Trump: Ukrajina môže na NATO zabudnúť

Uviedol to ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško, ktorý sa spoločne so svojím českým náprotivkom Vlastimilom Válkom v Kyjeve zúčastnil podnikateľského fóra.

"Česká republika je potenciálne pripravená financovať modernizáciu 13 nemocníc v siedmich oblastiach Ukrajiny v rámci programu Nástroj EÚ pre Ukrajinu. K dnešnému dňu je predbežne dohodnuté financovanie šiestich projektov v celkovej výške viac ako 100 miliónov eur, "napísal Ljaško na facebooku.

Ukrajina sa štvrtým rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii, počas ktorej bývajú v napadnutej krajine zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia. Naposledy minulý týždeň ukrajinská armáda informovala, že Rusko zasiahlo vojenskú nemocnicu v Charkove.

České ministerstvo zdravotníctva v pondelok informovalo, že Válek je od nedele do štvrtka na návšteve Ukrajiny. Jeho pracovný program zahŕňa návštevu viacerých nemocníc, ktoré Česko s podporou EÚ pomáha rekonštruovať, a tiež stretnutie s ukrajinskými činiteľmi.

Podľa neho ide o „najdrastickejšiu“ reformu v novodobej gréckej histórii. Celkovo Atény do obrany investujú viac ako 25 miliárd eur.

Informujú o tom agentúry AFP a ANA-MPA.

Mitsokais v parlamente uviedol, že „bez bezpečnosti nie je možné dosiahnuť pokrok“ a zdôraznil, že Grécko k tejto téme pristupuje zodpovedne a dôsledne. AFP pripomína, že Atény už teraz vynakladajú na obranu viac ako tri percentá HDP.

„Ide o komplexný plán, ktorý je podľa nášho názoru najrozsiahlejšou transformáciou ozbrojených síl v novodobej histórii krajiny,“ upozornil premiér. Grécko je podľa neho v čoraz menej predvídateľnom svete aj naďalej stabilné.

Podľa zdroja AFP oboznámeného so záležitosťou je kľúčovou súčasťou týchto zmien modernizácia gréckych protiraketových a protilietadlových systémov s názvom „Achillov štít“. Zo správ gréckych médií vyplýva, že Atény o dodávkach tohto vybavenia rokujú s Izraelom, ktorý by mal poskytnúť aj protidronový systém.

Ako možní dodávatelia nových zbraní, ktoré zahŕňajú bezpilotné plavidlá, drony a radary sa uvádzajú aj Francúzsko, Taliansko a Nórsko.

Grécko vždy odôvodňovalo svoje vysoké výdavky na obranu poukazovaním na územné spory a hrozby zo strany jeho historického rivala Turecka, ktoré je spolu s ním členom NATO. (TASR)

Vyhlásenie prišlo len deň po tom, ako fínsky premiér Petteri Orpo ohlásil plánované odstúpenie Helsiniek od tohto dohovoru.

Informovala o tom Reuters.

Šéf nórskej diplomacie Espen Barth Eide pre Reuters uviedol, že je dôležité zachovať celosvetovú stigmu ohľadom tejto zbrane, ktorá podľa jeho slov ľudí zmrzačuje a zabíja ešte dlho po skončení vojny.

Rovnako zdôraznil potrebu zabezpečiť, aby boli niektoré druhy zbraní vrátane chemických a biologických, naďalej vylúčené z použitia v ozbrojenom konflikte.

„Toto konkrétne rozhodnutie (Fínska) nás mrzí,“ vyhlásil Barth Eide. „Ak začneme oslabovať náš záväzok, uľahčíme tým bojujúcim frakciám na celom svete opätovné použitie týchto zbraní, pretože sa zníži stigma,“ dodal.

Oslo sa podľa neho neobáva, že by sa týmto rozhodnutím obrana krajiny oslabila. „Máme veľmi moderný obranný systém. Zakúpili sme mimoriadne vyspelé systémy, ktoré môžu útočiť zo zeme, vzduchu a mora,“ povedal Eide.

Odstúpenie od tzv. Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje použitie, produkciu, skladovanie a obstaranie protipechotných mín, predtým avizovali Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko. Všetky tieto štáty susedia s Ruskom. Nórsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú približne 200 kilometrov v arktickej oblasti. (TASR)

Spojencov vyzval k väčšiemu tlaku na Moskvu a zastavenie invázie.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Ďalšie kolo úmyselných úderov a poškodenie energetických zariadení...dron zasiahol rozvodňu v Sumskej oblasti a v Nikopole v Dnepropetrovskej oblasti bolo delostreleckou paľbou poškodené elektrické vedenie,“ povedal ukrajinský prezident a dodal, že údery prerušili dodávky elektriny pre tisíce ľudí.

Zo vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru sa krajiny obvinili aj v utorok. Kyjev vyzval Washington, aby sprísnil sankcie voči Moskve za „porušovanie“ dohôd uzavretých na rokovaniach v Saudskej Arábii.

Biely dom vtedy po osobitných stretnutiach uviedol, že Ukrajina aj Rusko súhlasili s dohodou o „zákaze útokov proti energetickým objektom“. Obe strany sa však odvtedy niekoľkokrát navzájom obvinili z porušovania dohody.

Štyridsaťpäťročný muž zahynul pred domom v Záporožskej oblasti, kde útok zasiahol zaparkované autá, uviedol na platforme Telegram oblastný gubernátor Ivan Fedorov. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.

