Rusko od Iránu dostalo balistické rakety

S odvolaním sa na svoje zdroje to napísal ruský server Kommersant, ktorý upozornil, že to je prvé známe odsúdenie za dobrovoľné vzdanie sa nepriateľovi počas súčasnej ruskej vojenskej agresie. Muž podľa webu vinu odmietol.

Vojak Roman Ivanišin bol uznaný vinným zo vzdania sa a dezercie, píše Kommersant. Súd muža poslal na 15 rokov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom a zbavil ho vojenskej hodnosti čatára.

Obžaloba pre Ivanišina požadovala šestnásťročný trest, obhajoba trvala na oslobodení, dodal server. Súd sa podľa neho konal za zatvorenými dverami a podrobnosti obvinení nie sú známe.

Server Meduza píše, že Ivanišin je banský majster zo Sachalinu, ktorý sa do ruskej armády dostal v rámci mobilizácie. Následne slúžil v brigáde bojujúcej v ukrajinskej Doneckej oblasti. Do zajatia padol 10. júna 2023 pri obci Stepne, píše portál, ktorý sa odvoláva na vyjadrenie samotného vojaka na videu, ktoré koluje na internete.

V rovnakom videu sa Ivanišin podľa Meduzu vyslovil proti vojne a vyzval na dezerciu ďalších ruských vojakov. Agentúra Reuters v tejto súvislosti podotkla, že nie je jasné, či sa takto na videu nevyjadril pod nátlakom. Niektoré miestne médiá Ivanišina opísali ako veterána z ruských vojen v Čečensku. (ČTK)

Stalo sa tak po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu, že zatiahla Peking do vojny.

„Čína overuje príslušné informácie a okolnosti,“ prezradil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Zároveň vyzval „príslušné strany, aby správne pochopili objektívny a nestranný postoj Číny a zdržali sa politickej manipulácie a vyvolávania rozruchu“.

Peking zdôraznil, že „opakovane vydal bezpečnostné odporúčania, v ktorých vyzýva čínskych občanov, aby sa vyhýbali oblastiam ozbrojených konfliktov a nezapájali sa do nich v akejkoľvek forme“. (TASR)

Dôvodom je podozrenie, že sa podieľajú na aktivitách ruských tajných služieb a sabotážnych operáciách v Európe. I

nformuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa zistení na portáli denníka Rzeczpospolita.

Podľa denníka ruské zastupiteľské úrady často slúžia ako krytie pre spravodajské a sabotážne aktivity. Po minuloročných incidentoch, vrátane podpaľačských útokov, Poľsko zaviedlo obmedzenia pre pohyb ruských diplomatov a ich rodinných príslušníkov.

Od 1. júna 2024 sa môžu voľne pohybovať len v rámci svojho konzulárneho obvodu a každý výjazd mimo neho podlieha schváleniu poľského ministerstva zahraničných vecí.

V súčasnosti v Poľsku pôsobí 21 ruských diplomatov na veľvyslanectve vo Varšave a konzulátoch v Gdansku a Krakove. Ich pohyb mimo vyhradených oblastí musí byť nahlásený diplomatickému protokolu rezortu zahraničia a kontrolujú ho poľské bezpečnostné služby.

Ministerstvo zahraničných vecí pre Rzeczpospolitu uviedlo, že ruská ambasáda v tomto roku opakovane podávala žiadosti o povolenie ciest, ktoré však boli zamietnuté. Konkrétne destinácie, kam plánovali ruskí diplomati cestovať, poľská diplomacia nešpecifikovala. (TASR)

„Putinovou požiadavkou je dosiahnuť stály mier... Chvíľu to trvalo, kým sme sa sem dostali,“ povedal Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News. „Myslím si, že sme možno na pokraji niečoho, čo by bolo veľmi, veľmi dôležité pre celý svet,“ dodal.

Na piatkovom stretnutí v Petrohrade boli podľa Witkoffa aj dvaja Putinovi poradcovia - Jurij Ušakov a Kirill Dmitrijev. Okrem prímeria na Ukrajine diskutovali aj o obchodných dohodách medzi Moskvou a Washingtonom.

„Som presvedčený, že existuje spôsob, ako pretvoriť rusko-americké vzťahy, a to prostredníctvom niektorých veľmi lákavých obchodných príležitostí, ktoré podľa mňa poskytnú regiónu skutočnú stabilitu,“ vyhlásil Witkoff.

Nastolenie mieru na Ukrajine je jednou z priorít amerického prezidenta Donalda Trumpa od jeho opätovného nástupu do funkcie. 

Napriek opakovaným diplomatickým rokovaniam s Ruskom sa však žiadna dohoda o trvalom mieri doposiaľ neuzavrela. 

Jediným pokrokom bolo vyhlásenie dočasného prímeria v Čiernom mori, ktoré však Kremeľ podmienil tým, aby západné krajiny zrušili určité sankcie uvalené na Rusko. (TASR)

"V dôsledku cielených úderov bezpilotných lietadiel na civilnú infraštruktúru došlo k požiaru viacerých domov," uviedol na Telegrame operatívny štáb Kurskej oblasti.

