Ak nás nevezmete do NATO, dajte nám jadrové zbrane, vyhlásil Zelenskyj

Podľa zdrojov portálu tento návrh predložil ruský vodca Stevovi Witkoffovi v Sankt Peterburgu začiatkom mesiaca ako súčasť mierových rokovaní, ktoré inicioval americký prezident Donald Trump. Moskva by sa tak podľa údajného Putinovho návrhu mohla vzdať nároku na územia, ktoré má pod kontrolou Kyjev, hoci Rusko považuje Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú za svoje územia.

Financial Times pripomínajú, že je to prvý náznak toho, žeby sa Rusko odklonilo od svojich maximalistických cieľov na Ukrajine. (Financial Times)

"Hrozby, ktorým dnes čelíme na mori, sú iné a oveľa vážnejšie ako pred niekoľkými rokmi. Musíme reagovať najmä na hrozbu zo strany Ruska, pričom technologický vývoj napreduje rýchlosťou blesku," uviedol minister obrany Troels Lund Poulsen vo svojom vyhlásení.

„Dohodou o námornom pláne iniciujeme niekoľko bezodkladných obstarávaní, ktoré sú prvým krokom k tomu, aby dánske námorné sily mohli čeliť širšiemu spektru hrozieb,“ vysvetlil šéf dánskej obrany.

Okrem 26 plavidiel Dánsko nakúpi aj drony a sonarové systémy, ktoré môžu monitorovať a identifikovať nežiaduce aktivity pod morskou hladinou, uviedlo ministerstvo. Cieľom vlády je, aby sa mnohé z týchto lodí postavili v Dánsku, a to aj v spolupráci so spojencami v NATO.

Po viac ako desaťročí drastických škrtov Dánsko minulý rok vyčlenilo na obranu 190 miliárd dánskych korún (25,45 miliardy eur) na obdobie nasledujúcich 10 rokov. (TASR)

Ukrajinský líder tiež povedal, že pri príležitosti pohrebu pápeža Františka by sa chcel stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

„Po prímerí sme pripravení sadnúť si v akomkoľvek formáte,“ vyhlásil Zelenskyj na utorkovom brífingu.

Ochotu viesť priame rokovania s Kyjevom vyjadril aj Kremeľ. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v utorok novinárom v Moskve povedal, že neexistujú žiadne konkrétne plány na rokovania o zastavení úderov na civilné ciele. Prezident Vladimir Putin je však podľa neho o tom ochotný rokovať priamo s Ukrajinou, ak Kyjev odstráni „určité prekážky“.

Explózia bola údajne zapríčinená požiarom, ktorý vznikol „porušením bezpečnostných predpisov“.

„V dôsledku požiaru vo vojenskej jednotke vo Vladimírskej oblasti vybuchla munícia uložená v sklade. Podľa predbežných dát sa nikto nezranil. Požiar spôsobili porušenia bezpečnostných nariadení počas narábania s výbušninami,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Guvernér Vladimírskej oblasti Aleksandr Avdejev potvrdil výbuch v muničnom sklade. Na svojom kanále na sociálnej sieti Telegram informoval, že šírenie akýchkoľvek záberov z incidentu je trestné. Podľa zdrojov agentúry DPA boli obce v okolí evakuované pre pokračujúce explózie. Ruská tlačová agentúra TASS to potvrdila len v prípade dediny Barsovo.

Presná príčina prvého výbuchu, ktorý následne spôsobil ďalšie, je dosiaľ neznáma. Podľa DPA existuje možnosť, že za útokom stojí ukrajinské letectvo, ktoré v minulosti opakovane cielilo na ruské muničné sklady. Sklad vo Vladimírskej oblasti patrí k najväčším v Rusku a leží viac ako 500 kilometrov od ukrajinskej hranice.

Ruské ministerstvo obrany krátko po výbuchu oznámilo, že zriadi nezávislú komisiu, ktorá incident prešetrí a vinníkov potrestá. (TASR)

Okrem bilaterálnych otázok sa politici zaoberali aj dopadmi vstupu Ukrajiny do Európskej únie na Rakúsko a Maďarsko, vrátane rizík pre bezpečnosť, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

„Niekdajšie vynikajúce vzťahy medzi Maďarskom a Rakúskom môžu plynule pokračovať,“ povedal po schôdzke s Rosenkranzom predseda maďarského parlamentu Lászlo Kövér. Pripomenul, že obaja predsedovia parlamentov Rakúska a Maďarska opäť patria do jednej straníckej rodiny.

Rosenkranz zvolený za predsedu ako člen Rakúskej Strany slobody (FPÖ), ktorá vyhrala voľby. Navyše FPÖ a Fidesz vytvorili v Európskom parlamente stranícku skupinu Patrioti pre Európu.

„Potrebujeme mier, zastavenie migrácie a rešpektovanie suverenity členských štátov. Pre toto sa spájame my vlastenci v Európe a pre toto sa spájajú maďarskí a rakúski patrioti,“ napísal na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po rokovaní s Rosenkranzom. (TASR)

"Momentálne cielime na potenciálny koordinovaný spoločný nákup bojových vozidiel CV90 Švédskom, Litvou, Fínskom a Nórskom,“ uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson na tlačovej konferencii po stretnutí s litovským premiérom Gintautasom Paluckasom.

„S možným koordinovaným obstarávaním posilníme naše spoločné obranné kapacity v regióne Baltského mora,“ pokračoval švédsky premiér.

Bojové vozidlo pechoty CV90 vyrába švédska spoločnosť BAE Systems Hägglunds v meste Ornskoldsvik. Kristersson neuviedol presný počet ani cenu potenciálneho nákupu. „Rokujeme najmenej o niekoľkých stovkách vozidiel a tie sú pomerne drahé. Na druhú stranu, navyšujeme naše vojenské rozpočty,“ dodal.

Švédsko na konci marca oznámilo navýšenie výdavkov na obranu v prepočte o približne 28 miliárd eur. Do roku 2030 chce zvýšiť svoj obranný rozpočet zo súčasného 2,4 percenta HDP na 3,5 percenta.

Švédsko sa spoločne s Fínskom po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vzdali desaťročia trvajúcej neutrality a vstúpili do Severoatlantickej aliancii.

Americký prezident Donald Trump nedávno od všetkých členov NATO začal vyžadovať, aby dávali najmenej päť percent ich HDP na obranu. (TASR)

Napísali to telegramové kanály blízke ruským bezpečnostným službám s tým, že v oblasti nariadili výnimočný stav.

Regionálny gubernátor Alexander Avdejev uviedol, že v okrese Kiržač došlo k výbuchu a na mieste pracuje pohotovostný personál.

Neposkytol však žiadne podrobnosti o tom, čo bolo zasiahnuté, alebo či došlo k nejakým obetiam. Miesto výbuchu sa nachádza zhruba 100 kilometrov severovýchodne od Moskvy.

Bývalý poradca ukrajinských bezpečnostných zložiek Anton Heraščenko informoval, že útok zrejme cielil na arzenál raketometov.

Dodal, že cesta z Moskvy do Kiržaču bola uzavretá a obce v okolí evakuujú. Miestni obyvatelia hlásia, že silných výbuchov zaznelo niekoľko. Sklady majú rozlohu 502 hektárov.