Podiel ľudí ochotných dlhodobo znášať vojnu klesol

„Rusko môže preukázať svoju skutočnú pripravenosť na mierové rozhovory tým, že bude súhlasiť so skutočným prímerím aspoň na 30 dní. Ak je Rusko pripravené na 60- alebo 90-dňové prímerie, sme pripravení aj my,“ napísal na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Zdôraznil, že „Rusko musí prestať hovoriť o svojej pripravenosti na mier a začať konať tým, že bezpodmienečne pristúpi na reálne a trvalé prímerie.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený mieru na Ukrajine a intenzívne spolupracuje so Spojenými štátmi.

„Prezident zostáva otvorený politickým a diplomatickým metódam riešenia tohto konfliktu,“ spresnil Peskov pred novinármi.

Doplnil ale, že ciele Ruska musia byť naplnené, pričom Moskva by uprednostnila ich dosiahnutie mierovou cestou. (TASR)

Vyhlásil to poradca ruského prezidenta Vladimira Putina a predseda ruskej Námornej rady Nikolaj Patrušev. Za príčinu problémov označil západné sankcie.

„Sankčné obmedzenia zhoršujú problém návratnosti investícií vložených do výstavby nových veľkokapacitných plavidiel v ruských lodeniciach,“ povedal Patrušev na zasadnutí predsedníctva Námornej rady.

Ako zdôraznil, námorná doprava má kľúčový význam, keďže zabezpečuje prepojenie územia Ruska, ako aj veľkú časť obratu zahraničného obchodu s tovarom.

„Západné krajiny otvorene deklarujú svoj zámer vytlačiť ruské spoločnosti zo systému námornej dopravy. V dôsledku uvalených sankcií je naša krajina zbavená prístupu k medzinárodnému systému poistenia, udeľovania licencií a registrácie lodí. Bol zavedený zákaz zastavenia a obsluhy ruských plavidiel vo viacerých prístavoch nepriateľských štátov,“ dodal Patrušev, ktorý v minulosti pôsobil ako tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie. (TASR)

Vláda by bola v prípade uzavretia prímeria pripravená nasadiť jednu rotu pozemných síl spolu s inštruktormi a štábnymi dôstojníkmi. S vyslaním by musel súhlasiť parlament.

„Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy,“ povedal premiér Kristen Michal.

„Nezávislá, suverénna Ukrajina patriaca do európskej rodiny je pre nás všetkých najlepšou strategickou zárukou proti imperializmu Moskvy. Musíme ukázať, že dobré myšlienky dokážeme uviesť do praxe,“ vyhlásil.

Estónsky premiér zdôraznil, že najlepším spôsobom bezpečnostných záruk pre Ukrajine je členstvo v NATO.

„Ak si členstvo (Ukrajiny) v NATO vyžiada čas, odstrašenie a obranné opatrenia musia byť zabezpečené prostredníctvom spojeneckých síl umiestnených na Ukrajine,“ uviedol vo vyhlásení.

Rozhovory o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom vedú Británia a Francúzsko s približne 30 krajinami, ktoré tvoria tzv. koalíciu ochotných. (TASR)

Závod v meste Murom vo Vladimirskej oblasti je aj na sankčnom zozname EÚ. Vyrába komponenty pre vojenskú muníciu.

Je súčasťou korporácie Rostec a plní zmluvy pre ruskú armádu.

Zdroj z prostredia ukrajinskej rozviedky pre Kyiv Post uviedol, že v areáli závodu zaznelo päť výbuchov. Zásah dostali dve budovy a vypukol požiar.

Drony zaútočili aj na mesto Rylsk v ruskej Kurskej oblasti.

Okrem toho bolo v Brjanskej oblasti počuť výbuchy a letiská v Nižnom Novgorode, Ivanove a Jaroslavli pracovali v pohotovostnom režime.

Dmitrij Peskov povedal, že konflikt je taký zložitý, že rýchly pokrok, ktorý si Biely dom želá, by bolo ťažké dosiahnuť.

„Chápeme, že Washington je sa snaží dosiahnuť v tomto procese rýchly úspech, ale zároveň dúfame v pochopenie, že urovnanie ukrajinskej krízy je príliš zložitý proces na to, aby sa dal urobiť zo dňa na deň. Existuje veľa detailov a veľa malých vecí, ktoré je potrebné vyriešiť,“ povedal Peskov.

Peskov tiež povedal, že Moskva musí dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine, a môže viesť priame rokovania s Kyjevom.

