že tlak na Rusko je nedostačujúci, čo podľa Zelenského dokazujú ruské útoky zo vzduchu na ukrajinské mestá.

Francúzsky prezident Macron sa vyjadril k piatkovému ruskému útoku na ukrajinský Kryvyj Rih, pri ktorom podľa ukrajinských predstaviteľov zomrelo 20 civilistov vrátane deviatich detí.

"Tieto ruské útoky musia skončiť. Prímerie sa musí dosiahnuť čo najskôr. A ak Rusko bude zdržiavať a odmietať mier, tak musia nasledovať silné činy," uviedol Macron.

Putinov splnomocnenec Kirill Dmitrijev, ktorý bol tento týždeň na rokovaní v USA, dnes povedal, že očakáva nové kontakty medzi ruskou a americkou delegáciou na budúci týždeň. Ďalšie detaily neuviedol. (ČTK)

Obeť ruského dronu mala 59 rokov, doplnil Oleksandr Prokudin.

Oblasť je rozdelená riekou Dneper na okupovanú časť, z ktorej ruská armáda často útočí na Cherson, ležiaci na druhom brehu rieky.

Prokudin ešte v januári oznámil, že v Chersone žije zhruba 66-tisíc ľudí, čo je zhruba 25 percent počtu pred inváziou.V Chersonskej oblasti žije približne 145-tisíc ľudí, z toho asi 12-tisíc detí do 14 rokov.

Pri masívnom útoku s použitím rakiet a bezpilotných lietadiel v ukrajinskej metropole prišli o život najmenej dvaja ľudia.

„V noci na 6. apríla ruský raketový útok na Kyjev spôsobil značné zničenie budov, kde sídlili redakcie ukrajinského štátneho podniku pre zahraničné vysielanie,“ napísal televízny kanál Freedom, ktorý vysiela v ruštine.

„Horné tri poschodia obchodného centra, kde sa nachádzali zahraničné vysielacie kanály, boli úplne zničené. Dolné poschodia boli tiež ťažko poškodené a sú momentálne nepoužiteľné,“ dodala stanica Freedom. Žiadni zamestnanci neboli pri útoku zranení.

Televízne stanice sídlili v zasiahnutých priestoroch len od februára po tom, ako sa ich predchádzajúce kancelárie stali terčom iného ruského útoku.

Riaditeľ Ruského štátneho investičného fondu a vyslanec Kremľa pre zahraničné investície a ekonomickú spoluprácu Kirill Dmitriev v nedeľu pre ruskú televíziu Prvý kanál ďalej uviedol, že najbližší kontakt medzi dvoma stranami by mohol nastať „už budúci týždeň“ a že vo vzájomnom vzťahu dvoch krajín vidí „pozitívnu dynamiku“.

Vyslanec pre ekonomickú spoluprácu minulý týždeň navštívil Washington, kde sa zúčastnil na rokovaniach so zástupcami administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa Dmitrieva je v americkej vláde „nepochybne stále veľký počet nepriateľov Ruska“. „Existuje teraz krehká nádej, že sa dialóg obnoví,“ dodal Dmitriev a podotkol, že je teraz potrebné bojovať s „informačnými útokmi“.

Agentúra AFP pripomína, že Dmitriev zohral kľúčovú úlohu pri nedávnom zbližovaní Ruska a Spojených štátov. Vo februári sa zúčastnil aj na prvom kole rokovaní s predstaviteľmi amerického prezidenta Donalda Trumpa v Saudskej Arábii. (TASR)

Referuje o tom web The Moscow Times s odvolaním sa na nemeckú televíziu ZDF.

Uvedené správy naznačujú, že zapojenie Pchjongjangu do vojny na Ukrajine by sa mohlo čoskoro rozšíriť.

Televízia ZDF zverejnila video spred niekoľkých dní, ktoré ukazuje, ako Rusi prepravujú vlakom severokórejské samohybné delá Koksan cez severnú časť Ruskom anektovaného Krymu.

ZDF predpokladá, že Pchjongjang dodal Rusku až 200 takýchto systémov.

Severokórejské jednotky dosiaľ spozorovali iba pri operáciách v ruskej Kurskej oblasti, kde Moskva od augusta minulého roka vedie boje proti ukrajinským jednotkám.

Keďže ruské sily nedávno vytlačili Ukrajincov z väčšiny územia, ktoré Kyjev kontroloval v Kurskej oblasti, ZDF uviedla, že Rusko by mohlo pomerne rýchlo poslať severokórejský kontingent na Krym, aby sa zameral na ukrajinské sily v južných regiónoch Ukrajiny.

Západní vojenskí analytici varujú, že ak sa Rusom podarí rozmiestniť severokórejské diaľkové delostrelectvo v Záporožskej oblasti, ktorú Rusko čiastočne kontroluje, mohli by ostreľovať kľúčové mestá ako Cherson a Záporožie. (SITA)

"Ak by administratíva Donalda Trumpa uznala nové ruské hranice, ktoré boli rozšírené silou na úkor Ukrajiny, pre strednú a východnú Európu by sa prekročila „červená čiara“," povedal Pawel Kowal v rozhovore pre denník Financial Times pred odletom do Washingtonu, kde sa má stretnúť s vysokými predstaviteľmi Kongresu a Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom.

Kowal uviedol, že je jasný rozdiel medzi dočasnými riešeniami zameranými na ukončenie bojov na Ukrajine a splnením „ruských očakávaní uznať Krym, Donbas alebo iné časti Ukrajiny, čo by bola historická chyba“.

Dovoliť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rozširovať „imperiálne Rusko“ by bolo „strašné,“ povedal. Podľa neho je „je veľmi ťažké diskutovať o bezpečnosti na Ukrajine izolovane od všeobecnej bezpečnostnej otázky strednej Európy“. Poukázal pritom na Trumpovo vylúčenie európskych partnerov z mierových rokovaní.

„Pre politikov je veľmi jednoduché oddeliť politické záruky od obchodných záruk a od vojenských záruk, ale ak sa majú na Ukrajine investovať skutočné (korporátne) peniaze, budú žiadať seriózne americké záruky,“ povedal Kowal.

Financial Time pripomína, že v roku 1939 bolo Poľsko rozdelené nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Neskôr sa dostalo do sovietskej sféry vplyvu po dohode z Jalty z roku 1945, ktorá zmenila usporiadanie Európy na konci druhej svetovej vojny. (TASR)