"Žiaľ, zahynula 85-ročná žena," dodal s tým, že ďalších deväť ľudí utrpelo rôzne typy poranení.

Väčšinu z 34 obetí a vyše stovky zranených po nedeľnom ruskom útoku tvoria civilisti, ktorí sa vracali z kostola alebo zdravotníci, ktorí im prišli na pomoc.

A to všetko len pár dní po tom, čo sa v Kremli konali ďalšie mierové rokovania so Spojenými štátmi.

Čo sa na Ukrajine aktuálne deje, ako vyzerajú mierové rokovania, o čo ide Rusku a dočkáme sa Veľkej noci bez bojov?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytičkou think tanku Európska rada pre medzinárodné vzťahy a bývalou poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej v oblasti zahraničnej politiky Janou Kobzovou.

Tlačová konferencia s vojnovými zajatcami sa konala po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu zo zaťahovania Pekingu do ruskej invázie.

Podľa jeho informácií bojuje na frontovej línii na Ukrajine niekoľko stoviek čínskych občanov. Kremeľ tvrdenia poprel a Peking varoval bojujúce strany pred "nezodpovednými výrokmi".

Číňania oblečení v maskáčoch boli v putách dopravení do tlačového strediska v Kyjeve, kde sedeli obklopení ozbrojenými ukrajinskými vojakmi. Z ich prejavu nebolo možné určiť, či sa vyjadrujú z vlastnej vôle, uviedla AFP.

V prejave v čínštine uviedli, že boli zajatí pri bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. K ruskej armáde sa podľa svojich slov pridali po tom, ako na internete zareagovali na príslušné inzeráty.

"Dúfam, že ma Čína vymení s Ruskom a Ukrajinou a dopraví ma späť do Číny," povedal jeden z mužov, 26-ročný Čang Žen-po.

Druhý, 33-ročný Wang Kuang-ťün, povedal: "Chcem povedať svojim spoluobčanom, ktorí chcú do vojny na Ukrajine: Do tejto vojny nechoďte."

Tento vojak tiež obvinil Rusko, že klame o svojej vojenskej sile a slabosti Ukrajiny. "Keď sa naozaj zapojíte do vojny, keď príde moment bojov, zistíte, že všetko je lož," dodal.

Rusko umožňuje cudzincom narukovať do svojej armády, rovnako ako Ukrajina. Čína sa v ruskej vojne proti Ukrajine prezentuje ako neutrálna strana a hovorí, že neposiela smrtiacu pomoc ani jednej strane, ale zároveň je blízkym partnerom Moskvy. (ČTK)

Označil ho za vojnu svojho predchodcu v Bielom dome, demokrata Joea Bidena. Napísal to v statuse zverejnenom v pondelok na sociálnej sieti Truth Social, informovala na svojom webe televízia Sky.

Vo vyhlásení v Oválnej pracovni Bieleho domu po rokovaní so salvádorským prezidentom Nayibom Bukelem Trump pripomenul, že počas svojho prvého funkčného obdobia nemal problém zabrániť vojne. Dodal, že ho rešpektoval ruský prezident Vladimir Putin aj všetci ostatní lídri.

V tejto súvislosti opäť spomenul prezidentské voľby v USA z roku 2020, o ktorých tvrdí, že boli zmanipulované. Podľa neho nebyť tohto volebného podvodu, k vojne na Ukrajine by nebolo došlo.

Ostro kritizoval svojho predchodcu Joea Bidena a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a obvinil ich, že „odviedli absolútne hroznú prácu, ktorá umožnila, aby sa táto hrôza začala“. Podľa jeho názoru mali veľa možností, ako vojne zabrániť.

„Milióny mŕtvych kvôli trom ľuďom“, deklaroval Trump na adresu Putina, Bidena a Zelenského, pričom posledných dvoch obvinil z nekompetentnosti. Spresnil, že Biden i Zelenskyj túto vojnu mohli zastaviť a že Putin ju nikdy nemal začať.

Na otázku novinárov o Zelenskom Trump povedal: „Keď začnete vojnu, musíte vedieť, že ju môžete vyhrať... Nezačnete vojnu proti niekomu, kto je 20-krát väčší ako vy, a potom dúfate, že vám niekto dá rakety.“

Trump celú situáciu označil za smutnú, ale zdôraznil, že „usilovne pracuje na zastavení umierania a ničenia“, čím naznačil svoju účasť na hľadaní diplomatického riešenia vojnového konfliktu, ktorý sa ťahá už viac ako tri roky. Uviedol, že chce zastaviť zabíjanie na Ukrajine, a dodal, že dochádza k pokroku. „Myslím si, že čoskoro uvidíte niekoľko veľmi dobrých návrhov,“ doplnil Trump. (TASR)