V ruskom Belgorode sa čiastočne zrútila obytná budova, úrady obviňujú Ukrajinu

„Obyčajný okres. Všade naokolo sú len obytné budovy, len civilné stavby. Svet nesmie zabudnúť, že ľudské životy pre Rusko nič neznamenajú,“ dodal ukrajinský prezident.

Na zverejnenom videu prezident položil plyšového medveďa na detskom ihrisku, kde deti zomreli a kvety k provizórnym pamätníkom v blízkosti tamojšej školy.

Medzi obeťami minulotýždňového ruského útoku bolo deväť detí vo veku od troch do 17 rokov. Ďalších 75 ľudí vrátane 17 detí utrpelo zranenia. Útok poškodil 60 obytných budov, 23 domov a tri vzdelávacie inštitúcie.

Zelenskyj sa stretol s vojenskými predstaviteľmi a uviedol, že ich spoločné diskusie sa zamerali predovšetkým na posilnenie protivzdušnej obrany v Dnepropetrovskej oblasti.

„Len od začiatku roka došlo k viac ako 2 000 náletov,“ vyhlásil ukrajinský prezident. To je takmer dvakrát toľko ako v rovnakom období minulého roka.

Zelenskyj navštívil aj miestnu vojenskú nemocnicu, kde vojakom odovzdal medaily. Vojna po útoku Ruska na Ukrajinu trvá už viac ako tri roky. (TASR)

Autá, ktoré by čakalo zošrotovanie, sa magistrát českého hlavného mesta rozhodol venovať neziskovej organizácii Neohnutí, ktorá ich odošle na Ukrajinu.

Tam budú pomáhať obrancom v boji s ruskými agresormi. Informuje o tom portál Novinky.cz.

Organizácia vybrala šesť vhodných osobných vozidiel a dve dodávky, ktoré čaká opätovné sprevádzkovanie. Niektoré z vozidiel boli odstavené až tri roky. Pre Prahu ide o majetok bez účtovnej hodnoty, ktorý by inak smeroval na likvidáciu.

Na parkovisku dlhodobo odstavených áut v Prahe každoročne pribudne okolo sto vozidiel, ku ktorým sa nikto nehlási. Praha už preto chystá ďalšie vozidlá, ktoré by mohli poskytnúť neziskovej organizácii pomáhajúcej Ukrajine. (SITA)

Prvý postsovietsky minister zahraničných vecí Kozyrev (74) od roku 2010 žije v Spojených štátoch.

Šéfom ruskej diplomacie bol za vlády bývalého prezidenta Borisa Jeľcina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Neskôr otvorene kritizoval politiku prezidenta Vladimira Putina aj vojenskú inváziu na Ukrajine. Krátko po začiatku vojny v roku 2022 vyzval niekdajších kolegov na ministerstve zahraničných vecí, aby na protest odstúpili z funkcií.

Ministerstvo spravodlivosti ho vo vyhlásení obvinilo zo šírenia falošných informácií o politike ruskej vlády a ruskej armáde. Upozornilo tiež na jeho nesúhlas so „špeciálnou vojenskou operáciou“, ako Moskva oficiálne nazýva inváziu na Ukrajine, a jeho údajnú spoluprácu so „zahraničnými platformami“.

Kozyrev v reakcii uviedol, že rozhodnutie poukazuje na „hlúposť tohto režimu“. „Som rád, že sa môžem pridať k šľachetným ľuďom, ktorých rovnako označili za zahraničných agentov,“ vyhlásil.

Ľudia a organizácie, ktoré v Rusku úrady označia za „zahraničných agentov“, sa musia takto identifikovať vo všetkých publikáciách aj na sociálnych sieťach, pripomenul Reuters. Ich verejné aktivity sú obmedzené a sú tiež povinní predkladať detailné správy o svojich financiách. (TASR)

Uviedol to v piatok ruský investigatívny portál Važnyje istorii, informuje spravodajský web Kyiv Independent

Zistenia prišli len niekoľko dní potom, ako Bezpečnostná služba Ukrajiny oznámila, že zajala dvoch čínskych bojovníkov. Podľa dokumentu ukrajinskej tajnej služby, ktorý získal web Kyiv Independent, v súčasnosti slúži v ruských ozbrojených silách najmenej 163 čínskych občanov.

Na základe uniknutých údajov z ruských pohraničných a náborových služieb Vaznyje istorii zistili, že mnohí čínski občania pricestovali do Moskvy len niekoľko dní pred tým, ako sa dostavili na výberové miesto. Najmladší z regrútov mal 20 rokov, najstarší 51. (SITA)

Diskusia sa týkala najmä konfliktu na Ukrajine. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovali agentúry AFP a Reuters.

Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti sa stretnutie skončilo po štyri a pol hodine. Spravodajca novín Izvestija i agentúra Interfax informovali, že rozhovory sa konali v budove prezidentskej knižnice v druhom najväčšom ruskom meste.

Hovorca Kremľa pred rokovaním povedal, že Vladimir Putin bude so Stevom Witkoffom pokračovať v diskusii o „rôznych aspektoch mierového plánu pre Ukrajinu“ a využije stretnutie na to, aby tlmočil pozíciu a hlavné záujmy Moskvy.

Hovorkyňa Bieleho domu schôdzku potvrdila s tým, že cestu osobitného vyslanca do Ruska a jeho stretnutie s Putinom považuje Washington za ďalší krok k prímeriu a mierovému riešeniu na Ukrajine. Trump podľa nej jasne ukázal, že je „neustále frustrovaný oboma stranami tohto konfliktu“ a želá si ukončenie bojov a vojny.

Witkoff v piatok v Petrohrade rokoval aj so šéfom Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirillom Dmitrijevom, ktorý bol nedávno vymenovaný za osobitného predstaviteľa Ruska pre spoluprácu so zahraničím.

S Putinom, ktorý v piatok v Petrohrade predsedal zasadnutiu o ruskej námornej flotile, sa Witkoff osobne stretol už dvakrát od januárového nástupu Trumpa do funkcie. Trump sa v súčasnosti pokúša dohodnúť prímerie a prípadný mier vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom, v rokovaniach však došlo v uplynulých týždňoch len k malému pokroku.

Volodymyr Zelenskyj vyzval svojich spojencov na dosiahnutie pokroku ohľadom možného nasadenia vojenských síl v krajine a znovu informoval o stovkách čínskych vojakov, ktorí na ukrajinskom fronte bojujú po boku Ruska.

Zelenskyj sa prostredníctvom online hovoru prihovoril skupine spojencov Ukrajiny Ramstein.

„Viete, že Ukrajina má nedostatok systémov protivzdušnej obrany. Viete, že systémy Patriot môžu účinne chrániť pred balistickými hrozbami. Žiadam vás, aby ste sa v prvom rade zamerali na protivzdušnú obranu Ukrajiny. Naozaj ich potrebujeme. Desať systémov Patriot - slobodný svet ich má,“ uviedol Zelenskyj.

Spojencom tiež povedal, že možné nasadenie vojenských síl na Ukrajine po zastavení bojov by mohlo pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok proti prípadným budúcim ruským útokom.

„Musíme definovať jasné detaily týkajúce sa veľkosti, štruktúry, rozmiestnenia, logistiky, udržiavania, vybavenia a výzbroje tohto bezpečnostného kontingentu na Ukrajine,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Zelenskyj v piatok znovu hovoril o prítomnosti čínskych vojakov na ukrajinskom fronte.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pridala sa Čína na stranu Ruska? Čo ukázalo zajatie čínskych vojakov na Ukrajine Čítajte 

„Od tejto chvíle máme informácie, že najmenej niekoľko stoviek čínskych občanov bojuje ako súčasť ruských okupačných síl... To znamená, že Rusko sa jednoznačne snaží predĺžiť vojnu - aj s použitím čínskych životov," vyhlásil.

Kyjev tento týždeň uviedol, že jeho sily v Doneckej oblasti zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich za Moskvu. Zelenskyj následne obvinil Rusko, že do invázie zapojilo Peking. Kremeľ tvrdenia Ukrajiny poprel.

Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom trvá už viac ako tri roky a hoci sa krajiny dohodli na čiastočnom prímerí v Čiernom mori, útoky na oboch stranách pokračujú.

„V nasledujúcom desaťročí je vyčlenených 8,4 bilióna rubľov (približne 88,6 miliárd eur) na výstavbu nových lodí a plavidiel pre námorníctvo,“ uviedol Putin na stretnutí v Petrohrade.

Podľa ruského prezidenta je prezbrojenie flotily nutné pre „nové nebezpečenstvo a výzvy“, ktoré prinášajú nové technológie, digitalizácia a politická situácia vo svete.

Putin pri vyhlásení nespomenul vojnu na Ukrajine, v ktorej Moskva prišla v Čiernom mori o niekoľko vojnových lodí. Namiesto toho ruský prezident ocenil rýchlosť budovania lodí.

Rusko podľa neho za posledných päť rokov skonštruovalo 49 vojnových lodí niekoľkých typov vrátane jadrových ponoriek vybavených hypersonickými raketami Zirkon. (TASR)