Pivovarov a Jašin po prepustení z väzenia tvrdia, že by sa radi vrátili do Ruska

Tie sa podľa Reuters, ktorá nahliadla do dokumentov, týkajú otázok územia, bezpečnostných záruk či sankcií voči Moskve.

Návrhy z nedávnych rokovaní amerických, európskych a ukrajinských predstaviteľov v Paríži a následne v Londýne podľa Reuters odhalili vnútorné fungovanie kyvadlovej diplomacie. Tá prebieha v čase, keď sa Trump usiluje o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Prvý text odráža návrhy, ktoré Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff oznámil európskym predstaviteľom v Paríži a ktoré boli odovzdané Ukrajincom. Druhý text vznikol o týždeň neskôr na rokovaniach medzi ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi v Londýne. Zdroje tvrdia, že tento dokument odovzdali americkej strane.

Americký návrh predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014 a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Na základe dokumentu európskych a ukrajinských predstaviteľov sa o otázke územia bude diskutovať až po uzavretí prímeria. V ich dokumente sa nespomína uznanie ruskej kontroly nad akýmkoľvek ukrajinským územím. Naopak, stanovuje, že Ukrajina opätovne získa kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a nad Kachovskou priehradou. Ukrajina by tiež mala neobmedzený priechod cez rieku Dneper a kontrolu nad Kinburnskou kosou v Čiernom mori.

V otázke ukrajinskej bezpečnosti americký návrh uvádza, že Ukrajina bude mať „spoľahlivú bezpečnostnú záruku“, ktorej garantmi budú európske a ďalšie spriatelené štáty. Kyjev sa však podľa návrhu nebude môcť usilovať o vstup do NATO.

Európski a ukrajinskí predstavitelia vo svojom texte uviedli, že nebudú existovať žiadne obmedzenia pre ukrajinské ozbrojené sily ani žiadne obmedzenia pre ukrajinských spojencov pri rozmiestňovaní ich vojenských jednotiek na území Ukrajiny. Navrhli tiež poskytnutie silných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, vrátane záruk zo strany USA, a to prostredníctvom „dohody podobnej článku päť“, čo je odkaz na klauzulu o spoločnej obrane v rámci Severoatlantickej aliancie. Podľa návrhov sa Ukrajina bude usilovať o vstup do Európskej únie.

V rámci ekonomických opatrení návrh USA uviedol, že sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymského polostrova budú zrušené.

Avšak protinávrh hovorí o „postupnom uvoľňovaní sankcií po dosiahnutí udržateľného mieru“. Sankcie možno opäť uvaliť v prípade, že Rusko poruší mierovú dohodu. Dokument taktiež navrhuje, aby Ukrajina dostala finančné odškodnenie za škody spôsobené vojnou zo zmrazených ruských aktív.

Americký text uvádza, že Ukrajina bude finančne odškodnená avšak nespresňuje, aké budú zdroje týchto financií.

Medzi ekonomickými návrhmi je spomenuté aj to, že Ukrajina a Spojené štáty implementujú ekonomickú spoluprácu/ťažbu nerastných surovín.

Ukrajinsko-európsky návrh tiež požaduje úplné a bezpodmienečné prímerie. Moskva a Kyjev bezodkladne začnú rokovania o technickej realizácii za účasti Washingtonu a európskych štátov. Súbežne bude prebiehať príprava plánu a podmienok úplnej mierovej dohody.

Prímerie by bolo kontrolované USA a s podporou tretích krajín. Rusko tiež musí vrátiť všetky deportované a nezákonne vysídlené ukrajinské deti. Dôjsť má tiež k výmene všetkých vojnových zajatcov a Moskva musí prepustiť všetkých civilných zajatcov. (TASR)

Proti jeho účasti boli už predtým vyslovené výhrady vzhľadom na to, že Rusko pokračuje vo vojenskej invázii na Ukrajinu. Ukrajinský veľvyslanec Oleksij Makajev vyzýval, aby Nemecko zakázalo Rusom vstup na podujatie.

„Dnes si musíme pripomenúť padlých vojakov,“ povedal v nemčine Nečajev, ktorého obklopili novinári a miestni občania. „Tento deň je preto pre nás veľmi dôležitý,“ dodal. Vystúpiť na slávnostnom kladení vencov ale podľa DPA nemohol.

Saský premiér Michael Kretschmer na podujatí pripomenul, že Rusko začalo vojnu proti Ukrajine v rozpore s medzinárodným právom. „Nie v roku 2022, ale v roku 2014. A je na Rusku - iba na ňom -, aby túto vojnu ukončilo,“ zdôraznil smerom k Sergejovi Nečajevovi, na ktorého dav niekoľkokrát zahučal.

Klopu saka ruského diplomata podľa DPA zdobila čierno-oranžová stužka svätého Juraja, ktorá sa tradične považuje za symbol spomienky na víťazstvo Červenej armády v druhej svetovej vojny, no v súčasnosti aj na vyjadrenie podpory Ruska vo vojne na Ukrajine.

Nečajev sa minulý týždeň objavil aj pri pamätníku na Seelowských výšinách východne od Berlína, kde sa odohrala najväčšia bitka druhej svetovej vojny na území Nemecka. Zahynulo v nej najmenej 30.000 sovietskych vojakov.

Nemecký parlament už predtým vyradil veľvyslancov Ruska a Bieloruska zo zoznamu hostí pozvaných na hlavné spomienkové podujatie, ktoré sa uskutoční 8. mája pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. (TASR)

Zábery z úvodu stretnutia, ktoré sa podľa agentúry TASS zúčastňuje tiež Putinov poradca Jurij Ušakov a vyjednávač Kirill Dmitrijev, odvysielala ruská televízia.

