Premiér: Čína sa v súvislosti s Ukrajinou obáva hrozby jadrového konfliktu

Americký prezident navrhuje, aby sa Ukrajina vzdala veľkej časti svojho územia výmenou za prímerie s Ruskom. Požadované ústupky vyzerajú ako kapitulácia, uviedol Pistorius podľa agentúr v nemeckej televízii ARD.

Kyjev si podľa ministra zjavne uvedomuje, že sa bude musieť vzdať určitého územia, aby dosiahol udržateľný pokoj zbraní. "Ale rozhodne (Ukrajinci) nepôjdu tak ďaleko – alebo by nemali ísť tak ďaleko – ako v najnovšom návrhu amerického prezidenta," povedal Pistorius.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Uznanie okupácie a ústupok Kremľu. Čo ukazuje posledný Trumpov návrh na prímerie Čítajte 

"Ukrajina sama mohla pred rokom získať to, čo je v tomto (Trumpovom) návrhu. Je to podobné kapitulácii. Nevidím v tom žiadnu pridanú hodnotu," vyhlásil minister podľa agentúry Reuters. Tá dodala, že tento politik nemeckej sociálnej demokracie (SPD) pravdepodobne zostane ministrom obrany aj v novej nemeckej koaličnej vláde.

Pistorius podľa agentúry DPA ubezpečil Ukrajinu o ďalšej nemeckej vojenskej pomoci, a to aj v prípade, USA zastavia svoju pomoc.

"Ak Ukrajina padne, ak Putin vyhrá túto vojnu v tom zmysle, že Ukrajinu okupuje, alebo jej veľkú časť, potom sa v maximálnom ohrození ocitnú krajiny NATO, a mimochodom aj susedné krajiny, ako sú Moldavsko a Gruzínsko," usúdil Pistorius a vysvetlil, že všetkým musí byť jasné, že "nejde len o solidaritu s Ukrajinou, ide o našu bezpečnosť a náš mier v Európe". (ČTK)

Marco Rubio to povedal v relácii Meet The Press stanice NBC News. Podľa neho nemá tento konflikt vojenské riešenie a obe jeho strany sa budú musieť v konečnom dôsledku niečoho vzdať.

Americký prezident Trump sa snaží vyvíjaním tlaku donútiť Moskvu a Kyjev, aby uzavreli dohodu. V poslednom čase však prejavuje čoraz väčšiu netrpezlivosť s oboma stranami. Po sobotňajšom stretnutí so Zelenským vo Vatikáne vyjadril domnienku, že šéf Kremľa Putin možno „nechce zastaviť vojnu“ a bude s ním treba jednať skrz sankcie.

„Sme blízko, ale nie dosť blízko,“ poznamenal Rubio v súvislosti so snahami USA sprostredkovať dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom. Stále sa však podľa jeho slov nájdu „dôvody na optimizmus, ale aj na realistický pohľad“, pokiaľ ide o šance dosiahnuť dohodu o ukončení vojny, ktorú vo februári 2022 vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

Rubio zopakoval, že vojna na Ukrajine nebude mať vojenské riešenie. Za jej jediné riešenie šéf americkej diplomacie považuje dohodu, „v ktorej sa obe strany budú musieť vzdať niečoho, čo tvrdia, že chcú, a druhej strane budú musieť dať niečo, čo si želajú, aby nemala“.

„Tento týždeň bude naozaj kritický a budeme sa musieť rozhodnúť, či chceme v tomto úsilí pokračovať, alebo je čas zamerať sa na iné otázky, ktoré sú rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie,“ dodal Rubio.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v nedeľu pre Fox News bez ďalších podrobností povedal, že s Moskvou a Kyjevom prebehlo „niekoľko rokovaní o území“. (TASR)

Rusko pritom v sobotu informovalo o „úplnom oslobodení“ tejto oblasti, ktoré leží na západe Ruska a hraničí s Ukrajinou.

V rozpore s tvrdeniami Moskvy Zelenskyj potvrdil, že ukrajinská armáda naďalej „aktívne bráni isté oblasti Kurskej a Belgorodskej oblasti.“ Dodal však, že situácia na mnohých úsekoch vrátane Kurskej oblasti zostáva zložitá.

Britská stanica BBC spresnila, že Zelenskyj si vypočul správu hlavného veliteľa ozbrojených síl Olexandra Syrského o situácii na fronte. Aj podľa Syrského hodnotenia situácia v mnohých oblastiach „zostáva zložitá“.

Podľa BBC Zelenskyj svojím statusom de facto vyvrátil vyhlásenie náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorý v sobotu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podal hlásenie o úplnom oslobodení Kurskej oblasti, a to aj vďaka „významnej pomoci“ severokórejského vojenského personálu.

Ukrajinská armáda Gerasimovovo tvrdenie k Kurskej oblasti poprela hneď v sobotu.

Vyhlásenia o porážke ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti „nie sú ničím iným ako propagandistickými trikmi“ a „zbožným prianím,“ uvádza sa v statuse generálneho štábu ukrajinskej armády.

