Zelenskyj: Boje s vojakmi KĽDR otvorili novú kapitolu nestability vo svete

„Je absolútne fér posunúť vojnu tam, odkiaľ prišla,“ poznamenal Zelenskyj, ktorý svoje videoposolstvo nahral v ukrajinskej pohraničnej Sumskej oblasti, odkiaľ ukrajinské jednotky v auguste minulého roka podnikli prekvapivý prienik na ruské územie a obsadili tam vyše 1400 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident dodal, že diskutoval s veliteľmi jednotiek, ktoré stále bojujú v Kurskej oblasti, o tom, aké vybavenie a podporu potrebujú. „Pracujeme na obrane našich pozícií,“ spresnil Zelenskyj.

Vo vojne, ktorú Rusko rozpútalo napadnutím susednej krajiny vo februári 2022, zomrelo podľa odhadu NATO až 250 000 ruských vojakov. Len vo februári tohto roka Rusko zaznamenalo 35 140 vojenských obetí, povedal na okraj schôdzky ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli nemenovaný predstaviteľ.

Vrchný veliteľ NATO Christopher Cavoli americkým zákonodarcom na paralelnom štvrtkovom zasadnutí Senátu USA zase povedal, že Rusi dosiaľ prišli o vyše 4000 tankov, čo je toľko, koľko má vo svojej výbave americká armáda.

Amerického generála sa na senátnom výbore pre ozbrojené služby pýtali, aký dopad by malo, keby Washington neposkytol Ukrajine ďalšiu vojenskú a spravodajskú pomoc, ako to už vo februári nakrátko urobil americký prezident Donald Trump po roztržke s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

„Zrejme by to malo prudký a škodlivý vplyv na ich schopnosť bojovať,“ povedal Cavoli. Poznamenal, že ukrajinské sily sú závislé od pomoci USA pri zostreľovaní ruských rakiet, ako aj od ich spravodajských informácií, ktoré im pomáhajú zamerať sa na veliteľské stanovištia a logistické oblasti Moskvy.

Spojené štáty za uplynulé viac než tri roky poskytli Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov. Od Trumpovho nástupu do funkcie začiatkom tohto roka však nový balík pomoci pre Kyjev neoznámili.

Hoci sa ukrajinským silám podarilo po počiatočnom postupe ruskej armády v prvých mesiacoch konfliktu získať späť časť svojho územia, obe strany už istý čas vedú opotrebovaciu vojnu, počas ktorej zaznamenávajú územné zisky skôr Rusi.

Severoatlantická aliancia odhaduje, že situácia na bojisku zostáva veľmi zložitá. „Hoci v najbližších mesiacoch neočakávame výrazné narušenie ukrajinskej obrany, aj keď Moskva bude pokračovať v postupe, domnievame sa, že Rusko bude naďalej zvyšovať tlak na frontovej línii a na Ukrajine vo všeobecnosti,“ povedal nemenovaný predstaviteľ NATO. (TASR)

Návrh je stále na stole, ale ruský prezident Vladimir Putin hovorí o ruských požiadavkách a ústupkoch. Podľa Sybihu je teda načase zvýšiť tlak na Moskvu.

"Rusko zostáva aj naďalej existenčnou hrozbou. Na Ukrajinu mieria stovky šáhedov každú noc. To nie je možné ignorovať, očakávame dôraznú odpoveď," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie počas spoločného vyhlásenia s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom v Bruseli.

"Zastavíme Rusko na Ukrajine? Naša odpoveď znie áno, ale len keď sa tlak na Rusko zvýši a Ukrajina bude posilnená," dodal. Poďakoval tiež všetkým spojencom za doterajšiu pomoc krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii.

So svojimi partnermi zo Severoatlantickej aliancie chce Sybiha počas pracovnej večere diskutovať najmä o tom, ako dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier. Ďalšou dôležitou témou budú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, pretože bez nich podľa ukrajinského ministra Moskva zaútočí znova.

Aj podľa generálneho tajomníka NATO musí byť dojednaný mier na Ukrajine trvalý. Ocenil v tejto súvislosti americké úsilie na dosiahnutie prímeria. "Ide v prvom rade o Ukrajinu, ale sleduje to celý svet," dodal. (ČTK)

Bundeswehr podľa nich plánuje najprv nakúpiť malé množstvá dronov od najmenej dvoch nemenovaných výrobcov, aby mohli vojaci získať skúsenosti s ich používaním.

Sčasti autonómne útočné drony sú vybavené výbušninami a sú známe aj ako samovražedné alebo kamikadze drony.

Nemecko v uplynulých rokoch výrazne zaostávalo za inými krajinami v oblasti výzbroje, v súčasnosti však už existuje množstvo spoločností, ktoré sú v tejto oblasti aktívne, píše DPA.

Medzi nimi je napríklad spoločnosť Helsing, ktorá vyvinula dron typu HX-2, pôvodne na použitie na Ukrajine. Dron využíva umelú inteligenciu na nasmerovanie výbušnín na cieľ a je menej náchylný na rušenie.

