Ukrajinské médiá označil Trumpov telefonát s Putinom za studenú sprchu

Podľa rozsudku išlo o sabotáž v prospech Ukrajiny.

Od spustenia invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bolo Rusko terčom desiatok sabotážnych útokov, z ktorých viacero bolo zameraných proti jeho rozsiahlej železničnej sieti. V prípade množstva obvinených ide o mladých ľudí, niekedy i tínedžerov.

Dvadsaťtriročný Stanislav Iľčuk zapálil zariadenie pripojené ku koľajniciam vo Volgogradskej oblasti na juhozápade Ruska, vyplýva z dokumentov oblastného súdu.

Súd ho obvinil z toho, že konal v prospech špeciálnych služieb Ukrajiny a tvrdil, že bol „nespokojný s politickým smerovaním Ruska a špeciálnou vojenskou operáciou“, čo je výraz, ktorým Kremeľ označuje svoju ofenzívu na Ukrajine.

Iľčuk svoju vinu priznal a súd ho ešte v utorok odsúdil na 14 rokov za mrežami v trestaneckej kolónii. K trestu mu pridal ďalší rok bližšie nešpecifikovaných obmedzení.

V susednej Saratovskej oblasti odsúdili v stredu dvoch 24-ročných mužov na 14, respektíve 12 rokov väzenia za to, že podpálili železničné signalizačné zariadenie, dodáva agentúra.

Ukrajina zvyčajne nekomentuje sabotážne incidenty v Rusku, často ich však oceňuje s tým, že ide i spravodlivú odvetu za ruské útoky na jej železničnú sieť. Kyjev tvrdí, že Rusko využíva železnice na transport vojakov a zbraní pre svojich vojakov bojujúcich na Ukrajine. (TASR)

Akákoľvek snaha kontaktovať Rusko by ale mala byť úzko koordinovaná, vyhlásil ďalej Alexander Stubb.

Na minulotýždňových rokovaniach takzvanej koalície ochotných v Paríži na čele s Francúzskom a Britániou sa lídri zúčastnených európskych krajín dohodli, že aspoň jeden z nich by mal v určitej fáze nadviazať kontakt s Ruskom, povedal Stubb.

„Ja osobne by som uprednostnil, keby to robili naši zástupcovia koalície ochotných. Inými slovami, Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo,“ dodal fínsky prezident.

Koalícia ochotných je skupina štátov, ktorá vzniká so zámerom zabezpečiť potenciálnu dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

Zameriava sa na tri oblasti: pokračujúcu podporu ukrajinskej armády ako prvej bezpečnostnej záruky na odstrašenie ruskej agresie; zriadenie „zabezpečovacích síl“, ktoré by mohli byť nasadené na ukrajinskom území; a posilnenie vlastných obranných kapacít Európy.

Súčasťou koalície je aj Fínsko, ktoré je oddaným podporovateľom Ukrajiny a v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vstúpilo v roku 2023 do Severoatlantickej aliancie. Moskva vtedy tento krok označila za nebezpečnú a historickú chybu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tento týždeň uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený myšlienke obnovenia vzťahov medzi Fínskom a Ruskom. Fínsko sa podľa slov Stubba musí na prípadnú normalizáciu vzťahov s Ruskom „mentálne pripraviť“. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany a proruskí vojnoví blogeri hlásili ťažké boje v dedinách Gornal, Guevo a Olešnja. Ide o pohraničné obce na hraniciach s ukrajinskou Sumskou oblasťou.

Telegramový kanál Mash, blízky ruským bezpečnostným službám, uviedol, že Ukrajina sa pokúša zorganizovať svoju obranu v oblasti vysočiny pri dedine Gornal, kde sa údajne viac než 300 jej vojakov ukrylo v Kláštore sv. Mikuláša Belogorského, píše Reuters.

Ukrajina tieto tvrdenia nekomentovala a Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Telegramový kanál kláštora nespomínal žiadne vojenské operácie v okolí.

Kanál Mash tvrdí, že pod kláštorom sa nachádza podzemná chodba, ktorú využívajú ukrajinské jednotky. Aj podľa telegramového kanála SHOT Ukrajina sťahuje rezervy do Gornalu cez podzemné chodby kláštora.

Vysokopostavený vojenský predstaviteľ Ukrajiny minulý týždeň upozornil, že ruské jednotky stupňujú útoky pozdĺž severovýchodnej hranice s Ukrajinou v úsilí preniknúť do Sumskej oblasti. (TASR)

V poradí 25. balík pomoci má poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu na roky 2025 až 2027.

Medzi kľúčové prvky balíka patrí protivzdušná obrana, delostrelectvo a finančná podpora ukrajinského letectva.

"Bezpečnostná situácia sa rýchlo mení. Preto je kľúčové, aby Dánsko pokračovalo vo svojej rozsiahlej podpore Ukrajine. Potvrdzujeme náš záväzok voči Ukrajine z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska," uviedol dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen poznamenal, že nový balík „posilní bojové schopnosti Ukrajiny“. (Ukrajinská pravda)

Tak znela odpoveď na Hodine otázok v parlamente pre poslankyňu Beátu Jurík z Progresívneho Slovenska. odpoveď predniesol minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Dodal, že v čase, keď bývalá vláda darovala Ukrajine zbrane, neexistovala žiadna záruka od EÚ za preplatenie ich hodnoty.

Jurík reagovala, že má informácie, že ministerstvo obrany inkasovalo zhruba 80 miliónov eur a ďalších 200 miliónov blokuje Maďarsko. Zaujímalo ju, čo robí ministerstvo pre to, aby Maďarsko veto zrušilo.

Na otázky neprišli do Národnej rady SR osobne odpovedať ministerka kultúry Šimkovičová, minister vnútra Šutaj Eštok, minister zdravotníctva Šaško, ani minister zahraničia Blanár.

"Rusi počas 27 dní okupácie spôsobili značné škody a zničili mnoho domov. Zo 150 poškodených a 16 zničených domov bolo zatiaľ 56 obnovených," napísal Volodymyr Zelenskyj k videozáznamu na sociálnej sieti.

Jahidne sa nachádza v blízkosti hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Potvrdil, že Washington v nej „zostane“. Vyzval tiež, aby sa NATO dohodlo na „realistickej ceste“ k vynakladaniu 5 percent HDP na obranu.

„Prezident Trump jasne povedal, že podporuje NATO. Zostaneme v NATO,“ povedal Rubio pred svojím prvým stretnutím s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Trumpova administratíva podľa neho nie je proti Aliancii, avšak chce, aby členské štáty dodržiavali svoje záväzky. V tejto súvislosti členov vyzval, aby do obrany investovali päť percent HDP.

Žiadny zo štátov Aliancie v súčasnosti päť percent HDP na obranu nevynakladá. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by chcelo tento rok investovať 4,7 percenta. Spojené štáty na obranu vynakladajú takmer 3,4 percenta svojho HDP.

Súčasná americká administratíva pod vedením prezidenta Trumpa tlačí na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, a zároveň hrozí, že by mohla americkú vojenskú prítomnosť na kontinente prehodnotiť aj vzhľadom na svoje priority v iných regiónoch. To vyvoláva obavy u európskych lídrov, ktorí sa v posledných týždňoch stretli na niekoľkých summitoch a diskutovali o vojne na Ukrajine a budúcnosti európskej obrany. (TASR)