Ukrajina nechce neutralitu ani menšiu armádu, uviedol Jermak

Dohoda má zabezpečiť bezpečný prejazd ukrajinských nákladných lodí v Čiernom mori, a o zrušení západných sankcií voči Moskve. Oznámil to Kremeľ, informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Dvojica hovorila o bezpečnosti v Čiernom mori, pričom Erdogan prisľúbil, že Ankara podnikne kroky na zaistenie „bezpečnosti obchodnej plavby“, čo by prispelo k mierovému úsiliu.

Putin a Erdogan si podľa Kremľa „vymenili názory na obnovenie iniciatívy pre bezpečnú plavbu v Čiernom mori a odstránenie prekážok vývozu ruských potravín a hnojív“.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z marenia tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.

„Turecko pozorne sleduje proces iniciovaný s cieľom ukončiť prebiehajúcu vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a je pripravené poskytnúť všetky druhy podpory vrátane organizovania mierových rokovaní,“ povedal Erdogan.

AFP pripomína, že Turecko - členský štát NATO - sa od začiatku ruskej invázie na susednú Ukrajinu usiluje udržiavať dobré vzťahy s oboma stranami konfliktu.

Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie Putinovi tiež povedal, že spolupráca Turecka a Ruska je kľúčová pre riešenie regionálnych konfliktov. Turecký prezident tvrdí, že je dôležité, aby Moskva a Ankara spolupracovali na zabezpečení, že Sýria dosiahne trvalý mier a stabilitu. Turecko a Rusko môžu „spoločne pracovať na odstránení snáh podnecujúcich etnickú a sektársku diskrimináciu, ktorých cieľom je zničiť jednotu Sýrie, a na úplnom zrušení sankcií voči Sýrii“.

Rusko bolo podporovateľom zvrhnutého sýrskeho prezidenta Bašára Asada a ponúklo mu vojenskú podporu počas občianskej vojny, ktorá vypukla v Sýrii v roku 2011. Moskva sa snaží nadviazať kontakty s novou sýrskou vládou, a to najmä s cieľom udržať svoje dve vojenské základne v Sýrii, píše AFP. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v nedeľu a v pondelok v Rijáde, dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.

Kremeľ krátko nato zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol.

„Neoddeliteľnou súčasťou dohody o Čiernom mori je zrušenie sankcií voči ruskej banke,“ vyhlásil Peskov. AFP píše, že ide konkrétne o Ruskú poľnohospodársku banku. "Ak sa európske štáty nechcú vydať touto cestou, znamená to, že nechcú ísť cestou mieru v súlade s úsilím Moskvy a Washingtonu," dodal hovorca Kremľa.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

Ruská agentúra TASS s odvolaním na portál EUObserver informovala, že EÚ údajne pripravuje 17. balík sankcií voči Rusku.

Lídri európskych krajín vo štvrtok v Paríži na summite tzv. koalície ochotných odmietli zrušenie či zmiernenie sankcií voči Moskve, ktoré na ňu uvalili za jej vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Britský premiér Keir Starmer uviedol, že lídri sa zhodli, že nie je čas zmierniť sankcie, práve naopak, mali by byť posilnené. Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza by bolo zmiernenie sankcií chybou a takýto krok by bez prímeria nedával zmysel.

Peskov sa v piatok vyjadril aj k výzve Putina na odvolanie Zelenského a nastolenie „dočasnej správy“ Organizácie Spojených národov v Kyjeve. Podľa hovorcu Kremľa nad ukrajinskou armádou „úplne chýba kontrola“. Armádu obvinil z každodenných pokusov o útoky na energetické zariadenia.

Peskov tvrdí, že v tomto momente sa Rusko drží záväzku neútočiť na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev však uviedol, že Rusko naďalej pokračuje v útokoch na energetické objekty.

„Ruská strana si vyhradzuje právo, ak kyjevský režim nebude dodržiavať moratórium, tiež ho nedodržiavať,“ vyhlásil Peskov. (TASR)

Zadržala už predtým odsúdeného muža naverbovaného ukrajinskými tajnými službami a zhabala improvizované výbušné zariadenie.

Informovala o tom agentúra DPA.

Podľa vyhlásenia centra FSB pre styk s verejnosťou citovaného agentúrou TASS je zadržaným ruský občan narodený v roku 1972, odsúdený za vraždu, vydieranie a lúpež. Muž tvrdí, že vo februári 2025 ho naverbovali ukrajinské tajné služby, na pokyn ktorých mal odpáliť podomácky vyrobené výbušné zariadenie v administratívnej budove v ruskej metropole.

