Vandali v Litve poškodili viacero budov, exulantka Cichanovská obviňuje Lukašenka

Proti migrantom sa vedú kampane na sociálnych sieťach.

Približne 20-tisíc migrantov si postavilo stany na poliach vo východných regiónoch El Amra a Jebeniana, uviedol pre agentúru AFP hovorca národnej gardy Houcem Eddine Jebabli. Dodal, že približne 4000 ľudí rôznych národností opustilo jeden z táborov, ktorý úrady vyčistili.

Operácie budú pokračovať v nasledujúcich dňoch. Niektorí migranti sa „rozptýlili po vidieku“, o tehotné ženy a chorých sa starajú zdravotnícke orgány.

Tábory vyvolali hnev obyvateľov okolitých dedín a zvýšili tlak na úrady. Jebabli uviedol, že miestni obyvatelia podnikli právne kroky v súvislosti s obsadením ich olivových hájov migrantmi. „Bolo našou povinnosťou ukončiť všetky nepokoje,“ povedal.

Tuniský prezident Kais Saíd 25. marca vyzval Medzinárodnú organizáciu pre migráciu, aby urýchlila dobrovoľné návraty nelegálnych migrantov do ich domovských krajín.

Tunisko sa v posledných rokoch stalo kľúčovým východiskovým bodom v severnej Afrike pre migrantov, ktorí sa vydávajú na nebezpečnú plavbu cez Stredozemné more v nádeji, že sa dostanú do Európy. (TASR, TASR)

Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko "opäť šíri nepravdivé informácie", keď tvrdí, že pri raketovom útoku na rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahlo zhromaždenie vojakov.

"Raketa zasiahla obytnú oblasť s detským ihriskom," uviedol generálny štáb armády vo vyhlásení na telegrame. "Týmto posledným porušením noriem medzinárodných ľudských práv zákerný nepriateľ ukazuje, že v žiadnom prípade neusiluje o mier, ale skôr mieni pokračovať vo svojej invázii a vojne s cieľom zničiť Ukrajinu a všetkých Ukrajincov," dodal.

Kryvyj Rih je terčom ruských vzdušných útokov pomerne často. Ruské rakety zasiahli priemyselné mesto aj pred tromi dňami, zabili vtedy najmenej štyroch ľudí a zranili ďalších 14, vrátane dvoch detí. (ČTK)

Vo vyhlásení to uviedol hovorca ozbrojeného krídla hnutia Abú Ubajda.

„Polovica žijúcich rukojemníkov sa nachádza v oblastiach, kde izraelská armáda nedávno nariadila evakuáciu. Rozhodli sme sa nepresunúť ich na bezpečné miesta, ale ponechať ich tam, kde sú, a posilniť ich bezpečnosť. Stále sú však v extrémnom nebezpečenstve,“ napísal na platforme Telegram.

Predstaviteľ Hamasu požadoval, aby izraelské orgány „okamžite začali rokovania o prepustení alebo evakuácii“ rukojemníkov.

V polovici januára Izrael a Hamas dosiahli dohodu o prepustení rukojemníkov zadržiavaných v Gaze a vyhlásili prímerie v tejto enkláve. Trojfázová dohoda nadobudla platnosť 19. januára. Počas prvej fázy, ktorá sa skončila 1. marca, sa mali strany dohodnúť na realizácii druhej fázy dohody, ale nepodarilo sa im to.

Izraelská armáda 18. marca obnovila vojenské operácie v Gaze. Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua uviedol, že dôvodom tohto kroku bolo odmietnutie návrhov, ktoré predložili sprostredkovatelia a osobitný vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff. Podľa izraelských orgánov je cieľom operácie zabezpečiť prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných v Gaze. Hamas zasa obvinil Izrael a USA z obnovenia vojenských aktivít.

Podľa najnovších údajov z Izraela radikáli v pásme Gazy stále zadržiavajú 59 rukojemníkov. Izraelské úrady sa domnievajú, že nažive je menej ako polovica z nich. (TASR)

Amnesty vo svojej štvrtkovej správe vyzvala sýrsku vládu, aby vyvodila zodpovednosť za masakry zamerané na alavitskú menšinu, s tým, že môžu predstavovať vojnové zločiny.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uviedlo, že bezpečnostné sily a spojenecké skupiny počas násilností zabili viac ako 1700 civilistov, väčšinou alavitov.

Dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara, ktorého islamistické hnutie Hajat Tahrír aš-Šám zvrhlo Bašára Asada, prisľúbil potrestanie tých, ktorí stoja za „krviprelievaním civilistov“, a zriadil vyšetrovací výbor.

V piatkovom vyhlásení vláda informovala, že pozorne študuje správu Amnesty International a jej „predbežné zistenia“. „Je na Nezávislej národnej komisii pre vyšetrovanie a zisťovanie faktov, aby ich vyhodnotila v súlade s mandátom, nezávislosťou a širokými právomocami, ktoré jej boli udelené prezidentským dekrétom,“ uviedla.

Sýrske orgány obvinili ozbrojených Asadových stúpencov, že násilie vyvolali útokom na nové bezpečnostné sily.

Vláda sa v piatok posťažovala, že správa nezohľadňuje „širší kontext udalostí“. Uviedla, že násilie sa začalo „premysleným útokom“ „zvyškov predchádzajúceho režimu, ktorého terčom boli príslušníci armády a vnútornej bezpečnosti“.

V chaose, ktorý nasledoval, došlo k „odvetným činom a závažným porušeniam“, uviedla a prisľúbila, že tieto činy budú vyšetrené a do mesiaca bude vydaná správa. (TASR)

Má zákaz cestovať na územie tejto entity. Rozhodnutie RS je odvetou za plány Nemecka a Rakúska zakázať bosnianskosrbskému prezidentovi Miloradovi Dodikovi a dvom ďalším politikom vstup na svoje územie.

Lührmannová pre recipročné opatrenie údajne odišla zo srbskej entity a zrušila plánované stretnutie s lídrami opozičných strán v Banji Luke, hlavnom meste Republiky srbskej. Vo štvrtok sa v Sarajeve stretla so šéfkou rakúskej diplomacie Beate Meinlovou-Reisingerovou, ktorá potom oznámila rakúsko-nemecký zákaz voči Dodikovi.

„Vláda RS vyhlasuje Annu Lührmannovú za personu non grata v Republike srbskej a nariaďuje ministerstvu vnútra, aby túto osobu po vstupe vyprevadilo (z územia),“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra HINA.

K rozhodnutiu sa vyjadril aj samotný Dodik, ktorý na sieti X použil hanlivé výrazy a nemeckú štátnu tajomníčku okrem iného označil za „hlupáka“.

Vodcu bosnianskych Srbov minulý mesiac v Bosne odsúdili na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta.

Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne. Bosnianski Srbi Schmidtovu legitimitu neuznávajú.

Na Dodika vydala bosnianska justícia 18. marca domáci zatykač. Ani to však Dodikovi nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ďalšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zúčastnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou.

Následne odcestoval do Moskvy, odkiaľ sa podľa vlastných vyjadrení vrátil domov tento týždeň. Bosna po nelegálnom vycestovaní z krajiny vydala na Dodika medzinárodný zatykač. (TASR)