Oznámili to ukrajinské úrady, ktoré zároveň vyzvali civilistov žijúcich v mestách a obciach blízko frontovej línie na evakuáciu.

Ruské bomby zabili manželov vo veku 47 a 48 rokov, ako aj dôchodcu vo veku 78 rokov, uviedla ukrajinská prokuratúra, ktorá bombardovanie vyšetruje pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu.

Zranenia utrpeli dve ženy vo veku 67 a 73 rokov a dvaja muži vo veku 77 a 83 rokov, dodala.

Rusi zhodili na mesto tri letecké bomby, ktoré poškodili 21 rodinných domov a dve autá, napísal na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Vadym Filaškin.

"Rusi zasadzujú Kosťantinivke a ďalším mestám na frontovej línii každý deň smrtiace údery. Zostať tam znamená stať sa terčom nepriateľa. Buďte zodpovední! Včas sa evakuujte!" apeloval. (ČTK)

Uviedli to z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„O povolenie požiadali štyria občania. Súhlasné stanovisko pán prezident neudelil,“ priblížil odbor komunikácie.

Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident SR. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musia rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí.

Podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti pri útoku zahynula jedna osoba a ďalšia sa zranila.

Gubernátor Serhij Lysak ozrejmil že v meste Pavlohrad bol zabitý muž a zranené 14-ročné dievča. Pri nočných útokoch zahynulo aj 500 kusov dobytka po tom, čo dron zasiahol poľnohospodársku budovu, v ktorej bol ustajnený.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že sa im podarilo zostreliť 57 zo 149 bezpilotných lietadiel, zatiaľ čo 67 ďalších zmizlo z radarov bez toho, aby dosiahli svoje ciele.

Drony zvyčajne z radarov zmiznú v dôsledku rušenia signálu prostriedkami elektronického boja. (TASR)

Ďalších osem ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi aj 14-ročný chlapec. Informovala o tom krajská prokuratúra.

Veľkému útoku čelilo mesto Kropyvnyckij, obete však bezprostredne nehlásilo, napísal portál Ukrajinská pravda.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že v noci na sobotu Rusko vyslalo na Ukrajinu tri strely a 114 dronov. Rusko naopak uviedlo, že jeho protivzdušné systémy za posledných 24 hodín zostrelili 236 dronov.

V Doneckej oblasti Rusko zaútočilo tromi kĺzavými bombami na báze bômb FAB-250 na priemyselné mesto Kosťantinivka. Jeden človek bol zabitý a dvaja zranení.

Pri ďalšom ostreľovaní bol zabitý ešte jeden muž a ďalší traja ľudia utrpeli zranenia. Jedného mŕtveho a troch zranených si vyžiadali útoky v okrese Pokrovsk.

Chlapec v Charkove utrpel zranenia pri výbuchu. Poškodených tam bolo aj niekoľko balkónov a rozbité okná domov.

Veľký úder ruských dronov ohlásilo ukrajinské mesto Kropyvnyckyj v Kirovohradskej oblasti. "Kropyvnyckij čelilo ďalšiemu nepriateľskému útoku dronov. V tejto chvíli vieme, že boli poničené priestory skladu. Na mieste pracujú záchranári. Prvotné správy ukazujú, že sa útok zaobišiel bez obetí," uviedol šéf vojenskej správy Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovič.

Verejnoprávna stanica Suspilne uviedla, že po polnoci mestom otriaslo desať explózií. Stalo sa tak zhruba hodinu po tom, čo protivzdušná obrana vydala varovanie pred dronmi.

Mesto Kropyvnyckij bolo terčom rozsiahleho útoku aj 19. marca, vtedy utrpelo zranenia 14 ľudí vrátane siedmich detí. Neskôr jeden zo zranených, ktorý mal popáleniny na 90 percentách tela, zomrel v nemocnici.

Ďalšie ruské údery mierili popri mestách Kropyvnyckij a Charkov aj na Kirovohrad, Kyjev a Dnipropetrovskú oblasť.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko vypálilo tri strely, jedna z nich bola protilodná Oniks a dve protiradarové Ch-31P. Ukrajina tiež oznámila, že zostrelila 66 dronov Šahíd. Ďalších 31 dronov podľa nej zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili nejaké škody.

Taktiež Rusko oznámilo ukrajinské vzdušné údery. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS zničila ruská protivzdušná obrana za 24 hodín osem bômb s navádzacou súpravou JDAM, dve strely salvového raketometu HIMARS a 236 dronov.

Ukrajinské úrady tiež v sobotu ráno spresnili bilanciu piatkových útokov v Doneckej oblasti, kde v dedine Jarova pri Lymane zomreli 61-ročný muž a jeho 78-ročný otec. Zranených v oblasti bolo najmenej päť ďalších ľudí, jeden v obci Jarova, dvaja v meste Družkivka a po jednom v dedine Zakitne a v meste Myrnohrad. (ČTK)