Účasť na konferencii o Ukrajine potvrdilo zatiaľ vyše 50 krajín

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Nepotvrdil, či sa s Witkoffom stretne ruský vodca Vladimir Putin, ale povedal, že Moskva bude „informovať“, ak sa schôdzka uskutočni. Ide o tretiu návštevu Trumpovho splnomocnenca v krajine.

Witkoff sa od Trumpovho návratu do Bieleho domu počas návštev v Rusku s Putinom už dvakrát stretol.

Návšteva sa uskutočňuje deň po tom, ako si obe krajiny vymenili väzňov. Obe strany sa tak snažia zlepšiť vzťahy, ktoré sa pre ruskú agresiu proti Ukrajine dostali na najnižšiu úroveň od čias studenej vojny.

Po svojom druhom stretnutí s Putinom v marci Steve Witkoff ruského vodcu pochválil. Trumpov splnomocnenec povedal, že Putin je „skvelý líder“ a „nie je zlý človek“. (SITA)

Oznámil to nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemecký televízny spravodajský kanál n-tv.

Novú pomoc Kyjevu Pistorius ohlásil počas stretnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli. Balík bude obsahovať aj 15 tankov Leopard 1 a prieskumné drony.

Pistorius okrem toho povedal, že Nemecko chce pre Ukrajinu v nadchádzajúcich rokoch zabezpečiť ďalšie systémy IRIS-T a 1 100 pozemných pozorovacích radarov. (SITA)

Tá leží len šesť kilometrov od hranice oblasti, informoval server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na projekt Deepstate, pokladaný za blízky ukrajinskej armáde.

Ruským jednotkám sa doteraz nepodarilo preniknúť do Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, hoci sa o to každý deň pokúšajú, uviedol v piatok v ukrajinskej televízii šéf oblastnej správy Volodymyr Arťuch podľa serveru RBK-Ukrajina.

O deň skôr ruské ministerstvo obrany oznámilo dobytie ukrajinskej dediny Žuravka v Sumskej oblasti. Táto obec sa podľa DeepState nachádza v "krajine nikoho", ktorú neovláda ani jedna strana.

O dobytí obce Oleksandropil, spolu s ďalšími dedinami a mestom Selydove, informovalo ruské ministerstvo obrany už na začiatku vlaňajšieho novembra. Kyjev sa vtedy k ruským tvrdeniam nevyjadril.

Postup ruských síl na Ukrajine od vlaňajšieho novembra mesiac od mesiaca spomaľuje, upozornil v pondelok americký Inštitút pre výskum vojny (ISW).

Kým vlani v novembri ruská armáda na Ukrajine nanovo ovládla 730 kilometrov štvorcových, za marec to bolo 143 kilometrov štvorcových, uviedli americkí analytici s odvolaním sa na údaje britského ministerstva obrany a vlastné sledovanie.

Ruské útoky na Ukrajine, najmä na tamojších civilistov „sú najsmrtiacejšími od začiatku vojny“, povedala Kallasová pre rozhlasovú stanicu BBC.

„Je zrejmé, že Rusko naozaj eskaluje. Na mier sú potrební dvaja, ale na vojnu stačí jeden a je jasné, že Rusko chce vojnu,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ.

Na otázku v súvislosti s jej tvrdením, že Čína je „hlavným podporovateľom“ ruskej vojny odpovedala, že 80 percent tovaru dvojakého použitia, ktorý využíva ruská armáda, pochádza z Číny.

Balík počíta s financovaním státisícov bezpilotných lietadiel, protitankových mín, radarov aj s opravami vojenských vozidiel.

Oznámili ho v deň, keď sa v Bruseli koná rokovanie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktoré na úrovni ministrov obrany zhruba 50 štátov organizuje Británia a Nemecko.

Súčasťou balíka je 350 miliónov libier (408 miliónov eur) od Spojeného kráľovstva, ďalšie finančné prostriedky poskytne Nórsko prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu pod vedením Británie. Približne 160 miliónov libier (186 miliónov eur) pôjde na zabezpečenie opráv a údržby vozidiel a vybavenia, ktoré Spojené kráľovstvo už poskytlo Ukrajine.

