Pri páde armádneho lietadla v Sudáne zahynulo najmenej 46 ľudí

Boh nech žehná jemu aj všetkým, ktorí ho milovali, uviedol Trump.

Pápež v poslednom čase kritizoval Trumpovu administratívu za jej migračnú politiku, ktorú označil za hanbu. V tejto veci tiež viedol teologický spor s viceprezidentom J. D. Vancem.

V reakcii na úmrtie pontifika to Pavel napísal na sociálnej sieti X.

„Pápež František bol v súčasnom svete predovšetkým predstaviteľom ľudskosti. V dobe neistôt videl silu v hodnotách, na ktoré občas zabúdame - v láskavosti, viere, pokore a porozumení. Zanechal tak po sebe inšpiratívny odkaz, ktorý bude naďalej pretrvávať,“ uviedol český prezident.

Ten zomrel v roku 2006 vo veku 15 rokov na leukémiu. Jeho kanonizácia sa pôvodne mala konať v nedeľu 27. apríla. Odklad v pondelok oznámil Vatikán.

„V dôsledku smrti najvyššieho veľkňaza Františka vás informujeme, že eucharistické slávenie a obrad kanonizácie blahoslaveného Carla Acutisa... boli odložené,“ uviedol Vatikán v krátkom vyhlásení bez ďalších podrobností.

Carlo Acutis sa narodil 3. mája 1991 v Londýne talianskym rodičom, väčšinou svojho krátkeho života však strávil v Miláne, pričom prázdniny zvykol tráviť v dome svojej rodiny v Assisi. Zomrel v meste Monza na severe Talianska.

Tento tínedžer, prezývaný aj "Boží influencer", sa väčšinu svojho života venoval šíreniu katolíckej viery na internete, a to najmä svojou oddanosťou eucharistickým zázrakom a mariánskym zjaveniam, ktoré katalogizoval na webových stránkach. Známe je o ňom aj to, že peniaze, ktoré ušetril zo svojho týždenného vreckového, používal na pomoc bezdomovcom, ľuďom v núdzi a imigrantom.

Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 2020 po tom, čo mu bol oficiálne pripísaný prvý zázrak. Druhý zázrak mu bol uznaný v máji tohto roku. Týmto pápežovým rozhodnutím sa otvorila cesta k tomu, aby bol Acutis vyhlásený za prvého svätého z tzv. generácie Y, respektíve mileniálov, a síce ľudí narodených v rokoch 1981 až 1996. (TASR)

Informoval o tom portál SkyNews.

Pápež sa liečil na dvojitý zápal pľúc v najväčšej rímskej nemocnici, kde strávil päť týždňov, kým ho 23. marca prepustili.

Kremeľ používa proti Fínsku a bývalým sovietskym republikám podobnú taktiku, akú použil proti Ukrajine, čím pripravuje informačnú pôdu pre prípadnú budúcu agresiu zo strany Ruska, píšu analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ako vysvetlili analytici ISW, Kremeľ naďalej prehodnocuje naratívy, ktoré ruskí predstavitelia opakovane použili na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu. Ruské úrady sa snažia z dlhodobého hľadiska ďalej militarizovať ruskú spoločnosť, pravdepodobne v rámci prípravy na možný budúci dlhotrvajúci konflikt s NATO.

Správa ISW cituje rozhovor s ruským štátnym novinárom Pavlom Zarubinom. V nedeľu 20. apríla požiadal ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby sa vyjadril k odporúčaniu vedenia EÚ európskym lídrom a predstaviteľom, aby sa 9. mája zdržali účasti na prehliadke v Moskve.

V reakcii na to sa Lavrov rozhodol obviniť EÚ z podnecovania „neonacistickej ideológie“ v Európe a vyhlásil, že Rusko „urobí všetko pre to, aby nacizmus raz a navždy zničilo“.

Analytici tvrdia, že Lavrovove vyhlásenia sú súčasťou dlhodobých pokusov Kremľa odvolávať sa na podiel bývalého Sovietskeho zväzu na víťazstve nad nacistickým Nemeckom a širších mýtov o takzvanej „veľkej vlasteneckej vojne“, ako sa v Rusku nazýva druhá svetová vojna, a zároveň hanobiť Európu a NATO. (SITA)

Spojené štáty podľa denníka čakajú na odpoveď Ukrajiny v súvislosti s mierovým plánom amerického prezidenta.

„Ukrajina je pod tlakom, aby tento týždeň reagovala na sériu ďalekosiahlych nápadov Trumpovej administratívy, ako ukončiť vojnu na Ukrajine,“ uvádza spomenutý zdroj s tým, že medzi ústupky Rusku má patriť americké uznanie ruskej anexie Krymu z roku 2014 a odmietnutie vstupu Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Ďalší nápad z USA podľa západných predstaviteľov zahŕňa vyhlásenie územia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne za neutrálne územie, ktoré by mohlo byť pod kontrolou USA.

Wall Street Journal tvrdí, že tieto nápady boli uvedené v dôvernom dokumente, ktorý vo štvrtok 17. apríla predložili vysokopostavení členovia Trumpovej administratívy ukrajinským predstaviteľom v Paríži.

„USA teraz čakajú na odpoveď Kyjeva, ktorá by mala prísť na stretnutie amerických, ukrajinských a európskych predstaviteľov v Londýne koncom tohto týždňa. A potom, ak nastane priblíženie amerických, európskych a ukrajinských pozícií, návrhy by mohli predložiť Moskve,“ skonštatoval zdroj.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v piatok povedal, že Washington by po stretnutí s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži mohol čoskoro ukončiť snahy o dosiahnutie prímeria na Ukrajine, ak usúdi, že mier nie je „realizovateľný“. (SITA, Ukrajinská pravda)