Ministerstvo obrany v Berlíne sa podľa DPA domnieva, že drony „zmenili pravidlá hry“, čo sa týka moderného spôsobu boja. Ministerstvo to prirovnáva k príchodu tankov pred 100 pred rokmi. (TASR)

Podľa rozsudku išlo o sabotáž v prospech Ukrajiny.

Od spustenia invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bolo Rusko terčom desiatok sabotážnych útokov, z ktorých viacero bolo zameraných proti jeho rozsiahlej železničnej sieti. V prípade množstva obvinených ide o mladých ľudí, niekedy i tínedžerov.

Dvadsaťtriročný Stanislav Iľčuk zapálil zariadenie pripojené ku koľajniciam vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska, vyplýva z dokumentov oblastného súdu.

Súd ho obvinil z toho, že konal v prospech špeciálnych služieb Ukrajiny a tvrdil, že bol „nespokojný s politickým smerovaním Ruska a špeciálnou vojenskou operáciou“, čo je výraz, ktorým Kremeľ označuje svoju ofenzívu na Ukrajine.

Iľčuk svoju vinu priznal a súd ho ešte v utorok odsúdil na 14 rokov za mrežami v trestaneckej kolónii. K trestu mu pridal ďalší rok bližšie nešpecifikovaných obmedzení.

V susednej Saratovskej oblasti odsúdili v stredu dvoch 24-ročných mužov na 14, respektíve 12 rokov väzenia za to, že podpálili železničné signalizačné zariadenie, dodáva agentúra.

Ukrajina zvyčajne nekomentuje sabotážne incidenty v Rusku, často ich však oceňuje s tým, že ide i spravodlivú odvetu za ruské útoky na jej železničnú sieť. Kyjev tvrdí, že Rusko využíva železnice na transport vojakov a zbraní pre svojich vojakov bojujúcich na Ukrajine. (TASR)

Akákoľvek snaha kontaktovať Rusko by ale mala byť úzko koordinovaná, vyhlásil ďalej Alexander Stubb.

Na minulotýždňových rokovaniach takzvanej koalície ochotných v Paríži na čele s Francúzskom a Britániou sa lídri zúčastnených európskych krajín dohodli, že aspoň jeden z nich by mal v určitej fáze nadviazať kontakt s Ruskom, povedal Stubb.

„Ja osobne by som uprednostnil, keby to robili naši zástupcovia koalície ochotných. Inými slovami, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo,“ dodal fínsky prezident.

Koalícia ochotných je skupina štátov, ktorá vzniká so zámerom zabezpečiť potenciálnu dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

Zameriava sa na tri oblasti: pokračujúcu podporu ukrajinskej armády ako prvej bezpečnostnej záruky na odstrašenie ruskej agresie; zriadenie „zabezpečovacích síl“, ktoré by mohli byť nasadené na ukrajinskom území; a posilnenie vlastných obranných kapacít Európy.

Súčasťou koalície je aj Fínsko, ktoré je oddaným podporovateľom Ukrajiny a v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vstúpilo v roku 2023 do Severoatlantickej aliancie. Moskva vtedy tento krok označila za nebezpečnú a historickú chybu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tento týždeň uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený myšlienke obnovenia vzťahov medzi Fínskom a Ruskom. Fínsko sa podľa slov Stubba musí na prípadnú normalizáciu vzťahov s Ruskom „mentálne pripraviť“. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany a proruskí vojnoví blogeri hlásili ťažké boje v dedinách Gornal, Guevo a Olešnja. Ide o pohraničné obce na hraniciach s ukrajinskou Sumskou oblasťou.

Telegramový kanál Mash, blízky ruským bezpečnostným službám, uviedol, že Ukrajina sa pokúša zorganizovať svoju obranu v oblasti vysočiny pri dedine Gornal, kde sa údajne viac než 300 jej vojakov ukrylo v Kláštore sv. Mikuláša Belogorského, píše Reuters.

Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala a Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Telegramový kanál kláštora nespomínal žiadne vojenské operácie v okolí.

Kanál Mash tvrdí, že pod kláštorom sa nachádza podzemná chodba, ktorú využívajú ukrajinské jednotky. Aj podľa telegramového kanála SHOT Ukrajina sťahuje rezervy do Gornalu cez podzemné chodby kláštora.

Vysokopostavený vojenský predstaviteľ Ukrajiny minulý týždeň upozornil, že ruské jednotky stupňujú útoky pozdĺž severovýchodnej hranice s Ukrajinou v úsilí preniknúť do Sumskej oblasti. (TASR)

V poradí 25. balík pomoci má poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu na roky 2025 až 2027.

Medzi kľúčové prvky balíka patrí protivzdušná obrana, delostrelectvo a finančná podpora ukrajinského letectva.

"Bezpečnostná situácia sa rýchlo mení. Preto je kľúčové, aby Dánsko pokračovalo vo svojej rozsiahlej podpore Ukrajine. Potvrdzujeme náš záväzok voči Ukrajine z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska," uviedol dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen poznamenal, že nový balík „posilní bojové schopnosti Ukrajiny“. (Ukrajinská pravda)