Krasikov slúžil pri elitnej jednotke FSB

Môže tak urobiť aj nad schválený výdavkový rámec štátneho rozpočtu. Rozdiel medzi dvoma percentami HDP a skutočným objemom výdavkov na obranu sa nebude započítavať do výdavkových limitov, ku ktorým vládu zaväzuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

Snemovňa to schválila v predlohe, ktorou sa menia zákony súvisiace s prijatím nového zákona o riadení a kontrole verejných financií.

Za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý túto novinku zavádza, hlasovalo 148 poslancov naprieč parlamentnými klubmi. Výnimkou bol klub SPD, ktorého 16 prítomných poslancov hlasovalo proti návrhu. Rovnako vyzeralo aj hlasovanie o zákone ako o celku. (ČTK)

Celkovo 22 z 32 krajín splnilo cieľ vydávať na obranu dve percentá HDP. Vyplýva to z nových štatistík, ktoré Severoatlantická aliancia zverejnila.

Čísla zverejnené NATO ukazujú rekordné obranné výdavky, a to v celkovej výške 486 miliárd dolárov v Európe a Kanade a 818 miliárd v Spojených štátoch. V roku 2023 predstavovali celkové obranné výdavky aliancie 1,18 bilióna dolárov, z toho v Európe a Kanade to bolo 407 miliárd dolárov a v USA 774 miliárd dolárov.

Ešte pred desiatimi rokmi, v roku 2014, pritom vydávala Európa a Kanada na obranu len 279 miliárd dolárov a Spojené štáty 740 miliárd dolárov.

Celkovo 22 krajín tiež splnilo cieľ vynaložiť na obranu dve percentá HDP. Pôvodné odhady predpokladali, že sa to podarí 23 štátom, Čierna Hora ale na stanovenú hranicu nedosiahla.

Európski spojenci v NATO svoje obranné výdavky zvyšujú od roku 2014. Vtedy sa na summite vo Walese dohodli, že do desiatich rokov dosiahnu úroveň dvoch percent HDP.

Teraz sa, tiež s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, čoraz častejšie spomína potreba ďalšieho nárastu, často z hlavných miest znie hodnota okolo troch percent výkonu domácej ekonomiky. Zo súčasných dvoch na tri percentá HDP mieni do roku 2030 zvyšovať výdavky na obranu tiež Česko. (ČTK)

Výstavba má byť dokončená do roku 2028. Informuje o to agentúra DPA.

„Práca prebieha podľa plánu,“ povedal minister obrany počas návštevy skladu v meste Zilupe pri hraniciach s Ruskom, kde je uskladnených množstvo betónových a tankových zábran, ktoré sa majú postaviť na opevnenie a zabezpečenie východnej hranice Lotyšska.

DPA konštatuje, že cieľom Rigy je vytvoriť obrannú líniu, ktorou pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva zabezpečia svoje hranice s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom pred prípadnými útokmi.

Ochranné zariadenia majú podľa Sprudsa lotyšskej armáde umožniť brániť krajinu a jej obyvateľstvo. „Hlavným cieľom je zastaviť, rozptýliť a zničiť potenciálneho narušiteľa,“ vyhlásil minister obrany.

Podľa plánu by sa mali vybudovať aj protitankové priekopy a sklady munície a mín.

Protitankové priekopy budú spevnené betónovými blokmi a ďalšími konštrukciami, napríklad takzvanými dračími zubami. Rozmiestnenie prekážok bude prispôsobené terénu s využitím aj prírodných daností – močiarov alebo lesov.

Výstavba obrannej línie je na niektorých úsekoch 400 kilometrov dlhej hranice s Ruskom a Bieloruskom hotová.

Lotyšská vláda minulý rok rozhodla investovať 303 miliónov eur do posilnenia hraníc s Ruskom a Bieloruskom. V tomto roku na tento účel vyčlení vláda 45 miliónov eur. Okrem iného tiež krajina zakúpi míny a senzorové systémy. Posilniť sa má aj protivzdušná obrana a spolupráca s miestnym priemyslom, píše DPA. (TASR)

Denník nahliadol do príslušného dokumentu. Z neho vraj vyplýva, že Ukrajina dúfa, že sa jej z prípadnej mierovej dohody podarí vyňať akékoľvek formálne medzinárodné uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymským polostrovom alebo inými okupovanými ukrajinskými územiami.

Ukrajina je pod čoraz väčším tlakom Trumpa, aby prijala územné ústupky, napísal predtým server stanice BBC.

Prvé dva body zo zmieneného dokumentu, na ktorý sa odvolal The Telegraph, sa zameriavajú na to, aby bola akákoľvek mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“.

V tejto súvislosti sa v nich osobitne varuje pred možnou inváziou Číny na Taiwan a zdôrazňuje sa význam jasných „bezpečnostných záruk“ ako ceny za prípadnú dohodu, ktorá by znamenala, že Ukrajina odstúpi územie Rusku, hoci aj dočasne.

Ďalší bod britský denník označil za pokus získať späť kontrolu nad rokovaniami od amerického prezidenta Donalda Trumpa a vrátiť Ukrajinu do jadra mierového procesu.

Štvrtý bod je varovaním pre USA aj NATO, že potvrdenie kontroly Ruska nad Krymom, ktorý nezákonne anektovalo v roku 2014, by mu umožnilo hroziť nielen útokmi na Ukrajinu, ale aj na čiernomorských spojencov v rámci Aliancie - Turecko, Rumunsko a Bulharsko.

V piatej a poslednej požiadavke Kyjeva sa jasne uvádza, že Rusko by nemalo mať možnosť využiť mierovú dohodu na to, aby donútilo Ukrajinu obmedziť veľkosť jej zbrojených síl alebo vojensko-priemyselného komplexu, dodal The Telegraph.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre stanicu CBS News povedal, že Moskva je naďalej otvorená dosiahnutiu dohody o ukončení vojny na Ukrajine, no podľa jeho slov pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť - nespresnil však, aké. (TASR)