Dánsko chystá pre Ukrajinu ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 281,5 milióna eur

Dmitrij Peskov povedal, že konflikt je taký zložitý, že rýchly pokrok, ktorý si Biely dom želá, by bolo ťažké dosiahnuť.

„Chápeme, že Washington je sa snaží dosiahnuť v tomto procese rýchly úspech, ale zároveň dúfame v pochopenie, že urovnanie ukrajinskej krízy je príliš zložitý proces na to, aby sa dal urobiť zo dňa na deň. Existuje veľa detailov a veľa malých vecí, ktoré je potrebné vyriešiť,“ povedal Peskov.

Peskov tiež povedal, že Moskva musí dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine, a môže viesť priame rokovania s Kyjevom.

Dodal, že akékoľvek urovnanie musí byť dosiahnuté s Ukrajinou a nie s USA, hoci povedal, že Moskva je vďačná Trumpovej administratíve za jej úsilie o zabezpečenie mieru. (Sky News)

„Na prvý pohľad vyzerajú požiadavky Moskvy na ústupky jednoducho a ľahko splniteľné. Tvária sa ako návod víťazstva pre obe strany,“ napísal Andrij Jermak, šéf kancelárie prezidenta Ukrajiny.

„Zjavná humanitárna a ekonomická povaha ruskej žiadosti maskuje politickú a vojenskú výhodu, ktorú by akékoľvek zmiernenie sankcií voči letectvu prinieslo ruskému režimu a jeho vojnovému stroju,“ dodal Jermak.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov spojil potenciálne obnovenie priamej leteckej dopravy medzi USA a Ruskom s rozhodnutím Washingtonu o Aeroflote, ktorý je naďalej pod prísnymi sankciami po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Jermak argumentoval, že sankcie voči letectvu sú symbolickými aj praktickými bariérami proti ruskej agresii. „Hranice medzi súkromným a verejným sektorom v ruskej vojnovej ekonomike sú nejasné – najmä v prípade letectva,“ napísal.

Jermak citoval spravodajské údaje, ktoré naznačujú, že ruské letecké spoločnosti a letiská sú zapojené do obchádzania sankcií a prepravy vojenského tovaru a personálu.

„Nákladné spoločnosti ako Volga-Dnepr poskytujú dopravné služby na vojenské účely. I Fly – charterová služba – prepravuje vojakov na nasadenie na frontovú líniu,“ poznamenal.

Podľa Jermaka by uvoľnenie týchto obmedzení zmiernilo tlak na Kremeľ a povzbudilo Putina k pokračovaniu vo vojne. (Kyiv Independent)

"V Charkove bolo v dôsledku dvoch vĺn útokov zranených viac ako 45 ľudí vrátane dvoch detí. Na mieste prebiehajú záchranné operácie. Zasiahnuté boli obytné oblasti. Poškodené sú bytové domy, nemocnica a škola – celkovo 13 civilných objektov," informoval na sociálne sieti Volodymyr Zelenskyj.

"V Dnipre zahynula jedna osoba. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine. Ďalšia osoba bola zranená. Úder bol zameraný aj na civilnú infraštruktúru," napísal Zelenskyj.

V Dobropilji bol cieľom útoku budova pri bani. Útok poškodil autobusy a autá. Jedna osoba bola zranená.

"Ruské drony naďalej denne lietajú nad Ukrajinou. Preto je potrebný tlak na Rusko – silné dodatočné sankcie, ktoré budú skutočne fungovať. Musí to byť tlak, nielen slová alebo pokusy o presviedčanie, ktorý prinúti Rusko zastaviť paľbu a ukončiť vojnu. Potrebujeme dodatočné systémy protivzdušnej obrany, ktoré znemožnia ruský letecký teror," doplnil Zelenskyj.

Trump v rozhovore pre The Atlantic povedal, že zachránil Ukrajinu, a to tak, že protitankové raketové systémy Javelin, ktoré poskytol Ukrajine počas svojho prvého prezidentského obdobia, podľa neho zabránili Rusku uspieť v ofenzíve na Kyjev.

Novinár poznamenal, že americkí prezidenti už 100 rokov „vnútorne sympatizujú s menšími národmi a ľuďmi, ktoré Rusko obťažuje alebo utláča“, a naznačil, že Trumpovi takýto súcit chýba.

