Litva tvrdí, že za podpaľačský útok na obchod IKEA je zodpovedné Rusko

Súčasne varovala, že proti takýmto štátom prijme „recipročné protiopatrenia“. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Čína takto reagovala na správy o tom, že sa administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa chystá vyvíjať tlak na ostatné krajiny, aby obmedzili obchod s Pekingom výmenou za colné výnimky.

Trump zaviedol začiatkom apríla tzv. recipročné clá na dovoz do USA. Vzápätí však ich platnosť odložil o 90 dní pre väčšinu sveta vrátane Európskej únie. Výnimkou bola len Čína, ktorej clá ešte zdvihol, a to až na 145 percent. Peking odpovedal zavedením ciel vo výške 125 percent na tovar z USA.

Na rozdiel od Číny je tak zvyšok sveta zaťažený desaťpercentným clom zo strany USA. Viaceré krajiny využívajú 90-dňový odklad na rokovania so Spojenými štátmi. Tieto rozhovory o znížení ciel prebiehajú paralelne s obchodnou vojnou Washingtonu proti Pekingu, napísala agentúra.

Čínske ministerstvo obchodu v pondelkovom vyhlásení varovalo krajiny, aby sa neusilovali o dohodu s USA, ktorá by ohrozovala záujmy Číny. „Ústupky neprinesú mier a kompromisy nebudeme rešpektovať,“ uviedol hovorca rezortu.

„Snažiť sa o vlastné dočasné sebecké záujmy na úkor záujmov iných je ako chcieť stiahnuť kožu z tigra,“ dodal a upozornil, že takýto prístup „v konečnom dôsledku zlyhá na oboch stranách a poškodí ostatných“.

„Čína je rozhodne proti tomu, aby ktorákoľvek strana dosiahla dohodu na úkor záujmov Číny. Ak takáto situácia nastane, Čína ju nikdy nebude akceptovať a rozhodne prijme recipročné protiopatrenia,“ zdôraznil.

Trump ešte vo štvrtok oznámil, že USA s Čínou rokujú o clách a vyjadril presvedčenie, že najväčšie ekonomiky sveta by mohli dosiahnuť dohodu a ukončiť obchodnú vojnu.

„Áno, hovoríme s Čínou. Povedal by som, že sa už niekoľkokrát ozvali. Myslím si, že s nimi uzavrieme veľmi dobrú dohodu,“ povedal americký prezident.

Aj keď Peking vyzýval na dialóg, rokovania s Washingtonom nepotvrdil a už predtým prisľúbil, že bude bojovať v obchodnej vojne „až do konca“. (TASR)

Uviedlo to tamojšie ministerstvo zdravotníctva.

Údery podľa neho cielili na trhovisko a obytnú zónu v jednej zo štvrtí metropoly. Nálety, ktoré Spojené štáty bezprostredne nepotvrdili, hlásili aj z iných regiónov Jemenu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Americká armáda posledný mesiac takmer každý deň podniká útoky, ktoré sú podľa nej zamerané na „Iránom podporovaných teroristov húsíov“. Tvrdí, že cieľom je zastaviť ich útoky na medzinárodnú lodnú dopravu v Červenom mori a Perzskom zálive. Vo štvrtok zahynulo pri náletoch na jemenský ropný prístav približne 80 ľudí a 150 utrpelo zranenia.

Najnovšie údery boli okrem metropoly Saná zaznamenané aj v centrálnej provincii Marib, v Hudajdá na západe a v Saada - bašte húsíov - na severe. Ich dôsledky nie sú bezprostredne známe.

Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vyjadril vážne znepokojenie nad údermi USA v Jemene. Zároveň však vyzval húsíov, aby zastavili raketové útoky na Izrael a lode v Perzskom zálive.

Húsíovia začali útočiť na kľúčové námorné trasy po vypuknutí vojny v Pásme Gazy, aby tak podľa svojich vyjadrení prejavili solidaritu s Palestínčanmi. Niekoľkokrát vypustili drony a rakety aj priamo na Izrael. Väčšinu z nich zostrelila protivzdušná obrana.

S útokmi povstalci prestali po tom, čo 19. januára vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Obnovili ich, keď Izrael zastavil prísun pomoci do vojnou zničeného Pásma Gazy a následne po takmer dvoch mesiacoch prímeria tiež obnovil boje. (TASR)

V tejto skupine boli údajne na rozdiel od predstaviteľov americkej administratívy Hegsethovi blízki

Šéfredaktor časopisu The Atlantic Jeffrey Goldberg v marci odhalil, že sa nedopatrením stal súčasťou konverzácie na Signale, v ktorej americkí predstavitelia vrátane Hegsetha, poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza i viceprezidenta J.D. Vancea diskutovali o náletoch na povstalcov v Jemene. K nim skutočne došlo 15. marca.

Toto odhalenie vyvolalo rozruch a administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa kvôli neúmyselnému úniku informácií hrozí podľa AFP škandál. V tejto veci naďalej prebieha vyšetrovanie, ktoré vedie generálny inšpektor Pentagónu.

