Francúzsko a Británia navrhujú jednomesačné prímerie na Ukrajine

„Veríme, že naši spojenci v Spojených štátoch vidia, kto skutočne chce mier a kto chce vojnu,“ povedal Radoslaw Sikorski na tlačovej konferencii po stretnutí s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.

„Dúfame, že Rusko napokon bude súhlasiť (s prímerím), a ak nie, tak že prezident Trump dospeje k svojim záverom, teda že zvýši tlak na prezidenta Putina,“ dodal Sikorski. Ukrajina podľa neho bezpodmienečne súhlasila s prímerím, zatiaľ čo ruský prezident stanovil konkrétne podmienky pre prijatie dohody o zastavení paľby.

Kubilius na tlačovej konferencii hovoril aj o alternatíve za satelitný systém Starlink prevádzkovaný americkou spoločnosťou SpaceX. Ukrajinská armáda tento systém využíva počas vojny s Ruskom.

Sikorski sa pre tento systém dostal do sporu s Elonom Muskom, vlastníkom spoločnosti SpaceX, keď na sieti X napísal, že ak sa Starlink ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ služieb, za ktoré Poľsko platí, budú sa musieť poobzerať po novom. Reagoval tým na Muskove vyjadrenie, že v prípade vypnutia systémov Ukrajine sa celý front zrúti.

Eurokomisár pre obranu uviedol, že Brusel bol ubezpečený, že systémy Starlink nebudú vypnuté. Dodal, že v prípade, že dôjde k problému, EÚ má spôsob, ako ho riešiť.

V tejto súvislosti spomenul satelitný systém IRIS2, ktorý by mal byť plne funkčný po roku 2029. Okrem toho euroblok od júna spustí integrovaný systém satelitného spojenia členských štátov EÚ, píše PAP. (TASR)

Väčšina poslancov Európskeho parlamentu tiež chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky. Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia Európskeho parlamentu.

EÚ by mala podľa správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorú podporilo 378 europoslancov, výrazne zvýšiť a urýchliť podporu pre Ukrajinu, aby bola silnejšia a odradila Rusko od ďalšej agresie po prípadnej dohode o prímerí. Europarlament varuje, že ruská invázia na Ukrajinu narúša európsku bezpečnostnú architektúru tým, že destabilizuje a ohrozuje východoeurópsky priestor a západný Balkán.

„Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení rýchlym tempom, akým nová administratíva USA ruší zavedené partnerstvá, a sú znepokojení jej politikou ústupkov voči Rusku a útokov na tradičných spojencov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V ďalšej správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, prijatej 399 hlasmi, európski zákonodarcovia vyjadrili hlboké znepokojenie „nad zjavnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej agresívnej vojne“ a „dôrazne odsúdili akékoľvek pokusy vydierať ukrajinské vedenie, aby sa vzdalo ruskému agresorovi len s cieľom oznámiť 'mierovú dohodu'“.

Europoslanci sa však napriek tomu domnievajú, že pokračovať v spolupráci s USA je dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz. Apelujú preto na členské štáty Únie, aby pokračovali v bilaterálnych diplomatických kontaktoch so svojimi americkými partermi ako forme spolupráce uprednostňovanej Trumpovou administratívou, a zároveň preukázali jednotu a odhodlanie zaujať spoločnú pozíciu EÚ.

Rezolúcia okrem toho zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie v oblasti odstrašovania a spolupráce medzi EÚ a NATO. Poslanci súhlasia s ambíciou posilniť európsky pilier v rámci NATO, ale rozvoj tzv. európskej obrannej únie by mal podľa nich prebiehať paralelne s prehlbovaním spolupráce medzi EÚ a NATO.

Europoslanci v súvislosti so zvyšujúcim sa napätím na Blízkom východe požiadali šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, aby vypracovala komplexnú stratégiu pre tento región a zvýšila prítomnosť Európy v ňom. Zároveň vyzvali na trvalý mier a bezpečnosť pre Izraelčanov aj Palestínčanov a vyjadrili podporu snahám o realizáciu tzv. dvojštátneho riešenia. (TASR)

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte to oznámil pred štvrtkovým stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Bruseli. Hodnota pomoci, ktorú Ukrajine spojenci poskytli vlani, prekročila 50 miliárd dolárov, informovala agentúra DPA.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte. (zdroj: TASR/AP)

Rutte sa takto vyjadril v súvislosti s obavami, že podpora Spojených štátov pre Ukrajinu by sa mohla vzhľadom na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mierovej dohody drasticky znížiť. Trump okrem toho vyzýva spojencov v Európe, aby zvýšili vlastné výdavky na obranu.

