Súčasťou Impact Summitu je aj diskusia Ako môžu ženy uspieť vo volebnej politike

Zoči-voči smrti zmenil životné smerovanie a založil organizáciu, ktorá bojuje proti šíreniu nenávisti, a hovorí s ľuďmi o tom, kam až môže viesť neprijatie inakosti. Napriek desivému zážitku nestratil dôveru v ľudí a svet, pretavil ju do pomoci druhým.

Po Breivikovom útoku mal Bjørn posttraumatickú poruchu a problémy so spánkom. Vďaka psychologickej podpore sa vrátil k štúdiu dva mesiace po útoku.

Prekonať traumu mu pomohla aj zvedavosť: “Bolo pre mňa dôležité porozumieť Brevikovi. Zamýšľal som na nad tým, ako je možné, že niekto, kto vyzerá ako ja a pochádza z rovnakého prostredia, sa stal teroristom.”

“Morálna sila nespočíva v zistení, že nepomáhame my im, ale pomáhame si navzájom. Nie je žiadne my a oni. Dôležité je vnímať spolupatričnosť, nádej a ľudskosť,” hovorí Janíčková, ktorá koordinuje centrum pomoci v Banskej Bystrici.

“Keď som bola dieťa, bola som v kontakte s disidentmi. Títo ľudia sa nezastavili, postavili sa proti sovietskej mašinérii. Inšpirovali ma, preto som sa rozhodla študovať právo a bojovať za slobodu,” uviedla.

Na Ukrajine je občianska spoločnosť motorom zmien. Podľa nej aj obyčajní ľudia môžu zmeniť tok histórie. Matviichuk spolu s kolegami a kolegyňami mapujú vojnové zločiny ruského režimu. Pri svojej práci sa sústredí aj na prácu s obeťami nespravodlivostí autoritárskych režimov: “Potrebujú obnoviť vieru v to, že spravodlivosť je možná.”

“Keď chceme predísť vojnám budúcnosti, musíme potrestať lídrov, ktorí sú zodpovední za vojny súčasnosti,” upozorňuje ukrajinská právnička, ktorá sa po invázii Ruska na Ukrajinu odmietla evakuovať.

So svojím tímom videli napáchané hrôzy v Irpini a Buči. “Je v poriadku nezvyknúť si na zverstvá. Keď ich začneme považovať za normálne, strácame ľudskosť,” hovorí Matviichuk. (SME)

Cenu Sustainable Development Goals – SDGs za rok 2024 získala Michaela Kršková, zakladateľka a prvá generálna riaditeľka Výskumnej a inovačnej jednotky za vybudovanie prvej slovenskej inovačnej jednotky, ktorá je vďaka kvalitnému tímu, transparentnosti procesov a participatívnemu rozhodovaniu reálnym príkladom toho, ako môže verejná inštitúcia posilňovať dôveru v spoločnosti.

Výsledky priblížil riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

Podľa najnovších dát ľudia na Slovensku najviac veria vedeckým (72 percent) a akademickým kapacitám (70,1 percent), nasledujú ozbrojené sily (63,3 percent) a miestna samospráva (61,5 percent).

Vytvára priestor na diskusie o aktuálnych výzvach v spoločnosti. Témou druhého ročníka je dôvera.