Irán môže kedykoľvek ohroziť celý svet, varoval Netanjahu pred iránskymi jadrovými ambíciami

Jeho ľavicová vyzývateľka Luisa Gonzálezová však odmietla uznať výsledky a tvrdila, že došlo k podvodu. Informovali o tom agentúry DPA a AFP, píše TASR.

Noboa podľa takmer úplných výsledkov sčítania získal 55,9 percenta hlasov, za Gonzálezovú hlasovalo 44,1 percenta voličov. Účasť na voľbách v Ekvádore bola pre 13,7 milióna občanov povinná.

„Výsledok neuznávame,“ povedala Gonzálezová pred svojimi stúpencami. „Odmietam veriť, že ľudia dávajú prednosť lžiam pred pravdou,“ uviedla ľavicová právnička. Prieskumy pred druhým kolom naznačovali, že ich súboj bude tesný.

Noboa vyhlásil, že dosiahol „historické“ víťazstvo. „Niet pochýb, kto je víťazom,“ povedal oslavujúcim priaznivcom.

Vo veku 37 rokov je Noboa, syn bohatého podnikateľa s banánmi, jedným z najmladších prezidentov na svete. Hlavou štátu sa stal v októbri 2023, keď v predčasných voľbách tesne zvíťazil takisto nad Gonzálezovou. Tieto voľby sa konali po tom, čo vtedajší prezident Guillermo Lasso už po dvoch rokoch v úrade rozpustil parlament.

Počas Noboovho krátkeho funkčného obdobia krajina zaznamenala výrazný nárast násilia, ktorý súvisí s pašovaním kokaínu zo susednej Kolumbie a Peru do Európy, Austrálie a USA. Počet vrážd vzrástol z 5,8 na 100.000 obyvateľov v roku 2017 na súčasných 50,7.

Noboa na to reagoval vyhlásením výnimočného stavu a do boja proti drogovým kartelom nasadil vojakov. Jeho odporcovia ho okrem iného obvinili z vedomého akceptovania porušovania ľudských práv.

Gonzálezovú podporuje exilový, no stále vplyvný ľavicový bývalý prezident Rafael Correa. Priaznivcov má predovšetkým v chudobnejších vrstvách spoločnosti a vo svojom rodnom regióne. (TASR)

Oznámil to jeho syn, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

„S veľkým zármutkom oznamujeme, že náš otec, Mario Vargas Llosa, zomrel dnes pokojne v Lime, obklopený svojou rodinou,“ píše sa v liste zverejnenom na sociálnej sieti, ktorý napísal jeho najstarší syn Álvaro a podpísali aj jeho súrodenci Gonzalo a Morgana. Podľa listu budú pozostatky Vargasa Llosu spopolnené a nebude sa konať verejný pohreb.

„Jeho odchod zarmúti jeho príbuzných, priateľov a čitateľov po celom svete, no dúfame, že ako my nájdu útechu v tom, že prežil dlhý, dobrodružný a plodný život a zanecháva po sebe dielo, ktoré ho prežije,“ dodali jeho deti.

Románopisec a esejista Mario Vargas Llosa sa narodil 28. marca 1936 v meste Arequipa v juhoamerickom Peru. V 60. a 70. rokoch 20. storočia patril k velikánom vzostupu latinskoamerickej literatúry spolu s Kolumbijčanom Gabrielom Garcíom Márquezom či Argentínčanom Juliom Cortázarom.

Za svoje dielo, často reflektujúce politiku a históriu tohto regiónu, získal celý rad ocenení vrátane Nobelovej ceny za literatúru v roku 2010. Medzi jeho známe romány patria Mesto a psi, Rozhovor v katedrále alebo Pantaléon a návštevníčky.

V posledných mesiacoch sa rozšírili dohady o zhoršujúcom sa zdravotnom stave Vargasa Llosu. Vlani v októbri jeho syn Álvaro uviedol, že spisovateľ je na prahu deväťdesiatky a v tomto veku musí znížiť intenzitu svojich aktivít. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP, na ktorú sa odvoláva TASR.

„Prosím, pred akýmikoľvek rozhodnutiami, akýmikoľvek formami rokovaní, príďte sa pozrieť na ľudí, civilistov, bojovníkov, nemocnice, kostoly, deti zničené alebo mŕtve,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CBS zverejnenom v nedeľu. Na návšteve Ukrajiny podľa neho Trump „pochopí, čo (ruský prezident Vladimir) Putin urobil“.

Zelenskyj sa koncom februára dostal v Bielom dome do ostrej výmeny názorov s Trumpom a viceprezidentom USA J. D. Vanceom, ktorý vtedy obvinil Ukrajinu, že hostí zahraničných lídrov na „propagandistických prehliadkach“, aby získala podporu. Zelenskyj takéto obvinenie znova odmietol a pre CBS povedal, že ak by sa Trump rozhodol prísť, môže ísť kamkoľvek a „nebude to divadlo“.

Trump presadzuje rýchle ukončenie viac než trojročnej vojny. USA vedú priame rozhovory s Ruskom, hoci jeho útoky na Ukrajinu neutíchajú. Washington rokoval o možnom prímerí aj s ukrajinskými predstaviteľmi, kým európske krajiny diskutujú o vyslaní vojakov na podporu prípadného prímeria. Kyjev predtým súhlasil so Spojenými štátmi navrhovaným bezpodmienečným prímerím, Moskva to však odmietla.