Zahŕňa aj vojenskú pomoc na „boj zblízka" - financovanie radarových systémov, protitankových mín a státisícov dronov - v hodnote viac ako 250 miliónov libier. Podporné vybavenie dodajú britskí a ukrajinskú dodávatelia.

„Musíme sa snažiť zabrániť ruskej agresii tým, že budeme pokračovať v posilňovaní ukrajinskej obrany,“ povedal britský minister obrany John Healey, ktorý spolu s nemeckým rezortným náprotivkom Borisom Pistoriusom povedie rokovania kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. Dodal, že rok 2025 je pre Ukrajinu rozhodujúci. (TASR)

 Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Rusko celkom jasne ignoruje diplomaciu a využíva svoje kontakty so svetom výlučne na svoje ciele - nie v záujme ukončenia vojny," povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve.

„Teraz je potrebné použiť taktiku nátlaku na Rusko s cieľom skoncovať s týmto terorom, s touto vojnou. Ďakujem každému po celom svete, kto nám v tomto úsilí pomáha,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň uviedol, že v priebehu štvrtka Rusko útočilo okrem Dnipra aj na hlavné mesto Kyjev a mesto Nikopol. Ruské útoky zaznamenali okrem toho i v Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Mykolajivskej a Sumskej oblasti na Ukrajine.

Trump sa snaží Moskvu presvedčiť, aby súhlasila s prímerím na Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

Witkoff, ktorého si Trump vybral ako splnomocnenca pre Blízky východ, sa ujal tiež kontaktov administratívy amerického prezidenta s Kremľom a medzitým v Moskve dvakrát rokoval s Putinom. Súčasná schôdzka tak bude tretia.

Trumpova administratíva sa snaží sprostredkovať dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom o prímerí či ukončení vojny, ktorú rozpútala Moskva. Washington v posledných týždňoch skúšal dohodnúť čiastočné dohody o prímerí týkajúce sa energetiky a Čierneho mora, ale obe stroskotali, napísal Reuters.

Trump však stále verí, že sa podarí dojednať plošné prímerie, pripomína Axios. Ukrajina s návrhom bez ďalších podmienok už skôr súhlasila, Moskva uvádza, že s myšlienkou súhlasí, zároveň ale požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio pred týždňom na rokovaní ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie vyhlásil, že Putin sa bude musieť čoskoro vyjadriť, či to s prímerím myslí naozaj vážne.

Ukrajina sa už vyše troch rokov bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii a USA sa pod vedením bývalého prezidenta Joea Bidena spoločne s ďalšími západnými krajinami postavili na stranu Kyjeva, ktorému poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie.

Po januárovom Trumpovom návrate do Bieleho domu USA zmenili postoj ku konfliktu a obnovili kontakty s Rusmi, čo Američania odôvodňujú práve snahou sprostredkovať prímerie.

Vojaci by podľa neho na Ruskom napádanú Ukrajinu boli vyslaní v rámci plánu, o ktorom teraz Londýn rokuje so svojimi spojencami.

Jeden z variantov plánu, o ktorý ide, je podľa zdrojov servera vyslanie Európanmi vedených síl na Ukrajinu. Ich úlohou by bolo odradiť Rusko od porušenia možnej dohody o prímerí a zároveň by uľavilo ukrajinským vojakom.

Hovorca britského premiéra Keira Starmera v marci podľa agentúry Reuters uviedol, že "významný počet" krajín je ochotných poskytnúť Ukrajine mierové sily v prípade, že bude uzavretá mierová dohoda s Ruskom.

Británia a Francúzsko tvoria základ takzvanej koalície ochotných, teda krajín, ktoré spoločne diskutujú o ďalšej podpore Ukrajiny. Do koalície sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako je Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland.

Súčasťou koalície nie sú Spojené štáty, napokon vznik skupiny je reakciou na zmenu postoja USA voči ruskej agresii na Ukrajinu po nástupe novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa. (ČTK)