Kandidáti na nemeckého kancelára debatovali o podpore Ukrajiny i o Vanceovi

Nemecké súkromné televízie RTL a n-tv odvysielali v nedeľu predvolebnú diskusiu so štyrmi kandidátmi na post kancelára.

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, uprostred vášnivých výmen názorov došlo aj k značnej jednote v otázke podpory pre Ukrajinu medzi Scholzom, Merzom a vicekancelárom Habeckom.

Líderka AfD čelila obvineniam zo sympatií k Moskve: Merz ju obvinil, že nedokázala Rusko odsúdiť ako agresora, a vytkol jej, že sa tomu snaží vyhnúť aj naďalej.

Merz v diskusii vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin "má na muške územie členských štátov NATO". Dodal, že Rusko nevedie vojnu len s Ukrajinou, ale proti politickému usporiadaniu, ktoré "sme spoločne budovali po roku 1990", a že Putin sa snaží obnoviť "Veľké Rusko".

Televízna debata kandidátov na post spolkového kancelára sa uskutočnila len niekoľko dní po prekvapivom telefonáte medzi Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý mal údajne začať pripravovať pôdu pre mierové rokovania. Scholz v tejto súvislosti zopakoval, že nikto nemôže rozhodnúť o osude Ukrajincov poza ich chrbát.

Vicekancelár Robert Habeck zo strany Zelených v tejto časti debaty uviedol, že Trumpova administratíva po svojom vstupe do Bieleho domu začala "frontálny útok na spoločenstvo hodnôt", ku ktorým sa hlási Západ. Zdôraznil, že Európa by "za žiadnych okolností nemala padať na tvár" pred Amerikou.

Weidelová však - naopak - uviedla, že požiadavky Trumpa a jeho viceprezidenta J. D. Vancea týkajúce sa mierových rokovaní sú v súlade s politikou AfD za posledné tri roky.

Scholz v TV debate kritizoval Vanceov prejav na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, pričom ho označil za "úplne neprijateľný", zatiaľ čo Merz sa vyjadril, že ho "takéto zasahovanie mrzí".

"Nedovolím, aby mi americký viceprezident hovoril, s kým mám

hovoriť tu, v Nemecku," povedal Merz v reakcii na Vanceovu výzvu, aby sa v Nemecku zrušilo embargo na prípadnú spoluprácu s AfD.

Scholz obvinil Weidelovú, že svojou rétorikou zavádza, a pripomenul paralelu medzi politikou AfD a nacistickou minulosťou Nemecka, pričom sa zmienil aj o výroku spoluzakladateľa AfD Alexandra Gaulanda, podľa ktorého je nacistický režim len krátkou epizódou v tisícročnej nemeckej histórii.

Weidelová sa niekoľkokrát odmietla vyjadriť k týmto výrokom a AfD označila za "liberálno-konzervatívnu" stranu. Merz však podľa svojich slov považuje AfD za "radikálnu, zväčša extrémistickú pravicovú stranu". Znova prisľúbil, že jeho stredopravý blok - zložený z Kresťanskodemokratickej únie (DCU) a Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá pôsobí len v Bavorsku - nebude v novom parlamente spolupracovať s AfD.

DPA pripomenula, že práve CDU/CSU vyvolala koncom januára v Nemecku celoštátne protesty po tom, ako s podporou AfD prijala návrh o migračnej reforme.

Nedeľná televízna debata sa konala tri dni po útoku v Mníchove, pri ktorom afganský štátny príslušník autom vrazil do skupiny ľudí, pričom smrteľné zranenia spôsobil dvom osobám. Práve tento incident vrátil migračnú politiku do centra volebnej kampane - prvé otázky v nedeľňajšej debate sa zamerali na tému deportácií a hraničných kontrol.

Scholz ubezpečoval, že jeho vláda urobí všetko, čo je v jej silách, aby obmedzila nelegálnu migráciu. "Budeme v tom pokračovať a musíme v tom pokračovať," povedal. Merz však uviedol, že počet deportácií, ktoré vykonáva Scholzova vláda, je príliš nízky. Habeck označil fundamentalistické hnutie Taliban, ktoré v Afganistane vládne, za teroristický režim, a deklaroval, že Nemecko by s ním nemalo spolupracovať.

Búrlivá bola aj debata na ekonomické témy: Merz spochybnil rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární v Nemecku a kritizoval zákon o dodávateľskom reťazci prijatý za Scholzovej vlády. "Musíme sa dostať z tejto recesie," naliehal Merz a vyzval napr. na zníženie dane z príjmu právnických osôb.

DPA dodala, že SPD sa v prieskumoch verejnej mienky pohybuje okolo hranice 15 percent, tesne pred Zelenými, s ktorými sympatizuje 13 percent respondentov.

Najpravdepodobnejšou sa po voľbách vypísaných na 23. februára javí koalícia medzi Merzovou CDU/CSU a SPD alebo so Zelenými, ak nie s obidvoma týmito stranami.

V bleskovom prieskume verejnej mienky, ktorý zverejnila televízna stanica RTL po diskusii, 32 percent divákov ohodnotilo ako najlepšieho debatéra Merza. Scholz skončil na druhom mieste s 25 percentami. Habeck a Weidelová oslovili zhodne po 18 percent divákov.

Kandidáti na post kancelára sa stretnú v debatách ešte aj tento týždeň, a to v sérii televíznych vystúpení rôzneho formátu. (TASR)