Dodal, že akékoľvek urovnanie musí byť dosiahnuté s Ukrajinou a nie s USA, hoci povedal, že Moskva je vďačná Trumpovej administratíve za jej úsilie o zabezpečenie mieru. (Sky News)

„Na prvý pohľad vyzerajú požiadavky Moskvy na ústupky jednoducho a ľahko splniteľné. Tvária sa ako návod víťazstva pre obe strany,“ napísal Andrij Jermak, šéf kancelárie prezidenta Ukrajiny.

„Zjavná humanitárna a ekonomická povaha ruskej žiadosti maskuje politickú a vojenskú výhodu, ktorú by akékoľvek zmiernenie sankcií voči letectvu prinieslo ruskému režimu a jeho vojnovému stroju,“ dodal Jermak.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov spojil potenciálne obnovenie priamej leteckej dopravy medzi USA a Ruskom s rozhodnutím Washingtonu o Aeroflote, ktorý je naďalej pod prísnymi sankciami po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Jermak argumentoval, že sankcie voči letectvu sú symbolickými aj praktickými bariérami proti ruskej agresii. „Hranice medzi súkromným a verejným sektorom v ruskej vojnovej ekonomike sú nejasné – najmä v prípade letectva,“ napísal.

Jermak citoval spravodajské údaje, ktoré naznačujú, že ruské letecké spoločnosti a letiská sú zapojené do obchádzania sankcií a prepravy vojenského tovaru a personálu.

„Nákladné spoločnosti ako Volga-Dnepr poskytujú dopravné služby na vojenské účely. I Fly – charterová služba – prepravuje vojakov na nasadenie na frontovú líniu,“ poznamenal.

Podľa Jermaka by uvoľnenie týchto obmedzení zmiernilo tlak na Kremeľ a povzbudilo Putina k pokračovaniu vo vojne. (Kyiv Independent)

"V Charkove bolo v dôsledku dvoch vĺn útokov zranených viac ako 45 ľudí vrátane dvoch detí. Na mieste prebiehajú záchranné operácie. Zasiahnuté boli obytné oblasti. Poškodené sú bytové domy, nemocnica a škola – celkovo 13 civilných objektov," informoval na sociálne sieti Volodymyr Zelenskyj.

"V Dnipre zahynula jedna osoba. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine. Ďalšia osoba bola zranená. Úder bol zameraný aj na civilnú infraštruktúru," napísal Zelenskyj.

V Dobropilji bol cieľom útoku budova pri bani. Útok poškodil autobusy a autá. Jedna osoba bola zranená.

"Ruské drony naďalej denne lietajú nad Ukrajinou. Preto je potrebný tlak na Rusko – silné dodatočné sankcie, ktoré budú skutočne fungovať. Musí to byť tlak, nielen slová alebo pokusy o presviedčanie, ktorý prinúti Rusko zastaviť paľbu a ukončiť vojnu. Potrebujeme dodatočné systémy protivzdušnej obrany, ktoré znemožnia ruský letecký teror," doplnil Zelenskyj.

Trump v rozhovore pre The Atlantic povedal, že zachránil Ukrajinu, a to tak, že protitankové raketové systémy Javelin, ktoré poskytol Ukrajine počas svojho prvého prezidentského obdobia, podľa neho zabránili Rusku uspieť v ofenzíve na Kyjev.

Novinár poznamenal, že americkí prezidenti už 100 rokov „vnútorne sympatizujú s menšími národmi a ľuďmi, ktoré Rusko obťažuje alebo utláča“, a naznačil, že Trumpovi takýto súcit chýba.

„Myslím, že mám súcit. Myslím si, že zachraňujem tento národ. Myslím si, že tento národ bude veľmi skoro zničený. Toto je veľká vojnová mašinéria. Priznajme si to. A keby nebolo mňa. Ja som ten, kto im dal Javeliny. Tie potom zničili ruské tanky, ktoré uviazli v blate,“ povedal.

„Viete, to bol veľký moment. Keby tie tanky prišli do boja. Boli 71 míľ od Kyjeva a chystali sa ho dobyť. Bol by to koniec vojny. Skončila by sa za jeden deň. A to bol jeden z dôvodov, prečo pokračovala. Je škoda, že pokračovala, pretože zomrelo veľa ľudí. Viac, ako sa uvádza. Myslím si, že robím Ukrajine veľkú službu,“ dodal Trump.

Podľa amerického prezidenta Ukrajina nepotrebuje viac smrtiacich zbraní, aby vyhrala vojnu.

„Existuje mnoho druhov zbraní. Nemusí to byť zbraň s guľkami. Môže to byť zbraň vo forme sankcií. Môže to byť bankovníctvo. Mohlo by byť mnoho iných zbraní,“ povedal Trump. (SITA)