Noviny NYT s odvolaním sa na štyri nemenované zdroje napísali, že Hegseth sa o informácie o tých istých úderoch z 15. marca podelil aj s druhou skupinou na Signale, a to zhruba v rovnakom čase. Poskytnuté informácie „zahŕňali letové plány lietadiel F/A-18 Hornet zamerané na húsíov v Jemene“.

Americký denník poznamenal, že na rozdiel od úniku, keď bol do skupiny iniciovanej Waltzom omylom zaradený novinár Goldberg, vytvoril tento skupinový čet s názvom „Defense | Team Huddle“ sám Hegseth. Na prístup vraj používal súkromný telefón.

„V januári, ešte pred jeho potvrdením vo funkcii ministra obrany, zahŕňala (skupina) jeho manželku a približne tucet ďalších ľudí z jeho osobného a profesionálneho okolia,“ píše NYT s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Hegsethova manželka Jennifer je novinárka a bývalá producentka televízie Fox News. Zamestnankyňou ministerstva obrany nie je, no s manželom niekoľkokrát cestovala do zahraničia a sprevádzala ho aj na dôverných stretnutiach s jeho náprotivkami, čo vyvolalo kritiku. Okrem nej boli v skupine aj Hegsethov brat Phil a osobný advokát Tim Parlatore, ktorí pôsobia v Pentagóne.

Skupinu Hegseth údajne pôvodne vytvoril ako fórum na diskusiu o bežných administratívnych záležitostiach alebo plánoch. Dva zdroje uviedli, že Hegseth tento čet zvyčajne nepoužíval na rozhovory o citlivých vojenských operáciách, a povedali, že sa ho nezúčastňovali iní predstavitelia na úrovni kabinetu.

AFP poznamenala, že článok NYT sa jej nepodarilo nezávisle overiť. Ministerstvo obrany USA bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie. (TASR)

Na jej základe by bolo 252 Venezuelčanov deportovaných z USA a uväznených v Salvádore poslaných do ich rodnej vlasti. Výmenou za nich žiada Nayib Bukele prepustenie rovnakého počtu „politických väzňov“ zadržiavaných vo Venezuele. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Bukele v príspevku na sieti X vymenoval niekoľko rodinných príslušníkov vysokopostavených predstaviteľov venezuelskej opozície, novinárov a aktivistov, ktorých úrady zadržali počas minuloročných protivládnych protestov. Tie vypukli bezprostredne po sporných júlových prezidentských voľbách, za víťaza ktorých bol vyhlásený Maduro.

„Jediný dôvod, prečo sú uväznení, je ten, že sa postavili proti vám a vašim volebným podvodom,“ odkázal Bukele Madurovi. Zároveň mu navrhol „humanitárnu dohodu zahŕňajúcu repatriáciu 252 deportovaných Venezuelčanov výmenou za prepustenie a odovzdanie rovnakého počtu z tisícov politických väzňov, ktorých zadržiavate“.

Salvádorský prezident sa podľa agentúry Reuters zmienil aj o takmer 50 občanoch iných národností zadržiavaných vo Venezuele, vrátane americkej, nemeckej, francúzskej a českej, ktorých prepustenie žiada v rámci navrhovanej výmeny.

Venezuelská vláda tvrdí, že v krajine nie sú žiadni politickí väzni a že uväznené osoby boli odsúdené za zločiny. Mimovládne organizácie však upozorňujú, že viac ako 800 ľudí je zadržiavaných z politických dôvodov. Vláda takisto popiera, že by Venezuelčania deportovaní Spojenými štátmi mali väzby na gangy.

Bukeleho návrh prichádza v čase, keď je Salvádor pod drobnohľadom za to, že prijal osoby z Venezuely a Salvádoru, ktorých deportovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa. Bez dostatočných dôkazov ich obvinila z toho, že sú členmi gangov. napísala AP. Momentálne sú umiestnení v notoricky známom salvádorskom väzení s označením CECOT, a to na základe dohody, v rámci ktorej Washington platí salvádorskej vláde ročne šesť miliónov dolárov. (TASR)

Urobila tak iba dva dni predtým, ako mala v nedeľu začať ich návšteva Izraela a palestínskych území. Informuje o tom agentúra AFP.

Skupina z Francúzska, zahŕňajúca aj členov Ekologickej strany (PÉ) a Francúzskej komunistickej strany (PCF), tvrdí, že sa stala obeťou „kolektívneho trestu“ zo strany Izraela a vyzvala francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby zasiahol. Na päťdňovú cestu ich podľa vyhlásenia pozval francúzsky konzulát v Jeruzaleme.

Izraelské ministerstvo vnútra uviedlo, že víza im boli zrušené na základe zákona umožňujúceho úradom vykázať osoby, ktoré by mohli konať proti štátu Izrael.

