Severské, pobaltské štáty a Poľsko sú pripravené rozšíriť sankcie proti Rusku
Severské krajiny, pobaltské štáty a Poľsko sú pripravené sprísniť sankcie voči Rusku aj jeho spojencom.
Uviedli to predsedovia vlád na summite vo výjazdovom sídle švédskej vlády Harpsund. Potvrdili, že v najbližších mesiacoch zvýšia podporu pre Ukrajinu i jej obranný priemysel.
Takisto chcú investovať do zvýšenia dostupnosti munície pre Kyjev. Informuje o tom agentúra AFP.
Lídri krajín sa do štvrtka stretávajú v kaštieli Harpsund južne od Štokholmu na rokovania o transatlantických vzťahoch, regionálnej bezpečnostnej spolupráci aj spoločnej politike voči vojne na Ukrajine.
"Spolu s našimi spojencami sme odhodlaní posilniť naše odstrašenie a obranu a rozšíriť sankcie proti Rusku, ako aj proti tým, ktorí umožňujú ruskú agresiu," uvádza sa vo vyhlásení Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Nórska, Poľska a Švédska. Litva sa z dôvodu formovania novej vlády na stretnutí nezúčastnila.
Švédsky premiér Ulf Kristersson na tlačovej konferencii vyhlásil, že sankcie Západu uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu fungujú napriek tomu, čo hovorí ruská propaganda.
Ruské hospodárstvo sa podľa jeho slov prepadá "hlbšie do neudržateľnej rovnováhy medzi zvyšovaním výdajov na vojnu a hladovaním zvyšku ekonomiky". Taktiež vyjadril presvedčenie, že ekonomické rezervy Ruska nevydržia naveky.
"Budeme konať, aby sme obmedzili, spochybnili a čelili agresívnemu konaniu Ruska v Baltskom mori, na Ukrajine a mimo nej," dodal Kristersson.
Severské i pobaltské krajiny, z ktorých viaceré majú spoločnú hranicu s Ruskom, patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny. Pomoc od týchto štátov a Poľska dosahuje podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) celkovú sumu 24 miliárd eur. Po Spojených štátoch ide v absolútnych číslach o druhú najvyššiu pomoc pre Kyjev.
Zvolenie Donalda Trumpa na post amerického prezidenta ale vyvolalo otázky o budúcej americkej podpore a úlohe USA v rámci Severoatlantickej aliancie. Mnoho analytikov sa domnieva, že po Trumpovej januárovej inaugurácii Európa bude musieť zvýšiť výdaje na svoju obranu i na posilnenie vojenského úsilia Ukrajiny.
"Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. To je podmienené tým, že zintenzívnime našu spoluprácu a budeme naďalej dlhodobo podporovať Ukrajinu, ktorá bojuje za svoju aj našu bezpečnosť," uviedol v samostatnom vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson. (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Trump dúfa, že Rusko a Ukrajina sa počas najbližších dní dohodnú a následne začnú vo veľkom obchodovať s USA. Čítaj ďalej
Zelenskyj navrhol Rusku zastavenie útokov zacielených na civilnú infraštruktúru, a to najmenej na 30 dní. Čítaj ďalej
Americké ministerstvo zahraničných vecí by uvítalo predĺženie veľkonočného prímeria vo vojne na Ukrajine. Čítaj ďalej
Ukrajina kritizovala americkú televíziu Fox News za to, že v popiske reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. Čítaj ďalej
Ruský prezident Putin nevydal nariadenie na predĺženie ním vyhláseného veľkonočného prímeria. Čítaj ďalej
Ukrajinské jednotky sa počas veľkonočného prímeria dostali pri Torecku do ruskej pasce. Informoval Zelenskyj. Čítaj ďalej
Zásoby plynu na Ukrajine sú na historickom minime. Je možné, že Kyjev bude nútený dovážať vysoké objemy. Čítaj ďalej
Ruské vojská prísne dodržiavajú krátkodobé prímerie, ktoré vyhlásil Putin, tvrdí ministerstvo obrany v Moskve. Čítaj ďalej