Antikoncepčný gél pre mužov je rýchlejší a účinnejší ako iné spôsoby prevencie

Jeden z podozrivých útočníkov bol údajne zapojený už do atentátu na španielskeho politika Aleja Vidala-Quadrasa v roku 2023. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

AIVD tvrdí, že v júni 2024 uprostred noci vyšplhali dvaja maskovaní útočníci na balkón iránskeho muža, no polícii sa ich podarilo včas zadržať. Pár bol údajne v kontakte s treťou osobou, ktorá im po telefóne dávala inštrukcie. „Podľa spravodajských informácií je pravdepodobné, že za pokus o atentát je zodpovedný Irán,“ uviedla AIVD vo svojej každoročnej správe. „Incident ilustruje hrozbu, ktorú môžu zahraničné režimy predstavovať pre Holandsko,“ dodala.

Holandský minister zahraničia Caspar Veldkamp si pre vysvetlenie nechal predvolať iránskeho veľvyslanca. Jeden zo zadržaných mužov je navyše podozrivý aj zo zapojenia do pokusu o vraždu španielskeho pravicového politika a podporovateľa iránskej opozície Aleja Vidala-Quadrasa. Politika 9. novembra 2023 v Madride postrelili do tváre.

„Oba pokusy o vraždu sú súčasťou metód, ktoré Irán využíva mnoho rokov - využívanie zločineckých sietí v Európe na umlčanie odporcov režimu,“ uviedla AIVD.

Holandsko v roku 2019 obvinilo Irán zo zapojenia do vraždy dvoch jeho disidentov na holandskom území v rokoch 2015 a 2017. V nadväznosti na obvinenia vtedy Amsterdam vyhostil dvoch iránskych diplomatov.

Správa AIVD uvádza, že bezpečnostná služba aktívne posudzuje potenciálne hrozby pre nadchádzajúci summit NATO, ktorý sa má v júni konať v Holandsku a údajne sa na ňom prvýkrát zúčastní aj americký prezident Donald Trump. (TASR)

Lavrov to uviedol pre americkú televíziu CBS News v rozhovore, ktorý bude odvysielaný v nedeľu. TASR sa odvoláva na správy portálu Politico a agentúry Reuters.

Lavrov poznamenal, že súhlasí s nedávnym tvrdením amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého je možné dosiahnuť dohodu, ak budú obe strany konfliktu ochotné k tomu pristúpiť. „Prezident Spojených štátov verí, a myslím si, že oprávnene, že sa uberáme správnym smerom... Vo vyhlásení prezidenta sa spomína dohoda a my sme pripravení dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Zároveň však ozrejmil, že pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť, hoci neuviedol žiadne podrobnosti. „Stále existujú niektoré špecifické body, prvky, ktoré je potrebné doladiť,“ uviedol.

Tieto vyjadrenia prišli len niekoľko hodín po tom, čo Rusko v noci na štvrtok spustilo jeden z najmasívnejších leteckých útokov na Kyjev za posledné mesiace. Bombardovanie si vyžiadalo najmenej 12 obetí na životoch a viac ako 70 zranených. Útok podľa Politica vyvolal aj nezvyčajne ostrú kritiku od Trumpa.

„Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP!,“ odkázal Trump Putinovi. „Týždenne zomiera 5000 vojakov. Poďme uzavrieť mierovú dohodu,“ napísal ďalej americký prezident na sociálnej sieti Truth Social.

Trump sa v minulosti podľa portálu častejšie kriticky vyjadroval skôr na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý opakovane odmieta akékoľvek návrhy na ústupky Moskve vrátane uznania ruskej anexie polostrova Krym z roku 2014.

Vo štvrtok šéf Bieleho domu novinárom povedal, že Rusko podľa neho nepredstavuje prekážku pre mierové riešenie a vyjadril presvedčenie, že obe strany – Ukrajina aj Rusko – majú záujem dohodu dosiahnuť. (TASR)

Požiar Jones Road Wildfire vypukol v utorok a doposiaľ spálil približne 6000 hektárov pôdy. TASR o tom informuje podľa webu televízie NBC News.

Prokurátori Klinga obvinili z podpaľačstva. Podľa nich zapálil drevené palety a potom opustil oblasť bez toho, aby sa uistil, že oheň bol úplne uhasený. Mladíka budú zadržiavať vo väznici v okrese Ocean County až do vypočúvania.

Vo štvrtok dopoludnia miestneho času bol požiar lokalizovaný iba na 50 percent. Žiadne obete doposiaľ nehlásili. Zničená bola len jedna komerčná budova.

Požiar vypukol v meste Ocean Township v utorok približne o 10.00 h miestneho času (16.00 h SEČ). Podľa miestnych médií vyčíňa v rozsiahlom pobrežnom ekosystéme známom ako Pine Barrens, ktorý je jednou z najväčších chránených oblastí na východnom pobreží USA.

Od utorka evakuovali asi 5000 obyvateľov regiónu, no príkazy na evakuáciu už medzičasom zrušili.