„Myslím, že mám súcit. Myslím si, že zachraňujem tento národ. Myslím si, že tento národ bude veľmi skoro zničený. Toto je veľká vojnová mašinéria. Priznajme si to. A keby nebolo mňa. Ja som ten, kto im dal Javeliny. Tie potom zničili ruské tanky, ktoré uviazli v blate,“ povedal.

„Viete, to bol veľký moment. Keby tie tanky prišli do boja. Boli 71 míľ od Kyjeva a chystali sa ho dobyť. Bol by to koniec vojny. Skončila by sa za jeden deň. A to bol jeden z dôvodov, prečo pokračovala. Je škoda, že pokračovala, pretože zomrelo veľa ľudí. Viac, ako sa uvádza. Myslím si, že robím Ukrajine veľkú službu,“ dodal Trump.

Podľa amerického prezidenta Ukrajina nepotrebuje viac smrtiacich zbraní, aby vyhrala vojnu.

„Existuje mnoho druhov zbraní. Nemusí to byť zbraň s guľkami. Môže to byť zbraň vo forme sankcií. Môže to byť bankovníctvo. Mohlo by byť mnoho iných zbraní,“ povedal Trump. (SITA)

Odôvodnil to tým, že Washington sa snaží o dlhodobé prímerie. Ako informuje web Ukrajinská pravda, Kellogg to povedal pre televízny kanál Fox News.

„Trojdňové prímerie je absurdné,“ vyjadril sa splnomocnenec o návrhu Putina na zastavenie paľby od 8. do 10. mája.

Zdôraznil, že Trump uprednostňuje komplexné prímerie „na mori, vo vzduchu, na zemi a v oblasti infraštruktúry“ na minimálne 30 dní, „a potom ho môžeme predĺžiť“.

„A keď sa pozriete na všetko, na čom sú Ukrajinci ochotní spolupracovať, teraz je to na Rusoch, na Putinovi,“ poznamenal Trumpov osobitný vyslanec. (SITA)

„Napriek vyhláseniam o zastavení paľby počas májových sviatkov okupanti výrazne zvýšili intenzitu bojových akcií a sústredili svoje úsilie pri Pokrovsku,“ povedal Oleksandr Syrskyj.

Pokrovsk je kľúčové logistické centrum v Doneckej oblasti.

„Ruské velenie denne vrhá do boja nové jednotky, ženie svojich vojakov na smrť a vyhlasuje iluzórne úspechy,“ dodal Syrskyj.

Podľa ruských vyšetrovateľov Jegora Semionova naverbovala ukrajinská tajná služba, ktorá mu sľúbila približne päťtisíc dolárov za zaslanie otráveného alkoholu a zákuskov na promóciu vojenských pilotov v Armavire na juhu Ruska.

Tridsaťštyriročný Semionov sa narodil na Ukrajine a v roku 2022 získal ruské občianstvo, uviedli vyšetrovatelia.

„Obžalovaný bol uznaný vinným a odsúdený na 27 rokov väzenia v trestaneckej kolónii s maximálnou ostrahou,“ skonštatoval súd vo verdikte.

Plán otravy nakoniec zlyhal, keďže pilotom sa balík nepozdával a poslali ho na preskúmanie, ktoré odhalilo smrteľnú dávku liekov v zákuskoch a fľašiach whisky a koňaku. Prokurátori sa plánujú odvolať voči rozsudku a žiadajú pre Semionova doživotný trest, pričom argumentujú vlastizradou a terorizmom. (SITA)

Uviedla to Joyce Msuyaová z Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

Podľa Msuyaovej pre „prudké zníženie financovania humanitárneho úsilia Organizácia Spojených národov a jej partneri zmenili priority“ v ich operáciách na Ukrajine s cieľom pomôcť 4,8 miliónom ľuďom s rozpočtom 1,75 miliardy dolárov.

„Cieľom je pomôcť tým, ktorí sú v najväčšom ohrození a najviac to potrebujú, pričom sa sústredíme na štyri základné priority - ľudia v blízkosti frontovej línie, evakuácie, núdzová reakcia po útokoch a pomoc najzraniteľnejším vnútorne vysídlených osobám,“ povedala Msuyová Bezpečnostnej rade OSN.

„Bez navýšenia podpory môže byť i to najpotrebnejšie život zachraňujúce úsilie ohrozené,“ dodala. (TASR)