Bol bratrancom princa Philipa, zomrel grécko-dánsky princ Michael

Pri tejto príležitosti viedol aj bilaterálne rokovania s Bangladéšom, uviedol minister na sociálnej sieti Facebook, informuje TASR.

Na diplomatickom fóre v Turecku „sa zúčastňujú lídri z celého sveta, a preto využívam túto možnosť na to, aby som mohol absolvovať bilaterálne rokovania aj s partnermi zo vzdialenejších krajín,“ napísal v príspevku Blanár. Minister viedol podľa svojich slov rokovania s poradcom pre zahraničnú politiku, povereným ministrom zahraničných vecí dočasnej vlády Bangladéša Touhidom Hosajnom. Spoločne sa venovali téme posilnenia bilaterálnych vzťahov, no aj mnohostrannej spolupráce, uvádza príspevok.

„Slovenská republika je aktívnym členom viacerých významných medzinárodných organizácií a máme záujem podieľať sa na tvorbe svetovej politiky, prispievať k stabilite, mieru a bezpečnosti. A v tejto súvislosti som požiadal o podporu našej kandidatúry na nestáleho člena v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov aj zo strany Bangladéša,“ informoval šéf slovenskej diplomacie.

Zároveň uviedol, že Slovensko môže s Bangladéšom zintenzívniť aj obchodný dialóg. „Už dnes tu pôsobí pár slovenských podnikateľských subjektov, ktoré majú s týmto trhom skúsenosti. Verím, že sa príležitosti ešte viac otvoria napríklad aj prostredníctvom podnikateľskej misie, na ktorej sme sa dohodli, že ju budeme spoločne iniciovať,“ dodal Blanár. (TASR)

Podľa jeho slov sú však vyhliadky na dosiahnutie pokroku v rokovaniach „mizivé“ vzhľadom na ich „antagonistickú“ atmosféru, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.

Najnovší návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa je rozsiahlejší ako jeho pôvodná verzia, čo podľa zdroja vyvolalo napätie počas rokovaní vo Washingtone. Hovorca ministerstva financií potvrdil konanie rozhovorov, ktoré označil ako „technické“.

Podľa najnovšieho návrhu by USA získali výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín a Kyjev by zároveň vkladal do spoločného investičného fondu všetky príjmy ukrajinských štátnych a súkromných firiem získané z ťažby prírodných zdrojov, píše Reuters. Navrhovaná dohoda by však Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré považuje ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj za hlavnú prioritu v boji proti ruským silám.

Zdroj uviedol, že dokument obsahuje aj jednu nečakanú požiadavku, ktorou je prevzatie kontroly finančným úradom americkej vlády (DFC) nad plynovodom ruského energetického giganta Gazprom na Ukrajine, informuje Reuters.

Ukrajinská vláda si najala právnickú firmu Hogan Lovells ako externého poradcu pre dohodu o nerastoch, uviedol zdroj. Zelenskyj v stredu zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe krajiny a že by sa mohla zostaviť tak, aby pomohla modernizovať Ukrajinu.

Trump sa usiluje uzavrieť dohodu v rámci svojho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine a ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Kyjevu poskytol v boji proti ruskej invázii jeho predchodca exprezident Joe Biden.

Najvyššie postavení predstavitelia Ukrajiny vrátane premiéra Denisa Šmyhala a ministra financií Serhija Marčenka sa 25. apríla zúčastnia na stretnutiach Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone, uviedli podľa Reuters viaceré zdroje.

(TASR)

zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Zástupkyňa hlavného imigračného sudcu Jamee Comansová ozrejmila, že vláda preukázala opodstatnenie jeho deportácie, informovala stanica Fox News. „Imigračný sudca po dnešnom pojednávaní okamžite rozhodol, že Mahmúda Chálila je možné podľa amerického imigračného práva vyhostiť,“ uviedla vo vyhlásení ACLU.

Aktivistu zadržali minulú sobotu federálni imigrační agenti. Jeho právnik informoval, že úrady Chálilovi oznámili zrušenie študentských víz. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že jeho zadržanie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku bolo len "prvým z mnohých budúcich". Po medializácii správy o zadržaní a Trumpovom vyjadrení sa v New Yorku v pondelok zišli stovky ľudí, ktorí žiadali prepustenie aktivistu.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti tvrdí, že Chálilovo zadržanie bolo "v koordinácii s ministerstvom zahraničných vecí súčasťou podpory dekrétov prezidenta Trumpa zakazujúcich antisemitizmus". Šéf diplomacie USA Marco Rubio v liste súdu zdôraznil, že Chálilov aktivizmus by mohol poškodiť zahraničnú politiku Washingtonu, píše AFP.

Chálil patrí k známym tváram protestného univerzitného hnutia, ktoré od minulého roka organizuje demonštrácie s cieľom vyjadriť nesúhlas s vojnou Izraela proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Tento ozbrojený konflikt vyvolal vpád palestínskych teroristických kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

(TASR)

Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.

Čína označila Zelenského vyjadrenia za „nezodpovedné“ a tvrdí, že sama nie je súčasťou vojny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pridala sa Čína na stranu Ruska? Čo ukázalo zajatie čínskych vojakov na Ukrajine Čítajte 

Americkí predstavitelia pod zámienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše agentúra Reuters.

Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu.

Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.

Kyjev opakovane vyzýval Čínu, aby vytvorila tlak na Moskvu, a tak pomohla ukončiť vojnu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí. (TASR)

„Obyčajný okres. Všade naokolo sú len obytné budovy, len civilné stavby. Svet nesmie zabudnúť, že ľudské životy pre Rusko nič neznamenajú,“ dodal ukrajinský prezident.

Na zverejnenom videu prezident položil plyšového medveďa na detskom ihrisku, kde deti zomreli a kvety k provizórnym pamätníkom v blízkosti tamojšej školy.

Medzi obeťami minulotýždňového ruského útoku bolo deväť detí vo veku od troch do 17 rokov. Ďalších 75 ľudí vrátane 17 detí utrpelo zranenia. Útok poškodil 60 obytných budov, 23 domov a tri vzdelávacie inštitúcie.

Zelenskyj sa stretol s vojenskými predstaviteľmi a uviedol, že ich spoločné diskusie sa zamerali predovšetkým na posilnenie protivzdušnej obrany v Dnepropetrovskej oblasti.

„Len od začiatku roka došlo k viac ako 2 000 náletov,“ vyhlásil ukrajinský prezident. To je takmer dvakrát toľko ako v rovnakom období minulého roka.

Zelenskyj navštívil aj miestnu vojenskú nemocnicu, kde vojakom odovzdal medaily. Vojna po útoku Ruska na Ukrajinu trvá už viac ako tri roky. (TASR)