Podľa štátneho komisára pre ochranu životného prostredia Shawna M. LaTouretta by mohlo ísť o najväčší lesný požiar v štáte New Jersey za posledných 20 rokov. (TASR)

Koaličná strana Sumar namietala, že krajina nemôže kupovať zbrane od vlády, ktorá „masakruje palestínsky ľud“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Španielske ministerstvo vnútra sa nedávno pokúsilo vypovedať zmluvu s izraelskou zbrojárskou firmou IMI Systems, ktorá vyrába náboje pre španielsku Občiansku gardu. V stredu však ministerstvo oznámilo, že ju nakoniec nezruší z dôvodu „pokročilého štádia spracovania zmluvy“ a možnosti, že zaplatené náboje nedostane vôbec. Na krok zareagovala koaličná strana Sumar, ktorá nazvala pokračovanie v nákupe „hrubým porušením vládneho záväzku neobchodovať so zbraňami s Izraelom“.

Vláda preto vo štvrtok oznámila, že kontrakt jednostranne zruší. „Spoločnosti zamietneme povolenie na dovoz tohto vybavenia do krajiny z dôvodu všeobecného záujmu a ministerstvo vnútra potom okamžite vypovie zmluvu,“ uviedol zdroj agentúry AFP. Španielska vicepremiérka Yolanda Diazová zo strany Sumar tvrdí, že osobne „vyjednávala“ s ministrom vnútra a premiérom. „Španielsko nemôže kupovať zbrane od vlády, ktorá masakruje palestínsky ľud,“ dodala.

Španielsky premiér Pedro Sánchez pozastavil všetky nákupy zbraní i munície z Izraela už po vypuknutí vojny medzi militantným hnutím Hamas a Izraelom 7. októbra 2023. Pri útoku vedenom Hamasom militanti zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy.

Izraelská odvetná reakcia, zahŕňajúca bombardovanie a pozemné operácie, zrovnala so zemou veľkú časť Pásma Gazy, vyhnala z domovov približne 90 percent tamojšieho obyvateľstva a spôsobila humanitárnu krízu a smrť viac než 50.900 Palestínčanov.

V januári tohto roka sa obe strany konfliktu dohodli na prímerí, v marci však Izrael obnovil svoju ofenzívu v Pásme Gazy. (TASR)

Republikánsky šéf Bieleho domu však podľa ústavy Spojených štátov nemôže kandidovať na tretie funkčné obdobie, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Trump, ktorý pôsobil ako prezident aj v rokoch 2017 až 2021, zdôraznil, že myšlienka o treťom funkčnom období nie je žart, hoci podľa vlastných slov je zatiaľ priskoro o tom hovoriť podrobnejšie. Minulý mesiac však vyhlásil, že existujú „metódy“, ktoré by to mohli umožniť.

Spoločnosť Trump Organization na žiadosť o komentár v súvislosti so spustením predaja nových predmetov zatiaľ nereagovala. Eric Trump, prezidentov syn a najvyšší predstaviteľ spoločnosti, vo štvrtok zverejnil svoju fotografiu s novou šiltovkou.

Podľa AFP a denníka The New York Times by si zmena americkej ústavy, ktorá by umožnila tretie prezidentské obdobie, vyžadovala dvojtretinovú väčšinu hlasov v Snemovni reprezentantov aj v Senáte. Následne by ju muselo ratifikovať aspoň 38 z 50 amerických štátov. Prekonanie týchto prekážok je podľa agentúry a väčšiny analytikov nepravdepodobné.

Predaj nového oblečenia prichádza v čase, keď sa blíži 100 dní Trumpovho druhého funkčného obdobia v Bielom dome a jeho popularita klesá. Prieskumy verejnej mienky ukázali, že Američania sa obávajú z jeho krokov v kľúčových otázkach vrátane životných nákladov, ako aj z jeho colnej politiky. (TASR)

Zároveň zdôraznil, že zodpovednosť za ďalší posun v mierových rokovaniach o ukončení bojov na Ukrajine je na strane Moskvy, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Všetci v NATO sa zhodujeme, že Rusko je dlhodobou hrozbou pre územie NATO – pre celé euroatlantické územie,“ uviedol Rutte pre novinárov pred Bielym domom vo Washingtone.

Zároveň poznamenal, že USA zostávajú naďalej spoľahlivým partnerom NATO, a to aj napriek zvýšenému zameraniu Washingtonu na iné regióny.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina. Reagoval tak na nedávnu kritiku prezidenta Trumpa proti Kyjevu.

Kyjev podľa Rutteho intenzívne pracuje na dosiahnutí dohody. „Myslím si, že teraz je niečo na stole, kde Ukrajinci naozaj hrajú a myslím si, že loptička je teraz jednoznačne na strane Ruska,“ skonštatoval.

Rutte naznačil, že pod Trumpovým vedením by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť. Nevidí možnosť, že by sa Washington stiahol z rokovaní. „Nevidím situáciu, že by USA odišli (z rokovaní) pod vedením prezidenta Trumpa,“ dodal. (TASR)

Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko na uzavretie dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale Ukrajina tiež musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump. Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila "dosť veľký ústupok", keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

"Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie," povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. "Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť," povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina. (ČTK)