Mexiko opakovane žiadalo USA o vydanie šéfa drogového kartelu El Maya

TASR informuje podľa agentúry DPA, ktorá pripomína, že k telefonátu došlo len niekoľko dní pred schôdzkou vojenských predstaviteľov, ktorí plánujú diskutovať o mierových plánoch na Ukrajine.

Starmer poukázal na "odvahu a silu" obyvateľov Buče, ktorých rozpovedané príbehy sú podľa neho „bolestnou pripomienkou barbarstva Ruska“.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče v marci 2022 po mesiaci okupácie vstúpili do tohto mesta aj novinári agentúry AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po zastrelení. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom. Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie, že ide o vojnové zločiny.

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala. Ukrajinské úrady však zdokumentovali v Buči a jej okolí viac než 1400 úmrtí civilistov vrátane 37 detí. Vyše 175 ďalších ľudí bolo nájdených v masových hroboch a údajných mučiarňach, dodáva DPA.

Britský premiér tiež Zelenskému povedal, že stretnutie vojenských veliteľov z Británie, Francúzska a Ukrajiny „v nasledujúcich dňoch“ bude znamenať „ďalšiu fázu podrobného plánovania“ obrany bezpečnosti Kyjeva, uviedol Starmerov úrad.

Očakáva sa, že vojenskí predstavitelia spomínaných troch krajín sa zídu na Ukrajine s cieľom diskutovať o plánoch na vytvorenie jednotky, ktorej cieľom by bolo odstrašenie a odradenie ruského prezidenta Vladimira Putina od ďalších útokov na Kyjev v prípade dosiahnutia dohody o ukončení vojny. (TASR)

TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Tieto cvičenia sa zameriavajú najmä na hliadky pripravenosti na boj na mori i vo vzduchu, spoločné získanie úplnej prevahy, útoky na námorné a pozemné ciele a blokádu kľúčových oblastí a námorných trás,“ uviedli čínske ozbrojené sily prostredníctvom svojho hovorcu.

Podľa Taiwanu Čína pravidelne podniká vojenské cvičenia v jeho okolí a v poslednom období sa zvýšil aj počet kybernetických útokov.

Peking považuje Taiwan za svoju odštiepeneckú provinciu. Ostrov si dlhodobo nárokuje a zvyšuje proti nemu vojenský, diplomatický a politický tlak. Oficiálny názov Taiwanu je Čínska republika a oba štátne útvary sa rozišli počas občianskej vojny, v ktorej v roku 1949 na pevnine zvíťazili komunisti.

Rozhorčenie Pekingu vyvolal v polovici marca taiwanský prezident Laj Čching-te, keď vyhlásil, že taiwanské zákony označujú pevninskú Čínu za "zahraničnú nepriateľskú silu" a krajina prijíma prísnejšie opatrenia na zabránenie podvratnej činnosti zo strany Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). (TASR)

Štvrtá osoba dostala doživotie, informovala agentúra WAM. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

O identite odsúdených ani ich motíve nie je nič známe. V Turecku však boli po čine zatknutí traja občania Uzbekistanu, ktorých Ankara vydala do SAE.

K únosu a vražde 28-ročného Zviho Kogana došlo po prepuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Izraelskí predstavitelia vrátane premiéra Benjamina Netanjahua uviedli, že za smrť Kogana je zodpovedná „os zla“, kam Izrael zaraďuje Irán a jeho spojencov.

Irán obvinenia, že odsúdení muži konali v jeho mene, dôrazne odmietol.

V roku 2020 sa SAE stali prvou krajinou regiónu Perzského zálivu, ktorá nadviazala diplomatické vzťahy s Izraelom. Odvtedy ich navštívilo mnoho izraelských turistov a vznikla tam aj židovská komunita. Zvi Kogan prevádzkoval v Dubaji kóšer obchod s potravinami. (TASR)

Trump to v pondelok povedal reportérom v Bielom dome, informuje TASR podľa agentúry AFP, ktorá pripomína, že prezident USA predtým vyjadril pochybnosti o odhodlaní Moskvy v tomto smere.

„Myslím si, že splní to, čo mi povedal, a myslím si, že teraz splní svoju časť dohody,“ povedal Trump novinárom.

