Rakúska FPÖ predstavila volebný program, chce zakročiť proti imigrácii

Balík počíta s financovaním státisícov bezpilotných lietadiel, protitankových mín, radarov aj s opravami vojenských vozidiel.

Oznámili ho v deň, keď sa v Bruseli koná rokovanie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktoré na úrovni ministrov obrany zhruba 50 štátov organizuje Británia a Nemecko.

Súčasťou balíka je 350 miliónov libier (408 miliónov eur) od Spojeného kráľovstva, ďalšie finančné prostriedky poskytne Nórsko prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu pod vedením Británie. Približne 160 miliónov libier (186 miliónov eur) pôjde na zabezpečenie opráv a údržby vozidiel a vybavenia, ktoré Spojené kráľovstvo už poskytlo Ukrajine.

Zahŕňa aj vojenskú pomoc na „boj zblízka" - financovanie radarových systémov, protitankových mín a státisícov dronov - v hodnote viac ako 250 miliónov libier. Podporné vybavenie dodajú britskí a ukrajinskú dodávatelia.

„Musíme sa snažiť zabrániť ruskej agresii tým, že budeme pokračovať v posilňovaní ukrajinskej obrany,“ povedal britský minister obrany John Healey, ktorý spolu s nemeckým rezortným náprotivkom Borisom Pistoriusom povedie rokovania kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. Dodal, že rok 2025 je pre Ukrajinu rozhodujúci. (TASR)

 Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Rusko celkom jasne ignoruje diplomaciu a využíva svoje kontakty so svetom výlučne na svoje ciele - nie v záujme ukončenia vojny," povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve.

„Teraz je potrebné použiť taktiku nátlaku na Rusko s cieľom skoncovať s týmto terorom, s touto vojnou. Ďakujem každému po celom svete, kto nám v tomto úsilí pomáha,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň uviedol, že v priebehu štvrtka Rusko útočilo okrem Dnipra aj na hlavné mesto Kyjev a mesto Nikopol. Ruské útoky zaznamenali okrem toho i v Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Mykolajivskej a Sumskej oblasti na Ukrajine.

Trump sa snaží Moskvu presvedčiť, aby súhlasila s prímerím na Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

Witkoff, ktorého si Trump vybral ako splnomocnenca pre Blízky východ, sa ujal tiež kontaktov administratívy amerického prezidenta s Kremľom a medzitým v Moskve dvakrát rokoval s Putinom. Súčasná schôdzka tak bude tretia.

Trumpova administratíva sa snaží sprostredkovať dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom o prímerí či ukončení vojny, ktorú rozpútala Moskva. Washington v posledných týždňoch skúšal dohodnúť čiastočné dohody o prímerí týkajúce sa energetiky a Čierneho mora, ale obe stroskotali, napísal Reuters.

Trump však stále verí, že sa podarí dojednať plošné prímerie, pripomína Axios. Ukrajina s návrhom bez ďalších podmienok už skôr súhlasila, Moskva uvádza, že s myšlienkou súhlasí, zároveň ale požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio pred týždňom na rokovaní ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie vyhlásil, že Putin sa bude musieť čoskoro vyjadriť, či to s prímerím myslí naozaj vážne.

Ukrajina sa už vyše troch rokov bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii a USA sa pod vedením bývalého prezidenta Joea Bidena spoločne s ďalšími západnými krajinami postavili na stranu Kyjeva, ktorému poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie.

Po januárovom Trumpovom návrate do Bieleho domu USA zmenili postoj ku konfliktu a obnovili kontakty s Rusmi, čo Američania odôvodňujú práve snahou sprostredkovať prímerie.