Na stavbe diaľnice v Bangkoku sa zrútil žeriav, zahynuli najmenej štyria ľudia

Povedal to viceprezident EBRD Matteo Patrone.

Ukrajinská energetická infraštruktúra je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 častým terčom útokov ruských rakiet a bezpilotných lietadiel. Opakované útoky poškodzujú zariadenia na výrobu a prenos elektriny a spôsobili výpadky elektriny.

EBRD je jedným z hlavných ukrajinských veriteľov. Podpora energetického sektora zostane aj v tomto roku jej prioritou, uviedol Patrone. Energetická bezpečnosť patrí medzi najdôležitejšie oblasti a doteraz na ňu EBRD vyčlenila dve miliardy eur a do konca tohto roka by sa táto suma mala zvýšiť na zhruba tri miliardy eur, dodal.

Keď Rusko v marci 2024 zosilnelo útokmi, prišla Ukrajina podľa úradníkov o polovicu svojej dostupnej výrobnej kapacity.

Zimné mesiace sa podarilo prekonať vďaka miernemu počasiu, rýchlym opravám a prílevu finančných prostriedkov a vybavenia od západných spojencov. Ukrajina sa pri obnove a modernizácii snaží tiež o decentralizáciu a buduje viac solárnych a veterných elektrární a malé modulárne plynové turbíny.

Patróna uviedol, že obnoviteľné zdroje energie tvoria asi desať percent ukrajinského energetického mixu. EBRD sa zaoberá projektmi, ktoré majú tento podiel zvýšiť.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal tiež uviedol, že EBRD spolupracuje so štátnou energetickou spoločnosťou Naftogaz na finančnom balíku, ktorý jej pomôže nakúpiť plyn na budúcu zimu.

EBRD od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine už celkovo 6,4 miliardy eur, upozornila agentúra Reuters. (ČTK)

Uviedol to po zasadnutí kabinetu premiér Petr Fiala. Podľa ministra zahraničných vecí Jána Lipavského je Natalia Sudlianková kľúčovou spolupracovníčkou ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU a mnoho rokov v Česku skryto a vedome pracovala v prospech viacerých ruských organizácií.

Sudlianková v minulosti v Česku dostala azyl, podľa ministra vnútra Víta Rakušana teraz bude musieť do 30 dní republiku opustiť. Podľa zistení Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) vykonávala v Česku úkony pre GRU, povedal Fiala.

Alexej Šavrov ju potom z Moskvy riadil, dodal. "Predstavujú riziko až hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a je na mieste, aby sme postupovali takýmto spôsobom," povedal Fiala, ktorý súčasne ocenil prácu BIS. (ČTK)

Clá by sa mali uplatniť vtedy, ak Moskva „odmietne viesť mierové rokovania v dobrej viere s cieľom dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine“.

Clá by sa uplatnili aj v prípade, ak by Rusko „začalo ďalšie akcie, vrátane vojenskej invázie, ktoré by podkopávali suverenitu Ukrajiny po uzavretí mierovej dohody“, uviedli senátori vo vyhlásení. Skupinu senátorov vedú republikán Lindsey Graham a demokrat Richard Blumenthal.

Americký prezident Donald Trump sa snaží sprostredkovať prímerie medzi Ukrajinou a ruským agresorom, ale jeho administratíve sa napriek rokovaniam s oboma stranami nedarí dosiahnuť prielom.

Ukrajina v marci súhlasila s 30-dňovým prímerím, ale Moskva tento návrh podporovaný USA odmietla a zintenzívnila rétoriku, podľa ktorej chce v Kyjeve novú vládu. (SITA)

Traja ďalší ľudia utrpeli zranenia pri útoku na rodné mesto ukrajinského prezidenta Zelenského, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Ruské sily podľa primátora Olexandra Vilkula na mesto zaútočili balistickou strelou a zasiahli jeden z podnikov - objekt civilnej infraštruktúry.

Informuje o tom agentúra AFP.

Lysak pôvodne informoval o troch obetiach a jednej zranenej osobe. Vilkul následne potvrdil, že o život prišiel ďalší človek. Zranení sú napokon traja - 29-ročná žena a muži vo veku 35 a 41 rokov. V dôsledku útoku vypukol v Kryvom Rihu aj požiar, poškodené boli takisto bytové domy.

Kryvyj Rih leží desiatky kilometrov severozápadne od frontovej línie. Pred vojnou v ňom žilo vyše 600-tisíc ľudí. Terčom ruských útokov sa stáva často.

Najnovší úder podnikla Moskve v čase, keď sa americká administratíva snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Obe krajiny súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, naďalej sa však navzájom obviňujú z ich podnikania. Podľa Moskvy ale toto prímerie z 18. marca naďalej platí.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

Poistenie využíva Rusko, aby obišlo medzinárodné sankcie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Polícia v Osle potvrdila, že začala vyšetrovanie podnikateľských aktivít Romarine AS po tom, ako dostala sťažnosť od nórskeho úradu pre finančný dohľad (FSA).

Agentúre Reuters polícia oznámila, že vyšetruje štyri osoby - dvoch nórskych občanov, jedného Bulhara a jedného Rusa. Koncom marca polícia vykonala domovú prehliadku v bydlisku jedného z podozrivých.

Spoločnosť Romarine AS registrovaná v Nórsku sa vydávala za poskytovateľov poistenia a na webovej stránke zverejnila zoznam desiatok tankerov, ktoré sa považujú za súčasť ruskej tieňovej flotily, vrátane plavidiel, na ktoré sa vzťahujú západné sankcie. Podľa FSA však spoločnosť nebola registrovaná ako poskytovateľ poistenia.

Západné krajiny uvalili sankcie na stovky lodí, ktoré podozrievajú, že ich Rusko využíva na to, aby sa vyhlo obmedzeniam súvisiacim s vývozom ropy a ďalšieho tovaru. Tieto plavidlá nie sú regulované ani kryté bežnými západnými poisťovňami; ich prevádzka nemusí byť bezpečná a hrozí riziko ekologických škôd, ak stroskotajú. (ČTK)

Zverejnené nariadenie je súčasťou snahy vlády v Londýne čeliť nekalým ruským aktivitám v krajine, platiť má od začiatku júla.

Podľa britských úradov pôjde o kľúčový nástroj na odhaľovanie a znemožňovanie aktivít poškodzujúcich krajinu. Kto sa neregistruje, môže dostať až päťročný trest väzenia.

"1. apríla, v deň vtipov, smiechu a bláznov, britské ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničia slávili spoločne," napísala na Telegrame hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. "Nové pravidlá sú naozaj šialené," dodala. Britských politikov podľa nej musel postihnúť "intelektuálny nedostatok" a "paranoidná schizofrénia".

Vzťahy medzi Britániou a Ruskom sa od začiatku rozsiahlej ruskej agresie na Ukrajine prepadli na najnižšiu úroveň od konca studenej vojny. Británia sa pripojila k sankciám, ktoré Západ postupne uvaľuje na Rusko kvôli jeho invázii, a je významným dodávateľom zbraní pre brániacu sa krajinu.

Londýn v posledných rokoch opakovane vyhostil ruských diplomatov podozrivých zo špionáže, na čo Moskva reagovala odvetnými krokmi. Medzi zlovoľné ruské aktivity považujú britské rady napríklad kyberútoky na poslancov či otravu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry novičokom, ktoré sa podľa Londýna v roku 2018 dopustili ruskí agenti. (ČTK)