Prezident USA sa ešte v nedeľu vyjadril, že je „veľmi nahnevaný a rozčúlený“ z postoja ruského prezidenta, ktorý spochybňuje ukrajinské vedenie. Uviedol to v telefonickom rozhovore pre televíziu NBC News, v ktorom pohrozil aj clami na ruskú ropu.

Trump podľa AFP vtedy ostro zmenil svoj bežný tón k Rusku a povedal, že ho rozhnevalo, keď sa Putin začal „navážať“ do dôveryhodnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Americký prezident tiež pohrozil „sekundárnymi clami“ na ruskú ropu a povedal, že s Putinom plánuje hovoriť v priebehu tohto týždňa.

Trump sa v pondelok v Bielom dome vyjadril aj k odsúdeniu francúzskej krajne pravicovej političky Mariny Le Penovej, pričom ho prirovnal k vlastným právnym bitkám, píše AFP.

Súd v Paríži v pondelok uznal Le Penovú za vinnú zo sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu (EP).

Rozhodnutím súdu v Paríži sú ohrozené politické ambície Le Penovej, ktorá prejavila záujem kandidovať v roku 2027 v prezidentských voľbách.

„Dostala zákaz kandidovať na päť rokov a bola vedúcou kandidátkou. To znie ako táto krajina, to znie veľmi podobne ako táto krajina,“ povedal Trump a označil rozhodnutie súdu za „veľmi závažnú záležitosť“.

AFP vo svojej správe pripomenula, že Trump je vôbec prvým človekom uznaným za vinného z trestného činu, ktorý sa ujal funkcie amerického prezidenta. Šlo o kauzu 34 prípadov falšovania obchodných záznamov. Okrem toho federálne i štátne orgány viedli proti Trumpovi - už po jeho odchode z Bieleho domu - vyšetrovanie v súvislosti s tým, že odmietal akceptovať svoju porážku v prezidentských voľbách v roku 2020 a vo svojich domoch skladoval prísne tajné dokumenty.

Trump tiež v pondelok novinárom avizoval, že v priebehu apríla by mohol odcestovať do Saudskej Arábie, čo by bola jeho prvá zahraničná cesta od januárového opätovného nástupu do funkcie.

Cesta by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť v apríli, „možno trochu neskôr“. Ako dodal, „pravdepodobne sa zastavíme aj v Spojených arabských emirátoch (SAE) a v Katare“, cituje AFP.

4 20 zsl (TASR)

TASR informuje podľa agentúr AFP a TASS.

„Pricestoval som do Moskvy,“ napísal Dodik, spojenec Kremľa a prezident bosnianskej Republiky srbskej (RS) na platforme X - štyri dni po tom, čo na neho prokuratúra v Sarajeve vydala medzinárodný zatykač a uviedla, že „záležitosť je odteraz v kompetencii Interpolu“.

Dodik ďalej uviedol, že ako zakaždým, keď príde do ruskej metropoly, navštívi pamätník neznámeho vojaka na počesť ruských obetí druhej svetovej vojny. Zdieľal pritom aj videozáznam, v ktorom vidieť v pozadí Kremeľ. Dodik vo videu chválil ruského prezidenta Vladimira Putina za spôsob, akým vedie svoju krajinu, neuviedol však, či sa s ním stretol.

Zároveň dodal, že opäť zavíta do Moskvy v máji na pozvanie Putina pri príležitosti osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom.

Dodika minulý mesiac odsúdili na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne. Bosnianski Srbi Schmidtovu legitimitu neuznávajú.

Pohraničná stráž Bosny a Hercegoviny začala minulý týždeň vyšetrovať zákonnosť odchodu Dodika do susedného Srbska napriek zatykaču za to, že sa odmietol dostaviť na výsluch. Dodik v pondelok 24. marca vycestoval do Belehradu na spomienkové podujatie pri príležitosti výročia bombardovania srbského hlavného mesta letectvom NATO, ktoré v roku 1999 ukončilo vojnu v Kosove. Na podujatí sa zúčastnil spoločne so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom.

Dodik podľa agentúry Reuters potom odcestoval do Izraela, kde sa spolu s viacerými ďalšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zúčastnil na konferencii o antisemitizme. (TASR)

Zástupcovia Španielska, Francúzska, Poľska, Británie, Nemecka, Talianska a Ukrajiny v spoločnom vyhlásení po stretnutí v Madride zdôraznili, že Ukrajina preukázala snahu o mier tým, že bez kladenia si podmienok prijala úplné prímerie. Rusko podľa nich musí upustiť od svojej tzv. taktiky zdržiavania a súhlasiť s bezpodmienečným prímerím.