Dosiaľ sa ale stalo iba raz, že by USA obmedzili pomoc Ukrajine. Po roztržke prezidentov v Bielom dome vo februári Washington približne na týždeň zastavil poskytovanie vojenskej pomoci i výmenu spravodajských informácii s Kyjevom.

Šéf NATO v stredu pochválil Trumpa za "prelomenie patovej situácie" vo vojne, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Avšak súčasne zdôraznil, že napriek pretrvávajúcemu záväzku spojencov voči Ukrajine "hrozba, ktorej čelíme zo strany Ruska, pretrváva".

Rutte zároveň povedal, že aliančná misia NSATU, ktorá je riadená z americkej základne v nemeckom meste Wiesbaden, bude aj naďalej koordinovať vojenskú pomoc Ukrajine a výcvik ukrajinských vojakov.

Hlavnými témami ministerského zasadnutia v Bruseli budú kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane problematiky výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu. Slovensko na ňom bude zastupovať minister zahraničných vecí Juraj Blanár. (TASR)

Informovali o tom ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Stroj podľa neho havaroval pravdepodobne v dôsledku technickej poruchy. Štyria členovia posádky sa katapultovali, avšak jeden z nich - pilot - zahynul.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že bombardér v Irkutskej oblasti vykonával pravidelný let. Oblastný gubernátor Igor Kobzev spresnil, že k pádu došlo pri obci Bureť.

Lietadlo sa ocitlo v plameňoch, zasahujú tam záchranné i pátracie tímy. Preživších evakuujú na základňu.

Jeden bombardér Tu-22M3 sa zrútil aj vlani 15. augusta, takisto v Irkutskej oblasti. Štvorčlenná posádka sa vtedy katapultovala, jeden z pilotov tiež zomrel.

Tu-22M sú sovietske, neskôr ruské nadzvukové bombardéry s variabilnou geometriou krídel. Tieto lietadlá sú určené na ničenie pozemných a námorných cieľov a môžu byť vybavené bombami, raketami s plochou dráhou letu i hypersonickými strelami Kinžal. (TASR)

Ide o novinárku bieloruského pôvodu žijúcu v ČR Natalliu Sudliankovú a tiež dôstojníka GRU Alexeja Šavrova, ktorý ju priamo riadil z Moskvy a vyplácal ju v kryptomenách.

Obe tieto osoby predstavujú podľa českého premiéra Petra Fialu riziko až hrozbu pre bezpečnosť ČR. Povedal to po rokovaní vlády.

„Agentka pôsobila vedome a systematicky v prospech Ruskej federácie a bola za to aj finančne odmeňovaná,“ podotkol Fiala a ocenil českú Bezpečnostnú informačnú službu, ktorá prípad odhalila a zdokumentovala.

Riaditeľ civilnej kontrarozviedky Michal Koudelka k prípadu uviedol, že ide o úspešnú dlhodobú operáciu BIS, ktorá bola podľa jeho slov veľmi náročná. "Teraz sme mohli vďaka zmenám legislatívneho prostredia uvoľniť všetky potrebné informácie bez toho, aby sme ohrozili dôležité záujmy Služby, ako je ochrana zdrojov," citovala BIS Koudelku.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský Sudliankovú označil za kľúčovú spolupracovníčku GRU, ktorá svojimi aktivitami podkopávala bezpečnosť ČR.

„Mnoho rokov v ČR skryto a vedome pracovala v prospech niekoľkých ruských organizácií. Okrem GRU išlo o ruský, štátom financovaný Fond na podporu a ochranu práv krajanov žijúcich v zahraničí či organizáciu Nesmrteľný pluk Ruska,“ spresnil minister.