Zámerom francúzskej skupiny bolo navštíviť Izrael a palestínske územia v rámci ich misie „posilniť medzinárodnú spoluprácu a kultúru mieru“. „Dva dni pred naším odchodom nám izraelské úrady po prvýkrát zrušili vstupné víza, ktoré nám boli schválené pred mesiacom,“ uviedli vo vyhlásení.

Delegáciu mali tvoriť poslanci Národného zhromaždenia Francois Ruffin, Alexis Corbiere a Julie Ozennová z PÉ, ako aj poslankyňa Soumya Bourouahová a senátorka Marianne Margatéová zastupujúce PCF. Okrem nich mali vycestovať aj ďalší ľavicoví starostovia miest a miestni poslanci, napísala AFP.

Izrael k tomuto kroku pristúpil niekoľko dní po tom, čo z rovnakého dôvodu zabránil vstupu do krajiny dvom britským poslancom z vládnej Labouristickej strany. Udialo sa to aj uprostred diplomatického napätia po tom, čo Macron povedal, že Francúzsko čoskoro uzná palestínskych štát.

Francúzska skupina zrušenie víz označila za „veľké narušenie diplomatických vzťahov“. Toto „zámerné znemožnenie cestovania volených predstaviteľov a poslancov nemôže zostať bez následkov“, upozornila s tým, že od Macrona žiada stretnutie a od francúzskej vlády kroky, aby jej členom Izrael vstup napokon umožnil. (TASR)

Po jednom prípade tak zaznamenalo už najmenej 27 štátov, pričom všetky súviseli s cestovaním do zahraničia. TASR o tom informuje podľa nedeľňajšej správy televíznej stanice ABC News.

Lousiana v sobotu oznámila prvý prípad osýpok u dospelého neočkovaného pacienta, ktorý vycestoval za hranice krajiny. Úrady sa snažia identifikovať všetkých, ktorí mohli byť v kontakte s touto osobou, uviedlo tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Pacient nebol hospitalizovaný, no zostane v izolácii.

Rezort zdravotníctva Virgínie takisto v sobotu hlásil svoj prvý prípad osýpok. Zaznamenali ich u malého dieťaťa, ktoré nedávno vycestovalo do zahraničia. Nebolo bezprostredne zrejmé, či dieťa podstúpilo očkovanie. Úrady zdôraznili, že v záujme ochrany súkromia rodiny neposkytnú ďalšie informácie.

„Prvý prípad osýpok vo Virgínii v tomto roku pripomína, ako ľahko sa môže toto vysoko nákazlivé ochorenie šíriť, najmä pri cestovaní do zahraničia,“ skonštatovala epidemiologička z ministerstva Laurie Forlanová.

V Missouri zaznamenali prvý prípad osýpok v piatok. Rovnako ako v prípade Virgínie ide o dieťa, ktoré vycestovalo za hranice. Ani tu nie sú informácie o jeho zaočkovanosti známe.

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v piatok oznámilo, že v USA potvrdili už celkovo 800 prípadov nakazenia, čo je v porovnaní s 285 prípadmi v minulom roku takmer trojnásobné zvýšenie.

Pokiaľ bude prípadov osýpok pribúdať, USA by mohli prekonať počty z roku 2019, kedy ich bolo hlásených 1274. K hlavným súčasným ohniskám patria štáty Texas, Nové Mexiko, Ohio, Kansas, Indiana a Michigan.

Podľa zdravotníkov sa 96 percent tohtoročných prípadov týkalo neočkovaných osôb alebo ľudí, u ktorých nie je zrejmé, či sa proti osýpkam nechali zaočkovať, píše ABC News.

Osýpky sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa šíri pri kašľaní či kýchaní. Podľa CDC môže vírus prežiť vo vzduchu až dve hodiny po tom, ako infikovaná osoba opustí miestnosť. (TASR)

Americký prezident to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social krátko predtým, ako sa skončilo veľkonočné prímerie, ktoré vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„DÚFAJME, ŽE RUSKO A UKRAJINA SA TENTO TÝŽDEŇ DOHODNÚ. OBIDVE KRAJINY POTOM ZAČNÚ ROBIŤ VEĽKÝ BIZNIS SO SPOJENÝMI ŠTÁTMI AMERICKÝMI, KTORÝM SA DARÍ, A ZBOHATNÚ!“ napísal Trump v príspevku.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí už vopred počas dňa uviedol, že USA sú naďalej odhodlané dosiahnuť úplné a komplexné prímerie vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou a uvítali by predĺženie veľkonočného prímeria. (TASR)

„Ukrajina navrhuje zastaviť akékoľvek útoky vykonávané prostredníctvom bezpilotných lietadiel dlhého doletu a rakiet dlhého doletu na civilnú infraštruktúru po dobu najmenej 30 dní s možnosťou predĺženia,“ napísal Zelenskyj.

„Ak Rusko nebude súhlasiť s takýmto krokom, bude to dôkaz, že má v úmysle pokračovať len v... ničení ľudských životov a predlžovaní vojny,“ napísal ukrajinský prezident v príspevku.