V meste Charkov došlo k zraneniu ôsmich ľudí pri dronovom útoku, oznámil starosta Ihor Terechov. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov opísal úder ako „masívny útok nepriateľských dronov“ a vyzval obyvateľov, aby „zostali v krytoch“.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na stredu zachytilo a zničilo 93 ukrajinských dronov, poväčšine nad Kurskou oblasťou. Ukrajinský generálny štáb v utorok neskoro večer upresnil, že Rusko od začiatku dňa podniklo 72 úderov a zaútočilo 646 tzv. kamikadze dronmi na ukrajinské územie.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

V novembri 2024 postup ruských vojsk dosiahol maximálnu rozlohu 725 štvorcových kilometrov, v marci to bolo takmer o 150 štvorcových kilometrov územia menej ako vo februári. Aj napriek spomaleniu ruské jednotky za uplynulých 12 mesiacov stále postupovali.

Od apríla 2024 do marca tohto roka Ukrajinci oslobodili len 77 štvorcových kilometrov územia. Rusi za to isté obdobie postúpili na 4772 štvorcových kilometroch. Územné zisky ruských síl boli 4695 štvorcových kilometrov, čo je 0,78 percenta ukrajinského územia vrátane Krymu a Donbasu.

Naopak, od apríla 2023 do marca 2024 ukrajinské sily podľa AFP vo všeobecnosti oslobodzovali Moskvou obsadené územie. Ruské sily postúpili na 1300 štvorcových kilometroch, ukrajinské sily získali späť 1373 štvorcových kilometrov.

Ukrajinské jednotky v auguste minulého roku nečakane vpadli do pohraničnej ruskej Kurskej oblasti, kde za dva týždne obsadili približne 1200 štvorcových kilometrov. Ruským silám sa podarilo dobýjať obsadené časti a koncom roka 2024 ukrajinské jednotky kontrolovali menej ako 500 štvorcových kilometrov. (TASR)

Zelenskyj tvrdí, že Moskva „porušila“ dohody, v rámci ktorých obe krajiny na separátnych rokovaniach súhlasili s pozastavením vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru.

„Verím, že sme prišli do bodu, keď je potrebné zvýšiť vplyv sankcií, pretože som presvedčený, že Rusi porušujú to, čo sľúbili Amerike. Aspoň to, čo nám Amerika povedala, a to verejne,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii.

„Veľmi dúfame, že (americký) prezident (Donald) Trump má všetky vhodné nástroje na zvýšenie sankčného tlaku na ruskú stranu,“ dodal ukrajinský prezident.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov je podľa Zelenského v kontakte s americkými predstaviteľmi. Vo svojom dennom príhovore Zelenskyj oznámil, že Kyjev poskytol Washingtonu „všetky potrebné informácie o ruských porušeniach v energetickom sektore“.

Spojené štáty dosiahli s Ukrajinou a Ruskom minulý týždeň po rokovaniach v Saudskej Arábii samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny dohodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Moskva a Kyjev sa však odvtedy vzájomne obviňujú z útokov na energetické zariadenia.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je naďalej “pripravená“ na bezpodmienečné prímerie s Ruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin na súkromnom stretnutí najvyšších bezpečnostných predstaviteľov tiež diskutoval o obvineniach z ukrajinského „porušovania“.

„Zoznam porušení... sme odovzdali poradcovi USA pre národnú bezpečnosť Mikeovi Waltzovi,“ vyhlásil po spomínanom stretnutí ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu z útokov na ruské energetické objekty v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti a v časti Ruskom kontrolovanej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha taktiež v utorok povedal, že po ruskom útoku v Chersonskej oblasti ostali tisíce ľudí bez elektrickej energie. Tamojší predstavitelia medzičasom oznámili, že dodávky elektrickej energie boli obnovené. (TASR)

Molčanov mal byť tiež človekom blízkym ukrajinskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi, ktorý sa momentálne nachádza v Rusku.

S odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) o tom informovala agentúra PAP.

K zadržaniu Kyryla Molčanova došlo vďaka spolupráci Ukrajiny s poľskými orgánmi. Zadržali ho v Poľsku, teraz je vo vyšetrovacej väzbe v Kyjeve.

SBU vo svojom vyhlásení doplnila, že ide o prvý prípad od začiatku vojny rozpútanej Ruskom, čo bol Ukrajine na žiadosť SBU vydaný agent, ktorý pracoval proti Ukrajine v oblasti propagandy.

Z vyšetrovania vyplýva, že Molčanov bol naverbovaný súčasne dvomi ruskými tajnými službami: Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) a Službou zahraničnej rozviedky (SVR) a pre obe aj pracoval.

SBU doplnila, že Molčanov na príkaz ruských okupantov diskreditoval Ukrajinu na medzinárodnej scéne a pracoval na podkopávaní situácie v štátoch, ktoré sú partnermi Ukrajiny.

Molčanov sa v roku 2022 presťahoval do Ruska a neskôr sa stal jedným z kľúčových ideológov mediálnych projektov Kremľa. Často býval aj hosťom politických diskusných relácií v ruskej televízii.

Medvedčuk bol zadržaný v apríli 2022 pri pokuse o útek z Ukrajiny a o päť mesiacov neskôr ho vymenili do Ruska za dve stovky ukrajinských vojnových zajatcov. Bol považovaný za kľúčového lobistu záujmov Kremľa na Ukrajine. Jeho blízkosť Kremľu naznačuje aj fakt, že Putin je krstným otcom jeho dcéry. (TASR)