Americký senát potvrdil nomináciu Scotta Bessenta ako ministra financií

Konkláve by sa mohlo začať medzi 5. až 10. májom. 

Talianske médiá píšu, že pohreb sa bude konať medzi piatkom a nedeľou, a dodávajú, že sobota je najpravdepodobnejším dňom. V piatok sa v Taliansku oslavuje 80. výročie oslobodenia, čo je štátny sviatok. Niekoľko dní pred samotným pohrebom bude pápežova rakva vystavená v bazilike svätého Petra.

Očakáva sa, že dátum pohrebu určí kongregácia (zhromaždenie) kardinálov, ktorí budú zasadať od 9.00 h. Už v pondelok Vatikán uviedol, že pohreb sa uskutoční do deviatich dní od úmrtia.

Voľba novej hlavy katolíckej cirkvi by sa potom mohla začať medzi 5. až 10. májom, píše tlač. Vatikánske pravidlá stanovujú, že konkláve sa začína 15. až 20. deň po úmrtí pápeža. Umožňujú ale aj skorší začiatok, ak sa kardináli - volitelia do Vatikánu dostavia pred uvedenou lehotou.

Vatikánske pravidlá tiež stanovujú, že na rokovaniach po smrti pápeža sa musia zúčastňovať kardináli, ktorí sú mladší ako 80 rokov. Tých je 135 a budú voliť nového pápeža. (ČTK)

Z toho päť nad anektovaným Krymom, tri nad Belgorodskou a dva nad Oriolskou oblasťou, napísalo na telegram ruské ministerstvo obrany. Ďalšie podrobnosti neuviedlo.

Informuje o tom agentúra AFP.

Na základe novej legislatívy bude „diskreditácia“ ruskej armády či výzvy na zavedenie sankcií voči Rusku trestným činom.

Zákon tiež po novom zakazuje „napomáhanie implementácie rozhodnutí“ medzinárodných organizácií, ktorých súčasťou Moskva nie je.

Môže sa to napríklad vzťahovať na Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu, ktorý na Putina vydal v apríli 2023 zatykač v súvislosti s nelegálnymi deportáciami ukrajinských detí.

Legislatíva môže byť použitá voči tým, ktorí konajú „za účelom zisku“ alebo boli najatí, cituje AFP.

K prijatiu týchto zákonov prichádza v čase stupňujúcich sa zásahov Moskvy voči opozícii a slobode slova od spustenia ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, dôsledkom ktorej bolo zavedenie množstva ekonomických sankcií i politická izolácia Ruska zo strany Západu.

Ďalší nový zákon zakazuje „zahraničným agentom“ - čo je označovanie využívané na označenie kritikov režimu a ofenzívy na Ukrajine - vykonávať akékoľvek aktivity zamerané na vzdelávanie či byť v predstavenstvách štátnych korporácií.

Jeden z Putinových dekrétov, ktorý sa stal zákonom, tiež hovorí, že s tými, ktorí pomáhajú medzinárodným organizáciám vylučujúcim Rusko alebo vyzývajú na sankcie voči Moskve, môže byť v súčasnosti zaobchádzané tiež ako so zahraničnými agentmi.

Rusko svoj zákon o zahraničných agentoch prijalo ešte v roku 2012, Moskva ho však v poslednom období sprísňovala a na zozname zahraničných agentov je v súčasnosti približne tisíc jednotlivcov a organizácií vrátane známych hudobníkov, spisovateľov či novinárov. Mnoho z nich bolo preto nútených odísť do exilu, pričom niektorým bol v Rusku skonfiškovaný aj majetok.

Zákony, ktoré Putin podpísal, počítajú aj so zhabaním majetku odsúdených za takéto obvinenia, pripomína AFP. (TASR)

Zranenia nie sú hlásené. S odvolaním sa na hasičov o tom informovala agentúra APA.

Búrky zasiahli dolnorakúsky okres Waidhofen an der Thaya v pondelok okolo 19.00 h. Do akcie bolo povolaných 165 hasičov, ktorí vychádzali predovšetkým k zatopeným pivniciam.

Na cestách bolo v jednu chvíľu toľko ľadu z krupobitia, že autá uviazli a neboli schopné v jazde pokračovať. V obci Thaya krúpy upchali kanalizáciu a zabránili v odtoku dažďovej vody, ktorá sa následne vyliala do ulíc.

V obci Buchbach za niekoľko minút napršalo viac ako 40 litrov vody na meter štvorcový. (ČTK)

Ruské úrady po nej vyhlásili pátranie, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na štátne médiá.

„Po obvinenej bolo vyhlásené pátranie,“ uviedla podľa agentúry TASS moskovská pobočka ruskej federálnej väzenskej služby. Úrady sa o jej zmiznutí dozvedeli už 13. apríla prostredníctvom elektronického monitorovacieho systému.

Šesťdesiattriročnú Jekaterinu Barabašovú zatkli vo februári a krátko nato umiestnili do domáceho väzenia. Novinárku a filmovú kritičku obvinili zo šírenia „nepravdivých informácií“ o ruskej armáde na online platformách. V marci 2022 na Facebooku napísala, že Rusko „zbombardovalo“ susednú krajinu a „celé mestá zrovnalo so zemou“. V prípade uznania za vinnú by jej hrozilo desať rokov väzenia.

Barabašová predtým pracovala pre niekoľko mediálnych spoločností vrátane webu Republic a ruskojazyčnej služby Radio France Internationale. Krátko po tom, ako ruská armáda vpadla na Ukrajinu, Putin pridal web Republic na zoznam tzv. zahraničných agentov.

Rusko popiera, že by sa vo vojne na Ukrajine zameriavalo na civilistov. Krátko po začatí invázie však bol prijatý zákon zakazujúci kritiku armády a jej „špeciálnej vojenskej operácie“. Organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že úrady ho využívajú na bezprecedentný zásah proti prejavom nesúhlasu, ktorý pripomína sovietsku éru. (TASR)