Jej činnosť bola podľa slov Lipavského financovaná priamo z Ruska, pričom v posledných rokoch jej boli vyplácané desaťtisíce eur v kryptomenách. Dodal, že na základe pokynov riadiaceho dôstojníka GRU zariadila napríklad aj zverejnenie niekoľkých článkov v českom mediálnom priestore.

Šéf českej diplomacie avizoval, že obom sankcionovaným osobám bude zmrazený všetok majetok v ČR a zároveň pre nich bude platiť zákaz vstupu do Česka. Vláda zároveň tieto osoby navrhla zaradiť aj na sankčný zoznam EÚ.

Sudlianková v minulosti získala v ČR politický azyl. Pracovala aj ako redaktorka Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda a prispievala do časopisu Týden či do Lidových novín. (TASR)

Povedal to viceprezident EBRD Matteo Patrone.

Ukrajinská energetická infraštruktúra je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 častým terčom útokov ruských rakiet a bezpilotných lietadiel. Opakované útoky poškodzujú zariadenia na výrobu a prenos elektriny a spôsobili výpadky elektriny.

EBRD je jedným z hlavných ukrajinských veriteľov. Podpora energetického sektora zostane aj v tomto roku jej prioritou, uviedol Patrone. Energetická bezpečnosť patrí medzi najdôležitejšie oblasti a doteraz na ňu EBRD vyčlenila dve miliardy eur a do konca tohto roka by sa táto suma mala zvýšiť na zhruba tri miliardy eur, dodal.

Keď Rusko v marci 2024 zosilnelo útokmi, prišla Ukrajina podľa úradníkov o polovicu svojej dostupnej výrobnej kapacity.

Zimné mesiace sa podarilo prekonať vďaka miernemu počasiu, rýchlym opravám a prílevu finančných prostriedkov a vybavenia od západných spojencov. Ukrajina sa pri obnove a modernizácii snaží tiež o decentralizáciu a buduje viac solárnych a veterných elektrární a malé modulárne plynové turbíny.

Patróna uviedol, že obnoviteľné zdroje energie tvoria asi desať percent ukrajinského energetického mixu. EBRD sa zaoberá projektmi, ktoré majú tento podiel zvýšiť.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal tiež uviedol, že EBRD spolupracuje so štátnou energetickou spoločnosťou Naftogaz na finančnom balíku, ktorý jej pomôže nakúpiť plyn na budúcu zimu.

EBRD od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine už celkovo 6,4 miliardy eur, upozornila agentúra Reuters. (ČTK)

Uviedol to po zasadnutí kabinetu premiér Petr Fiala. Podľa ministra zahraničných vecí Jána Lipavského je Natalia Sudlianková kľúčovou spolupracovníčkou ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU a mnoho rokov v Česku skryto a vedome pracovala v prospech viacerých ruských organizácií.

Sudlianková v minulosti v Česku dostala azyl, podľa ministra vnútra Víta Rakušana teraz bude musieť do 30 dní republiku opustiť. Podľa zistení Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) vykonávala v Česku úkony pre GRU, povedal Fiala.

Alexej Šavrov ju potom z Moskvy riadil, dodal. "Predstavujú riziko až hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a je na mieste, aby sme postupovali takýmto spôsobom," povedal Fiala, ktorý súčasne ocenil prácu BIS. (ČTK)

Clá by sa mali uplatniť vtedy, ak Moskva „odmietne viesť mierové rokovania v dobrej viere s cieľom dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine“.

Clá by sa uplatnili aj v prípade, ak by Rusko „začalo ďalšie akcie, vrátane vojenskej invázie, ktoré by podkopávali suverenitu Ukrajiny po uzavretí mierovej dohody“, uviedli senátori vo vyhlásení. Skupinu senátorov vedú republikán Lindsey Graham a demokrat Richard Blumenthal.

Americký prezident Donald Trump sa snaží sprostredkovať prímerie medzi Ukrajinou a ruským agresorom, ale jeho administratíve sa napriek rokovaniam s oboma stranami nedarí dosiahnuť prielom.

Ukrajina v marci súhlasila s 30-dňovým prímerím, ale Moskva tento návrh podporovaný USA odmietla a zintenzívnila rétoriku, podľa ktorej chce v Kyjeve novú vládu. (SITA)