Ruská armáda údajne odrazila pokus Ukrajincov o prienik do Brianskej oblasti

Balík počíta s financovaním státisícov bezpilotných lietadiel, protitankových mín, radarov aj s opravami vojenských vozidiel.

Oznámili ho v deň, keď sa v Bruseli koná rokovanie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktoré na úrovni ministrov obrany zhruba 50 štátov organizuje Británia a Nemecko.

Súčasťou balíka je 350 miliónov libier (408 miliónov eur) od Spojeného kráľovstva, ďalšie finančné prostriedky poskytne Nórsko prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu pod vedením Británie. Približne 160 miliónov libier (186 miliónov eur) pôjde na zabezpečenie opráv a údržby vozidiel a vybavenia, ktoré Spojené kráľovstvo už poskytlo Ukrajine.

Zahŕňa aj vojenskú pomoc na „boj zblízka" - financovanie radarových systémov, protitankových mín a státisícov dronov - v hodnote viac ako 250 miliónov libier. Podporné vybavenie dodajú britskí a ukrajinskú dodávatelia.

„Musíme sa snažiť zabrániť ruskej agresii tým, že budeme pokračovať v posilňovaní ukrajinskej obrany,“ povedal britský minister obrany John Healey, ktorý spolu s nemeckým rezortným náprotivkom Borisom Pistoriusom povedie rokovania kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. Dodal, že rok 2025 je pre Ukrajinu rozhodujúci. (TASR)

 Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Rusko celkom jasne ignoruje diplomaciu a využíva svoje kontakty so svetom výlučne na svoje ciele - nie v záujme ukončenia vojny," povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve.

„Teraz je potrebné použiť taktiku nátlaku na Rusko s cieľom skoncovať s týmto terorom, s touto vojnou. Ďakujem každému po celom svete, kto nám v tomto úsilí pomáha,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň uviedol, že v priebehu štvrtka Rusko útočilo okrem Dnipra aj na hlavné mesto Kyjev a mesto Nikopol. Ruské útoky zaznamenali okrem toho i v Charkovskej, Doneckej, Záporožskej, Mykolajivskej a Sumskej oblasti na Ukrajine.

Trump sa snaží Moskvu presvedčiť, aby súhlasila s prímerím na Ukrajine, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

Witkoff, ktorého si Trump vybral ako splnomocnenca pre Blízky východ, sa ujal tiež kontaktov administratívy amerického prezidenta s Kremľom a medzitým v Moskve dvakrát rokoval s Putinom. Súčasná schôdzka tak bude tretia.

Trumpova administratíva sa snaží sprostredkovať dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom o prímerí či ukončení vojny, ktorú rozpútala Moskva. Washington v posledných týždňoch skúšal dohodnúť čiastočné dohody o prímerí týkajúce sa energetiky a Čierneho mora, ale obe stroskotali, napísal Reuters.

Trump však stále verí, že sa podarí dojednať plošné prímerie, pripomína Axios. Ukrajina s návrhom bez ďalších podmienok už skôr súhlasila, Moskva uvádza, že s myšlienkou súhlasí, zároveň ale požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio pred týždňom na rokovaní ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie vyhlásil, že Putin sa bude musieť čoskoro vyjadriť, či to s prímerím myslí naozaj vážne.

Ukrajina sa už vyše troch rokov bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii a USA sa pod vedením bývalého prezidenta Joea Bidena spoločne s ďalšími západnými krajinami postavili na stranu Kyjeva, ktorému poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie.

Po januárovom Trumpovom návrate do Bieleho domu USA zmenili postoj ku konfliktu a obnovili kontakty s Rusmi, čo Američania odôvodňujú práve snahou sprostredkovať prímerie.

Vojaci by podľa neho na Ruskom napádanú Ukrajinu boli vyslaní v rámci plánu, o ktorom teraz Londýn rokuje so svojimi spojencami.

Jeden z variantov plánu, o ktorý ide, je podľa zdrojov servera vyslanie Európanmi vedených síl na Ukrajinu. Ich úlohou by bolo odradiť Rusko od porušenia možnej dohody o prímerí a zároveň by uľavilo ukrajinským vojakom.

Hovorca britského premiéra Keira Starmera v marci podľa agentúry Reuters uviedol, že "významný počet" krajín je ochotných poskytnúť Ukrajine mierové sily v prípade, že bude uzavretá mierová dohoda s Ruskom.

Británia a Francúzsko tvoria základ takzvanej koalície ochotných, teda krajín, ktoré spoločne diskutujú o ďalšej podpore Ukrajiny. Do koalície sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako je Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland.

Súčasťou koalície nie sú Spojené štáty, napokon vznik skupiny je reakciou na zmenu postoja USA voči ruskej agresii na Ukrajinu po nástupe novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa. (ČTK)

Harry navštívil ortopedickú kliniku Superhumans Center vo Ľvove, ktorá vykonáva rehabilitácie pre zranených vojakov a civilistov a zároveň zadarmo poskytuje protézy, rekonštrukčné operácie a psychologickú pomoc.

Vojvoda zo Sussexu, ktorý slúžil desať rokov v britskej armáde, z toho dvakrát v Afganistane, sa zameriava na pomoc zraneným vojakom dlhodobo.

V roku 2014 založil hry Invictus Games, ktoré zraneným veteránom ponúka príležitosť súťažiť v športových disciplínach podobných paralympiáde.