Na schôdzke, ktorá sa konala pri príležitosti tretieho výročia ruského masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča na predmestí Kyjeva, sa zúčastnili aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycja sa k stretnutiu pripojili prostredníctvom telemostu.

Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa teraz čaká na krok zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý dosiaľ nedal najavo, že by zastavil útoky na Ukrajinu a zjavne hrá o čas.

Ako však ďalej uviedol nemecký rezort, Ukrajina i Európa chcú mier a preto bude podpora Ukrajiny pokračovať. Ministerstvo dodalo, že Európa je pripravená ďalej zvyšovať tlak na Rusko.

Kallasová vyzvala aj prezidenta USA Donalda Trumpa, aby na Putina vyvíjal väčší tlak. „Myslím si, že Spojené štáty majú tiež úlohu vyvíjať väčší tlak na Rusko, aby túto vojnu zastavilo,“ povedala bývalá estónska premiérka.

Rusko musí podľa nej súhlasiť s prímerím a urobiť krok vpred, napríklad vrátiť deportované ukrajinské deti alebo prepustiť vojnových zajatcov.

Šéfovia diplomacií opätovne zdôraznili potrebu zvýšenia vojenských schopností Európy, ktorá sa podľa nich musí stať suverénnejšou a zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu. Potrebuje byť lepšie pripravená a vybavená, aby dokázala samostatne reagovať na bezprostredné a budúce hrozby. Toto úsilie je podľa nich navyše potrebné výrazne zrýchliť. (TASR)

V prípade v ten istý deň vypovedal aj samotný Netanjahu.

Polícia v krátkom vyhlásení uviedla, že Jonatan Urich a Eli Feldstein boli v rámci vyšetrovania zatknutí ako podozriví. Po výsluchu boli vzatí do cely policajného zaistenia a v utorok ich predvedú pred súd, ktorý má rozhodnúť o ich vzatí do väzby.

Netanjahu krátko po zverejnení tejto informácie prostredníctvom videa oznámil, že v kauze v pondelok vypovedal aj on sám. Vyšetrovanie označil za politicky motivované a odsúdil zatknutie dvoch svojich spolupracovníkov.

„Hneď, ako som bol vyzvaný, aby som vypovedal, som oznámil, že mám čas a chcem okamžite vypovedať,“ uviedol vo vyhlásení Netanjahu.

„Bolo mi jasné, že ide o politicky motivované vyšetrovanie, ale neuvedomil som si, do akej miery je politicky motivované. A Jonatana Uricha a Eliho Feldsteina držia ako rukojemníkov... Neexistuje nijaký prípad, neexistuje absolútne nič, len politický hon na čarodejnice, nič iné,“ dodal.

Ako Katarskú kauzu (Qatargate) označujú novinári podozrenia, že najbližší v Netanjahuovi spolupracovníci vrátane Feldsteina boli platení katarskou vládou za lobovanie v prospech jej záujmov a za propagáciu Kataru.

Kauza bola odhalená vo februári 2025. Feldstein bol pritom v novembri 2024 zatknutý v prípade krádeže a úniku utajovaných dokumentov izraelských ozbrojených síl.

Katar je považovaný za podporovateľa palestínskeho militantného hnutia Hamas a je tiež jedným zo sprostredkovateľov v nepriamych rokovaniach o ukončení vojny medzi Hamasom a Izraelom.

Šéf izraelskej kontrarozviedky Šin Bet Ronen Bar v marci potvrdil, že tajná služba kauzu vyšetruje. Krátko nato ho na návrh Netanjahua vláda odvolala z funkcie.

Netanjahuova strana Likud kritizovala zatknutie poradcov ako pokus zvrhnúť premiéra a zabrániť odvolaniu Bara z funkcie. Generálnu prokuratúru a šéfa Šin Bet obvinila, že pomocou zatykačov chcú uskutočniť „štátny prevrat“.

Kritici premiéra sa obávajú, že Netanjahu by mohol nahradiť Ronena Bara človekom, ktorý je mu lojálny a zastaví vyšetrovanie kauzy. Varujú, že domáca tajná služba by sa mohla stať nástrojom premiéra v boji proti jeho politickým oponentom. (TASR)