„Putinovi nemožno veriť. Povedal som to prezidentovi Trumpovi mnohokrát. Takže keď sa pýtate, prečo prímerie nefunguje – to je dôvod, prečo,“ uviedol Zelenskyj. "Putin nikdy nechcel koniec tejto vojny. Putin nikdy nechcel, aby sme boli nezávislí. Putin nás chce úplne zničiť – našu suverenitu a našich ľudí,“ dodal ukrajinský líder.

Zelenskyj rozhovor poskytol v piatok vo svojom rodnom meste Kryvyj Rih, kde pri ruskom útoku tento mesiac zahynulo 18 ľudí vrátane deviatich detí. Podľa jeho slov by spravodlivým mierom bolo to, keby Ukrajina neprišla o svoju zvrchovanosť a nezávislosť. Prisľúbil tiež, že jeho krajina znovu získa všetko územie, ktoré v súčasnosti ovláda Rusko. (TASR)

Chce tiež vyhlásiť referendum o tom, či by Ukrajina mala vstúpiť do EÚ. Informovali o tom svetové agentúry, píše TASR.

Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána vedie s EÚ sériu sporov týkajúcich sa právneho štátu, čo viedlo k pozastaveniu eurofondov, ktoré zasiahlo hospodárstvo krajiny zaťažené rokmi vysokej inflácie. Niektoré prieskumy ukazujú, že Magyarova mimoparlamentná strana TISZA (Rešpekt a sloboda) predstihla Orbánovu stranu Fidesz, uviedla agentúra Reuters.

„Maďarsko bude znova hrdým a spoľahlivým spojencom NATO. Maďarsko bude znova plnohodnotným členom EÚ,“ povedal Magyar tisícom svojich stúpencov v Budapešti. Orbánov systém podľa neho „nemožno reformovať, nemožno opraviť, nemožno zlepšiť, môže byť len vymenený,“ citovala ho AP.

Magyar predstavil výsledky celoštátneho dotazníka, ktoré podľa neho budú tvoriť základ vládneho programu. Odpovede na 12 otázok od dôchodkov po medzinárodné vzťahy Maďarska odovzdalo viac ako 1,1 milióna ľudí, uviedol podľa agentúry AFP.

V súvislosti s výsledkami Magyar konštatoval, že otázka členstva Ukrajiny v Európskej únii je kontroverzná, preto by sa malo konať záväzné referendum, keď budú známe presné podmienky jej vstupu.

Orbán, ktorý je dôrazne proti vojenskej pomoci NATO a EÚ Ukrajine, tvrdí, že členstvo tejto krajiny v Únii by zničilo maďarských poľnohospodárov i širšiu ekonomiku, dodal Reuters. (TASR)

K zodpovednosti za útok sa krátko na to prihlásili jemenskí povstalci húsíovia, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Po sirénach, ktoré zazneli pred krátkou chvíľou vo viacerých oblastiach Izraela sa po preskúmaní zistilo, že jedna raketa bola odpálená z Jemenu,“ uviedla armáda. „Boli vykonané pokusy o zachytenia (rakety) a stretla bola pravdepodobne úspešne zachytená,“ dodala.

Novinári AFP v Jeruzaleme počuli sirény, po ktorých nasledovali tlmené výbuchy. Sirény sa podľa polície aktivovali aj Tel Avive. Armáda v ďalšom vyhlásení v hebrejčine uviedla, že "zjavne" boli z Jemenu vystrelené dve rakety.

Húsíovia vo vyhlásení uviedli, že vykonali "vojenskú operáciu s dvoma balistickými strelami", pričom cieľom bola základňa v oblasti mesta Ašdod a Letisko Bena Guriona.

Skupina podporované Iránom odpaľuje rakety na Izrael a posiela tam drony pravidelne od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal útok militantov hnutia Hamas v októbri 2023. Húsíovia útočia aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive s tvrdením, že to robia zo solidarity s Palestínčanmi v Gaze. (TASR)

„To je jednoznačne vojnový zločin, a to závažný vojnový zločin,“ povedal predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v televízii ARD. „To bola len časť toho, čo sa dnes stalo,“ pokračoval Merz. „Boli dve vlny útokov a druhá prišla, keď sa záchranári starali o obete. Podlosť tohto sa už nedá prekonať,“ vyhlásil.

Merz povedal, že ruský prezident Vladimir Putin zjavne vníma ochotu rokovať s ním nie ako vážnu ponuku, ale slabosť. „Všetkým, ktorí v Nemecku naivne Putina vyzývajú, aby prišiel k rokovaciemu stolu, hovorím: Toto je odpoveď. Toto je to, čo Putin robí s tými, ktorí s ním hovoria o prímerí,“ doplnil šéf CDU.

Podobne sa vyjadril aj jeho predchodca, odchádzajúci kancelár Olaf Scholz, ktorý útok na Sumy označil za barbarský. Takéto činy podľa neho poukazujú na to, že Rusko je pri tvrdení o ochote snažiť sa o mier na Ukrajine neúprimné. „Táto vojna sa musí skončiť a Rusko musí konečne súhlasiť s úplným prímerím. Pracujeme na tomto cieli s našimi európskymi a medzinárodnými partnermi," uviedol Scholz. (TASR)