V tuniských prezidentských voľbách podľa predbežných výsledkov zvíťazil Saíd

Situáciu v Španielsku zhoršuje predovšetkým rozmach cestovného ruchu.

„Bez ohľadu na to, kto bude vládnuť, musíme brániť práva na bývanie,“ kričali aktivisti v Madride, kde podľa miestneho zväzu nájomníkov pochodovalo viac ako 150-tisíc protestujúcich.

Priemerné španielske nájomné sa za posledných desať rokov zdvojnásobilo a ceny domov vzrástli o 44 percent, vyplýva z údajov internetovej stránky o nehnuteľnostiach Idealista. Ponuka nájomných bytov sa pritom od pandémie v roku 2020 znížila o polovicu.

Španielska stredoľavicová vláda sa snaží nájsť rovnováhu medzi prilákaním turistov a migrantov a udržaním cenovo dostupných nájmov pre bežných občanov. Vo veľkých mestách a pobrežných destináciách sa však v poslednej dobe rozmohli krátkodobé prenájmy.

Združenia vlastníkov bytov a odborníci tvrdia, že súčasné predpisy odrádzajú od dlhodobého prenájmu a majitelia bytov zisťujú, že prenájom turistom alebo cudzincom na niekoľko dní alebo mesiacov je výnosnejší a bezpečnejší.

Podľa oficiálnych údajov sa v Španielsku každoročne postaví len približne 120-tisíc nových domov. (TASR)

Debatovali aj o spôsoboch podpory Ukrajiny po nastolení pokoja zbraní a stretnutie označil za „hmatateľný pokrok“.

Náčelník britského generálneho štábu Tony Radakin a jeho francúzsky náprotivok Thierry Burkhard v piatok rokovali so Zelenským, hlavným veliteľom ukrajinskej armády Oleksandrom Syrským a ministrom obrany Rustemom Umerovom.

Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach napísal, že „existuje hmatateľný pokrok a prvé detaily o tom, ako môže byť nasadený bezpečnostný kontingent partnerov“, ale neuviedol žiadne podrobnosti.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer vedú európske úsilie o vyslanie „zabezpečovacích síl“ na Ukrajinu po skončení vojny, ktorú vyvolala ruská invázia v roku 2022.

Zelenskyj poďakoval „Spojenému kráľovstvu a Francúzsku za ich vedenie“, pričom uviedol, že „je to práve tento druh spoločnej práce, keď sa všetci sústredia na silný výsledok, ktorý pomáha priniesť Ukrajine spoľahlivý a trvalý mier“.

Dodal, že spojenci „vyvíjajú úsilie na zaistenie bezpečnosti na Ukrajine a spoľahlivých bezpečnostných záruk“.

Terčom útoku v noci na sobotu bol závod Promsintez, ktorý sa špecializuje na výrobu priemyselných výbušnín, oznámila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).

Práve v tejto fabrike vyrábajú amoniak, amonit a granulit, čo sú komponenty, ktoré sa aktívne používajú v ruskom vojenskom priemysle.

Podľa informátorov bolo na území závodu počuť najmenej 20 výbuchov. Následne nastalo viacero požiarov. Po útoku vedenie podniku zastavilo všetky technologické procesy a výroba momentálne nepokračuje.

„SBU pokračuje v cielených útokoch na podniky, ktoré pracujú pre ruskú vojnu. Všetky takéto objekty sú úplne legitímne vojenské ciele,“ uviedol zdroj z prostredia SBU. (SITA)

Francúzsky prezident je údajne „v správny čas“ pripravený prevziať túto úlohu, hoci predtým prerušil priame kontakty s Putinom, keď sa ukázalo, že ruský vodca nemal v úmysle zastaviť vojnu.

Médiá poznamenávajú, že francúzsky prezident sa od samého začiatku vojny postavil ako sprostredkovateľ medzi Európou a šéfom Kremľa.

Napriek ostrej kritike jeho činov má s Moskvou otvorené diplomatické kanály dlhšie ako ktorýkoľvek z najvernejších podporovateľov Ukrajiny v Európe.

Macron nedávno vyhlásil, že je pripravený rokovať s Putinom pod podmienkou, že nastane zhoda s európskymi partnermi a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Keď však pred niekoľkými dňami dostal otázku, či nadišiel čas obnoviť kontakty s Putinom, Macron odvetil: „Zdá sa, že ešte nie.“ (SITA)