Harryho sprevádzala skupina ľudí z nadácie Invictus Games, vrátane štyroch veteránov, ktorí prešli podobnou rehabilitačnou skúsenosťou.

Štyridsaťročný Harry, druhorodený syn kráľa Karola III., je iba druhým členom britskej kráľovskej rodiny, ktorý od začiatku ruskej celoplošnej invázie vo februári 2022 navštívil Ukrajinu. Jeho teta vojvodkyňa z Edinburghu Sophie, manželka britského princa Edwarda, najmladšieho brata kráľa, Ukrajinu navštívila vlani v apríli.

Britská kráľovská rodina otvorene podporuje Ukrajinu. (ČTK)

Napísali to agentúry AP a Reuters s odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničia.

Jej rezignácia sa očakávala už nejaký čas, najmä vzhľadom na to, že Trumpova administratíva kladie dôraz na zbližovanie s Ruskom a ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, podotkla AP.

Brinkovú do vedenia diplomatickej misie na Ukrajine vymenoval v roku 2022 vtedajší prezident USA Joe Biden a vo východoeurópskej krajine pôsobila od mája toho istého roku, napísala agentúra Reuters, ktorá s odvolaním sa na svoje zdroje ďalej píše, že diplomatka odchádza na vlastnú žiadosť.

Chystá sa vraj úplne opustiť diplomatickú službu.

"Veľvyslankyňa Brinková odstupuje," uviedlo americké ministerstvo zahraničia. "Bola veľvyslankyňou v Kyjeve tri roky - to je dlhá doba vo vojnovej zóne. A úprimne, tá vojna trvá už príliš dlho," cituje AP ďalej americké ministerstvo zahraničia.

Kedy presne diplomatka zo svojho postu odíde, zatiaľ Washington neoznámil.

Podľa AP Brinková patrí medzi silných zástancov americkej vojenskej pomoci Kyjevu. (ČTK)

Moskva im totiž na oplátku poskytuje dôležitú vojenskú pomoc, informuje agentúra AP.

Admirál Samuel Paparo, šéf amerického indo-pacifického velenia, povedal senátnemu výboru pre ozbrojené služby, že Čína poskytla Rusku 70 percent obrábacích strojov a 90 percent starších čipov, čím mu pomohla „obnoviť vojnovú mašinériu“. Čína podľa neho výmenou za to pravdepodobne získa pomoc v oblasti technológií, ktoré jej umožnia tichší pohyb ponoriek a iné formy pomoci.

Senátori sa Papara a generála Xaviera Brunsona, veliteľa amerických síl v Južnej Kórei, pýtali na pokroky Číny v regióne. Obaja uviedli, že súčasné vojenské sily USA v tomto regióne sú kľúčové pre americkú národnú bezpečnosť, keďže väzby medzi Ruskom a Čínou rastú. USA majú v Južnej Kórei 28 500 vojakov, pripomína AP.

Paparo informoval, že Severná Kórea posiela do Ruska „tisíce, možno stovky tisíc delostreleckých granátov“ a tisíce rakiet krátkeho doletu. Podľa jeho slov sa očakáva, že Pchjongjang dostane podporu v oblasti protivzdušnej obrany a rakiet zem-vzduch. „Ide o vzájomnú symbiózu, v ktorej každý štát vyrovnáva slabé stránky toho druhého, čo prináša vzájomný prospech,“ povedal.

AP pripomína, že Severná Kórea už vyslala tisíce vojakov do vojny proti Ukrajine. Zelenskyj povedal, že Rusko aktívne verbuje aj čínskych občanov, aby bojovali po boku Moskvy. Vyhlásil, že s vedomím Pekingu už na bojisku pôsobí viac ako 150 čínskych žoldnierov. Peking tieto obvinenia označil za „nezodpovedné“. (TASR)

Uviedol to poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka.

Minister na tlačovej konferencii po obchodnom summite EÚ a Ukrajiny v Bruseli povedal, že Poľsko je spolu s 25 ďalšími členskými štátmi a Európskou komisiou pripravené iniciovať prvý blok rokovacích kapitol. Toto úsilie však brzdí Maďarsko.

"Ako predsedníctvo pracujeme na rozširovaní EÚ na základe princípu, že proces rozšírenia je dôležitým prvkom politiky zaisťovania stability EÚ," povedal Szlapka. Rozhovory s Ukrajinou podľa neho prebiehajú dobre, no objavujú sa "politické ťažkosti".

Szlapka priblížil, že oficiálnym dôvodom Budapešti je nevyriešená otázka maďarskej menšiny v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti. Podľa jeho slov však môže ísť len o "zámienku", pretože ide o najviac proeurópsku skupinu na Ukrajine.

Minister priznal, že nádeje na otvorenie prvého bloku rokovacích kapitol s Kyjevom počas poľského predsedníctva v Rade EÚ v tomto polroku sa významne znížili. "Do konca poľského predsedníctva zostáva 82 dní," pripomenul s tým, že treba toho urobiť ešte veľa.

Szlapka bez detailov dodal, že Ukrajina a Maďarsko by podľa očakávaní mali viesť bilaterálne rokovania o danej záležitosti.

Prístupové rozhovory Ukrajiny s EÚ sú rozdelené na 35 kapitol, z ktorých 33 je zoskupených do šiestich tematických blokov a o dvoch sa bude rokovať samostatne. Rozhodnutie otvoriť tieto bloky si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov Únie. EÚ formálne začala prístupové rokovania s Ukrajinou v júni 2024. (TASR)