Obsadenie Vuhledaru výrazne nezlepší situáciu ruskej armády, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny

Podľa agentúry MTI to oznámil v stredu vo švédskom Linköpingu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Keďže dopyt po stíhačkách v súčasnej bezpečnostnej a geopolitickej situácii opäť vzrástol, sú potrebné nové inžinierske kapacity, preto vznikne v Budapešti inžinierske centrum,“ povedal Szijjártó.

Dodal, že tento krok má význam nielen z obranného, ​​ale aj priemyselného a technologického hľadiska, pretože poskytuje príležitosť pre maďarských inžinierov, ktorí budú vykonávať dôležité vývojové práce pre Saab Group.

Minister pripomenul, že maďarské letectvo má v súčasnosti 14 gripenov, avšak flotila sa od roku 2026 rozšíri o ďalšie štyri stíhačky tohto typu.

„Okrem zaistenia bezpečnosti Maďarska sa nám otvára príležitosť prevziať aktívnejšiu úlohu v európskej protivzdušnej obrane,“ podčiarkol Szijjártó. (TASR)

Lotyšsko, ako aj ďalšie okolité krajiny vyjadrujú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obavy z toho, že Moskva by sa neskôr mohla zamerať aj na ne, a zvyšujú výdavky na svoju obranu.

„Odstúpenie od Ottawského dohovoru poskytne našim ozbrojeným silám manévrovací priestor na to, aby mohli v prípade vojenskej hrozby použiť všetky možné prostriedky na obranu našich občanov,“ uviedla predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci Ināra Mūrnieceová vo vyhlásení, ktoré zverejnil parlament.

Jednokomorový lotyšský parlament schválil odstúpenie od zmluvy drvivou väčšinou hlasov. Účinnosť však jeho rozhodnutie nadobudne až šesť mesiacov po tom, ako ho Lotyšsko oficiálne oznámi Organizácii Spojených národov.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín vrátane Ukrajiny, nie však Spojených štátov či Ruska. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie odsudzujú ľudskoprávne skupiny.

Plán odstúpiť od dohovoru o ich zákaze avizovali v marci okrem Lotyšska aj zvyšné pobaltské krajiny Estónsko i Litva a tiež Poľsko. „Vo svetle tohto nestabilného bezpečnostného prostredia poznačeného ruskou agresiou... je nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných kapacít,“ uviedli vtedy ministri obrany týchto krajín v spoločnom vyhlásení.

Zmienené štyri krajiny však zároveň prisľúbili, že napriek odstúpeniu od dohovoru budú naďalej dodržiavať medzinárodné humanitárne právo vrátane ochrany civilného obyvateľstva počas ozbrojeného konfliktu. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko. (TASR)

Podľa Kyjeva počet prípadov verbovania detí stále rastie.

Služba bezpečnosti Ukrajiny uviedla, že operácia sa uskutočnila v štyroch oblastiach a bezpečnostné zložky pri nej zadržali spolu deväť osôb vrátane piatich mladistvých vo veku 14 až 15 rokov.

Služba bezpečnosti Ukrajiny tvrdí, že plánovali nastražiť výbušniny neďaleko obytných budov a železničných tratí. V rámci operácie služba tiež zadržala viac ako tridsať kíl trhavín.

„Riešime otázku postavenia mladistvých obžalovaných pred súd. Podozriví boli verbovaní cez sociálnu sieť Telegram s prísľubom finančnej odmeny,“ uvádza Služba bezpečnosti Ukrajiny.

Služba bezpečnosti Ukrajiny v marci obvinila Moskvu zo zabitia dvoch mladistvých chlapcov, ktorých naverbovala s cieľom výroby bômb a ich následného odpálenia v blízkosti ukrajinskej železničnej stanice. (TASR)

Hranica je uzavretá od roku 2023 po náraste počtu prisťahovalcov pochádzajúcich aj zo Sýrie a Somálska a do Fínska smerovali z Ruska.

„Riziko, že sa... migrácia obnoví a rozšíri, ako sme videli predtým, zostáva pravdepodobné,“ vyhlásila fínska vláda. Dodala, že bude pravidelne vyhodnocovať situáciu a zruší alebo upraví obmedzenie na hraniciach, ak ich otvorenie už nebude predstavovať „vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok“.

Helsinki obviňujú Moskvu, že migráciu zneužíva proti EÚ a Fínsku. Dovtedy vojensky neutrálna krajina po útoku Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 v roku 2023 vstúpila do NATO. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Fínsko tiež prijalo mimoriadny núdzový zákon, ktorý mu umožňuje odmietnuť žiadosti o azyl od migrantov prekračujúcich jeho uzavretú východnú hranicu s Ruskom a poslať ich späť. (TASR)

Ide o prvý transfer financií v rámci širšej iniciatívy v hodnote 200 miliónov eur, ktorú spolufinancuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.

Financie, ktoré Taliansko poskytlo, pôjdu ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrhydroenerho, ktorá má v rámci projektu realizovať urgentné opatrenia na obnovenie prístupu k energii, posilnenie kľúčových energetických sietí a zabezpečenie základných služieb v najviac postihnutých regiónoch Ukrajiny.

Celkovo podľa neho Severná Kórea prišla v bojoch s ukrajinskými silami o asi 5-tisíc vojakov. Ďalších 6-tisíc sa nachádza v ruskej Kurskej oblasti a môžu byť pripravení na ďalšie bojové operácie.

Predstaviteľ ukrajinskej obrannej rozviedky Andrij Černiak poznamenal, že severokórejské jednotky prešli vývojom - zlepšili svoj výcvik a zmenili taktiku.

Černiak tiež poznamenal, že ruskí velitelia zvažujú možnosť ofenzívy v Charkovskej a Sumskej oblasti, pričom nevylučujú, že do týchto operácií môžu zapojiť aj severokórejský vojenský personál.

Vojenský expert z Defense Express zároveň reagoval na špekulácie o ruskom zapojení severokórejského vojenského personálu do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť.

Defense Express sa domnieva, že v súčasnosti nie je dôvod tvrdiť, že Rusko zapája Severokórejčanov do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť. Ako je známe, KĽDR dodáva Rusku muníciu a delostrelecké systémy. (SITA)

Predĺženie podporila drvivá väčšina z 357 poslancov Najvyššej rady. Okrem zamedzenia vyhlásenia nových volieb umožňuje vojnový stav vláde pokračovať v mobilizácii vojakov.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane spochybňoval legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po tom, čo sa v roku 2024 skončilo jeho funkčné obdobie, a žiadal usporiadanie nových volieb. To podporuje aj šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý Zelenského vo februári nazval diktátorom.

Ukrajinský opozičný líder a vodca strany Európska solidarita Petro Porošenko s predĺžením vojnového stavu v krajine súhlasil, predovšetkým po ruských útokoch na mestá Sumy a Kryvyj Rih. Jeho strana návrh v stredu podporila až na jedného jej poslanca.

Napriek tomu Porošenko obviňuje Zelenského zo snahy posilniť svoje právomoci počas trvania vojnového stavu.

„Chcem zdôrazniť, že by sme mali uznať to očividné – že vláda začala vojnový stav zneužívať a využíva ho nielen na obranu krajiny, ale aj na vybudovanie autoritatívneho režimu,“ vyhlásil Porošenko v utorok v ukrajinskom parlamente. (TASR)