Zlatého medveďa za najlepší film na festivale Berlinale získala dráma Drømmer

Uviedol to ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško, ktorý sa spoločne so svojím českým náprotivkom Vlastimilom Válkom v Kyjeve zúčastnil podnikateľského fóra.

"Česká republika je potenciálne pripravená financovať modernizáciu 13 nemocníc v siedmich oblastiach Ukrajiny v rámci programu Nástroj EÚ pre Ukrajinu. K dnešnému dňu je predbežne dohodnuté financovanie šiestich projektov v celkovej výške viac ako 100 miliónov eur, "napísal Ljaško na facebooku.

Ukrajina sa štvrtým rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii, počas ktorej bývajú v napadnutej krajine zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia. Naposledy minulý týždeň ukrajinská armáda informovala, že Rusko zasiahlo vojenskú nemocnicu v Charkove.

České ministerstvo zdravotníctva v pondelok informovalo, že Válek je od nedele do štvrtka na návšteve Ukrajiny. Jeho pracovný program zahŕňa návštevu viacerých nemocníc, ktoré Česko s podporou EÚ pomáha rekonštruovať, a tiež stretnutie s ukrajinskými činiteľmi.

Stanica stále nedostala Kongresom vyčlenené prostriedky na apríl. RFE/RL o tom informovala v tlačovej správe. 

Administratíva Donalda Trumpa chce financovanie RFE/RL ukončiť, rozhlasová stanica sa proti tomu bráni súdne.

Podľa neho ide o „najdrastickejšiu“ reformu v novodobej gréckej histórii. Celkovo Atény do obrany investujú viac ako 25 miliárd eur.

Informujú o tom agentúry AFP a ANA-MPA.

Mitsokais v parlamente uviedol, že „bez bezpečnosti nie je možné dosiahnuť pokrok“ a zdôraznil, že Grécko k tejto téme pristupuje zodpovedne a dôsledne. AFP pripomína, že Atény už teraz vynakladajú na obranu viac ako tri percentá HDP.

„Ide o komplexný plán, ktorý je podľa nášho názoru najrozsiahlejšou transformáciou ozbrojených síl v novodobej histórii krajiny,“ upozornil premiér. Grécko je podľa neho v čoraz menej predvídateľnom svete aj naďalej stabilné.

Podľa zdroja AFP oboznámeného so záležitosťou je kľúčovou súčasťou týchto zmien modernizácia gréckych protiraketových a protilietadlových systémov s názvom „Achillov štít“. Zo správ gréckych médií vyplýva, že Atény o dodávkach tohto vybavenia rokujú s Izraelom, ktorý by mal poskytnúť aj protidronový systém.

Ako možní dodávatelia nových zbraní, ktoré zahŕňajú bezpilotné plavidlá, drony a radary sa uvádzajú aj Francúzsko, Taliansko a Nórsko.

Grécko vždy odôvodňovalo svoje vysoké výdavky na obranu poukazovaním na územné spory a hrozby zo strany jeho historického rivala Turecka, ktoré je spolu s ním členom NATO. (TASR)

Vyhlásenie prišlo len deň po tom, ako fínsky premiér Petteri Orpo ohlásil plánované odstúpenie Helsiniek od tohto dohovoru.

Informovala o tom Reuters.

Šéf nórskej diplomacie Espen Barth Eide pre Reuters uviedol, že je dôležité zachovať celosvetovú stigmu ohľadom tejto zbrane, ktorá podľa jeho slov ľudí zmrzačuje a zabíja ešte dlho po skončení vojny.

Rovnako zdôraznil potrebu zabezpečiť, aby boli niektoré druhy zbraní vrátane chemických a biologických, naďalej vylúčené z použitia v ozbrojenom konflikte.

„Toto konkrétne rozhodnutie (Fínska) nás mrzí,“ vyhlásil Barth Eide. „Ak začneme oslabovať náš záväzok, uľahčíme tým bojujúcim frakciám na celom svete opätovné použitie týchto zbraní, pretože sa zníži stigma,“ dodal.

Oslo sa podľa neho neobáva, že by sa týmto rozhodnutím obrana krajiny oslabila. „Máme veľmi moderný obranný systém. Zakúpili sme mimoriadne vyspelé systémy, ktoré môžu útočiť zo zeme, vzduchu a mora,“ povedal Eide.

Odstúpenie od tzv. Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje použitie, produkciu, skladovanie a obstaranie protipechotných mín, predtým avizovali Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko. Všetky tieto štáty susedia s Ruskom. Nórsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú približne 200 kilometrov v arktickej oblasti. (TASR)