Súčasťou Patriotov pre Európu bude aj Dánska ľudová strana

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ešte tento týždeň v stredu avizoval vytvorenie nového koridoru v oblasti bývalej židovskej osady Morag medzi mestami Chán Júnis a Rafah v rámci nátlaku na palestínske militantné hnutie Hamas. Naznačil tiež, že prostredníctvom tohto koridoru zostane odrezané mesto Rafah, ktorého evakuáciu Izrael medzičasom nariadil, od zvyšku Gazy.

Dôležitosť vytvorenia osi v oblasti Moragu prirovnal Netanjahu k tzv. filadelfskému koridoru - územiu pozdĺž hranice Pásma Gazy s Egyptom. Izrael tvrdí, že tento koridor musí kontrolovať, aby zabránil pašovaniu zbraní z Egypta na palestínske územie.

Izraelská armáda v sobotňajšom vyhlásení spresnila, že v spomínanom koridore nasadila vojakov 36. divízie, nebol však bezprostredne jasný ich počet ani presná poloha, píše AP.

Mapy zverejnené izraelskými médiami zobrazovali nový koridor tiahnuci sa po po úzkom páse na pobreží z východu na západ.

Krehké prímerie, ktoré do Pásma Gazy prinieslo týždne relatívneho pokoja, sa skončilo 18. marca, keď Izrael obnovil svoju vojenskú operáciu na tomto území.

Izrael tiež znovu potvrdil svoju kontrolu nad koridorom Necarim, ktorý oddeľuje severnú časť Gazy vrátane mesta Gaza od zvyšku enklávy. (TASR)

„Tento útok je jedna z najtemnejších kapitol pre Kryvyj Rih,“ uviedol Zelenskyj v sobotu neskoro večer v pravidelnom videoposolstve.

V priebehu dňa ukrajinský prezident na platforme X zverejnil viac podrobností o piatkovom ruskom útoku, napríklad, že medzi obeťami bol okrem ďalších detí aj trojročný Tymofij, sedemročná Arina či deväťročný Herman.

Pri ruskom útoku balistickou strelou a následnom dronovom útoku na Kryvyj Rij na juhovýchode Ukrajiny zahynulo desať dospelých a deväť detí.

Útok podľa Zelenského zasiahol obyčajnú ulicu v obytnej časti mesta, kde sa nachádzalo detské ihrisko, obchody a reštaurácia. Zranenia utrpelo 62 ďalších osôb vrátane 12 detí, a niektorí zranení sú stále v kritickom stave, dodal.

Ukrajinský prezident sa zároveň poďakoval zahraničným ministrom i veľvyslanectvám, ktoré vyjadrili po piatkovom útoku svoju sústrasť. „Prekvapivým sklamaním“ však bola podľa neho reakcia Spojených štátov

„Boja sa dokonca vysloviť slovo 'ruský', keď hovoria o rakete, ktorá zabila deti,“ napísal Zelenskyj.

Moskva útok potvrdila, hovorila však o „vysoko presnom útoku“, ktorá podľa nej zasiahla ukrajinských vojenských veliteľov a ich západných inštruktorov, pripomína DPA. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v Kyjeve v príspevku na platforme Telegram označil toto tvrdenie Ruska za klamstvo.

Fotografie z miesta útoku, ktoré zverejnila ukrajinská strana, neposkytli žiadne dôkazy o akýchkoľvek vojenských cieľoch, konštatuje DPA. (TASR)

Podľa izraelských úradov je jedným z rukojemníkov izraelský vojak Bar Kuperstein a druhým Maxim Herkin, ktorého rodina vyzvala médiá, aby video nezverejňovali.

Ozbrojenci palestínskeho militantného hnutia Hamas a ďalších skupín oboch rukojemníkov uniesli z hudobného festivalu Nova počas útoku na Izrael 7. októbra 2023, ktorým konflikt v Pásme Gazy začal.

Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma zverejnili viac ako dvojminútový klip, na ktorom zajatci sedia vedľa seba. Agentúre AFP sa nepodarilo overiť pravosť záberov ani čas, kedy boli natočené.

Kuperstein mal v čase únosu 21 rokov a militanti ho zajali, keď sa snažil pomôcť účastníkom festivalu Nova. Hoci v ten deň nebol v službe, bol súčasťou festivalového personálu. Herkin mal v deň únosu 35 rokov a do Izraela emigroval z Ukrajiny spolu so svojou matkou.

V Pásme Gazy zostáva v zajatí 58 izraelských rukojemníkov vrátane 34, o ktorých izraelská armáda tvrdí, že sú mŕtvi. Počas šesťtýždňového prímeria, ktoré sa skončilo 18. marca obnovením leteckých útokov Izraela na túto palestínsku enklávu, militanti vydali 33 rukojemníkov, z ktorých osem zahynulo.

Agentúra civilnej obrany v Pásme Gazy informovala, že v sobotu bolo pri izraelských útokoch vo viacerých častiach územia zabitých najmenej 29 ľudí. (TASR)

Situáciu v Španielsku zhoršuje predovšetkým rozmach cestovného ruchu.

„Bez ohľadu na to, kto bude vládnuť, musíme brániť práva na bývanie,“ kričali aktivisti v Madride, kde podľa miestneho zväzu nájomníkov pochodovalo viac ako 150-tisíc protestujúcich.

Priemerné španielske nájomné sa za posledných desať rokov zdvojnásobilo a ceny domov vzrástli o 44 percent, vyplýva z údajov internetovej stránky o nehnuteľnostiach Idealista. Ponuka nájomných bytov sa pritom od pandémie v roku 2020 znížila o polovicu.

Španielska stredoľavicová vláda sa snaží nájsť rovnováhu medzi prilákaním turistov a migrantov a udržaním cenovo dostupných nájmov pre bežných občanov. Vo veľkých mestách a pobrežných destináciách sa však v poslednej dobe rozmohli krátkodobé prenájmy.

Združenia vlastníkov bytov a odborníci tvrdia, že súčasné predpisy odrádzajú od dlhodobého prenájmu a majitelia bytov zisťujú, že prenájom turistom alebo cudzincom na niekoľko dní alebo mesiacov je výnosnejší a bezpečnejší.

Podľa oficiálnych údajov sa v Španielsku každoročne postaví len približne 120-tisíc nových domov. (TASR)