Putin a Witkoff sa stretávajú vo chvíli, ktorú Trump označil za kľúčovú v diplomatickej snahe ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Trumpov kľúčový vyjednávač mal s Putinom už tri dlhé stretnutia. Tentoraz je v Moskve deň po tom, ako Trump kritizoval ruský útok na Kyjev s 12 mŕtvymi. Súčasne ale americký prezident pred novinármi ocenil aj významný pokrok v rokovaniach o mieri, pripomenula agentúra Reuters.

Putin a Witkoff si na úvod podľa TASS vymenili privítacie zdvorilosti v angličtine: "Ako sa darí, pán prezident? "spýtal sa Witkoff. "Výborne, ďakujem! A ako vám? "odvetil Putin. "Veľmi rád vás zase vidím," dodal americký vyslanec, ktorý sa s Putinom podľa médií stretáva štvrtýkrát.

Hodinový rozhovor vznikol 22. apríla, teda deň predtým, než Trump skritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu, ktorý rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo. Takýto krok by bol podľa Zelenského v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Trump zase tvrdí, že postoj ukrajinskej hlavy štátu škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

„Ak Krym zostane Rusku - musíme hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane s Ruskom. A Zelenskyj to chápe a všetci chápu, že im (Rusom) patrí už dlho,“ uviedol Trump podľa prepisu rozhovoru s TIME.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Trump si podľa svojich slov nemyslí, že sa Ukrajina bude niekedy môcť stať členom Severoatlantickej aliancie a v tejto súvislosti znovu obvinil Kyjev z rozpútania vojny. „Podľa mňa práve to spôsobilo začiatok vojny, keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa o tom nehovorilo, bola by oveľa väčšia šanca, že by sa nezačala,“ je presvedčený Trump.

V súvislosti so svojím predvolebným prísľubom, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od prevzatia úradu, ak nie skôr, americký prezident teraz povedal, že šlo o zveličenie.

„No, povedal som to obrazne a povedal som to ako nadsádzku, pretože aby som vyjadril názor... Samozrejme, ľudia vedia, že keď som to povedal, bolo to povedané v žarte, ale bolo to povedané aj tak, že sa (vojna) skončí,“ uviedol Trump.

Na otázku, či sa s Ruskom pokúša rokovať aj o iných otázkach ako o Ukrajine, odpovedal stroho „Nie“. Súčasne ale dodal, že v prípade, že sa Kyjev a Moskva dohodnú, vie si predstaviť, že Spojené štáty budú s Ukrajinou a Ruskom obchodovať. (ČTK, TASR)

Podozrivý podľa FSB zbieral a následne podával informácie o súčasných polohách systémov protivzdušnej obrany v meste Soči.

Informujú o tom agentúry AFP a DPA.

FSB vo vyhlásení uviedla, že zadržala „rumunského občana narodeného v roku 2002, ktorý bol zapojený do spravodajských aktivít v mene ukrajinských špeciálnych služieb“. V prípade uznania viny mu podľa DPA hrozí až 20 rokov väzenia.

Ruské médiá zverejnili video FSB, na ktorom je zachytený muž, ktorého maskovaní príslušníci ruskej bezpečnostnej služby pritlačili k zemi a zadržali. Na videu z výsluchu anglicky hovoriaci muž, ktorého tvár je rozmazaná, hovorí o tom, že posielal informácie o polohe ruskej batérie protivzdušnej obrany vysokému dôstojníkovi ukrajinskej rozviedky menom Volodymyr.

Podľa záberov mu ukrajinská rozviedka údajne sľúbila, že mu výmenou za informácie pomôže opustiť Rusko a vstúpiť do dobrovoľníckeho práporu na Ukrajine.

Moskva od začiatku invázie na susednú Ukrajinu zadržala viacero cudzincov obvinených zo špionáže pre Kyjev, píše DPA.

Rusko a Rumunsko si v uplynulých týždňoch vzájomne vyhostili diplomatov a Bukurešť v marci taktiež vyhlásila ruského vojenského atašé a jeho asistenta na veľvyslanectve v rumunskom hlavnom meste za nežiadúce osoby.

Rumunský ústavný súd v decembri anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb, pretože podľa zistení spravodajských služieb férovosť hlasovania narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva tieto obvinenia popiera. (TASR)

Celkovo 22 z 32 krajín splnilo cieľ vydávať na obranu dve percentá HDP. Vyplýva to z nových štatistík, ktoré Severoatlantická aliancia zverejnila.

Čísla zverejnené NATO ukazujú rekordné obranné výdavky, a to v celkovej výške 486 miliárd dolárov v Európe a Kanade a 818 miliárd v Spojených štátoch. V roku 2023 predstavovali celkové obranné výdavky aliancie 1,18 bilióna dolárov, z toho v Európe a Kanade to bolo 407 miliárd dolárov a v USA 774 miliárd dolárov.

Ešte pred desiatimi rokmi, v roku 2014, pritom vydávala Európa a Kanada na obranu len 279 miliárd dolárov a Spojené štáty 740 miliárd dolárov.

Celkovo 22 krajín tiež splnilo cieľ vynaložiť na obranu dve percentá HDP. Pôvodné odhady predpokladali, že sa to podarí 23 štátom, Čierna Hora ale na stanovenú hranicu nedosiahla.

Európski spojenci v NATO svoje obranné výdavky zvyšujú od roku 2014. Vtedy sa na summite vo Walese dohodli, že do desiatich rokov dosiahnu úroveň dvoch percent HDP.

Teraz sa, tiež s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, čoraz častejšie spomína potreba ďalšieho nárastu, často z hlavných miest znie hodnota okolo troch percent výkonu domácej ekonomiky. Zo súčasných dvoch na tri percentá HDP mieni do roku 2030 zvyšovať výdavky na obranu tiež Česko. (ČTK)