Za odmenu mal dostať 10-tisíc dolárov a výstupné vízum na Ukrajinu, kde sa mal zapojiť do vojenských operácií proti ruským ozbrojeným silám.

Zaistená bola aj nálož s piatimi kilogramami výbušnín na báze čpavku s časovačom, ako aj smartfón, ktorý podozrivý používal na komunikáciu s ukrajinskou stranou.

„Obvinený svoju vinu priznal a pri vyšetrovaní spolupracuje,“ dodala FSB.

Agentúru DPA poznamenala, že FSB pravidelne informuje o takýchto prípadoch, ktoré je však ťažké overiť. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Nepriateľ ostreľoval zariadenia Hrupy Naftohaz. Toto je osemnásty kombinovaný útok na infraštruktúru skupiny od začatia vojny a ôsmy od začiatku tohto roka,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení s tým, že k obetiam na životoch nedošlo.

O raketových i dronových útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru informovala v piatok aj Moskva. Podľa nej ide o porušenie sľubu zo strany Kyjeva, že takéto útoky pozastaví.

Moskva tvrdí, že Ukrajina vypálila rakety na plynomernú stanicu v Sudži v Kurskej oblasti, ktorá už bola poškodená pri predchádzajúcom útoku. Vypustila aj 19 dronov, ktorých cieľom bola ropná rafinéria v Saratove v strednej časti Ruska.

Biely dom v utorok uviedol, že Kyjev i Moskva po rokovaniach v Saudskej Arábii separátne súhlasili s prijatím opatrení na implementáciu zastavenia úderov na energetickú infraštruktúru.

Moskva nástojí na tom, že od 18. marca je v platnosti 30-dňové prímerie v bojoch s Ukrajinou týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Agentúra AFP však pripomína, že monitorovanie jeho dodržiavania je nejasné a Rusko i Ukrajina sa navzájom opakovane obviňujú z jeho porušovania. (TASR)

Ukrajinská armáda tu podnikla vlani v lete prienik, informuje agentúra AFP.

Moskva tento mesiac dobyla späť veľkú časť územia, ktoré sa Ukrajine počas pozemnej ofenzívy do Kurskej oblasti v auguste 2024 podarilo obsadiť - vrátane strategického mesta Sudža.

Ukrajina má stále pod kontrolou pás územia Kurskej oblasti pozdĺž spoločných hraníc, píše AFP.

Kyjev plánoval toto územie využiť v budúcich mierových rokovaniach s Ruskom, ktoré po začiatku vojenskej ofenzívy vo februári 2022 obsadilo oblasti na východe a juhu Ukrajiny.

Putin počas nedávnej návštevy Kurskej oblasti vyzval vojakov, aby opätovne prevzali kontrolu nad celým jej územím. Apeloval tiež na ukrajinských vojakov, aby sa vzdali, a uviedol, že Moskva bude s nimi zaobchádzať ako s „teroristami“. (TASR)

Podľa Moskvy ide o porušenie sľubu zo strany Kyjeva, že takéto útoky pozastaví. Informovala o tom agentúra AFP.

Moskva tvrdí, že Ukrajina vypálila rakety na plynomernú stanicu v Sudži v Kurskej oblasti, ktorá už bola poškodená pri predchádzajúcom útoku. Vypustila aj 19 dronov, ktorých cieľom bola ropná rafinéria v Saratove v strednej časti Ruska.

„Všetky záväzky verejne deklarované kyjevským režimom o údajnom zastavení útokov na ruskú civilnú energetickú infraštruktúru sú len ďalším trikom Zelenského, aby zabránil kolapsu ukrajinského frontu a s pomocou európskych spojencov obnovil vojenský potenciál krajiny,“ uviedlo v piatok vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Biely dom v utorok uviedol, že Kyjev i Moskva po rokovaniach v Saudskej Arábii separátne súhlasili s prijatím opatrení na implementáciu zastavenia úderov na energetickú infraštruktúru.

Moskva nástojí na tom, že od 18. marca je v platnosti 30-dňové prímerie v bojoch s Ukrajinou týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Agentúra AFP však pripomína, že monitorovanie jeho dodržiavania je nejasné a Rusko i Ukrajina sa navzájom opakovane obviňujú z jeho porušovania. (TASR)

Oznámili to Kremeľ a Peking. Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Rusko a Čína v uplynulých rokoch posilnili hospodársku spoluprácu a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu posilnili aj ich strategické partnerstvo.

Čína sa podľa AFP prezentuje ako neutrálna strana v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine, ktorú nikdy neodsúdila, a tvrdí, že na rozdiel od Spojených štátov a Západu neposiela „smrtiacu pomoc“ ani jednej zo strán konfliktu.

Je však blízkym hospodárskym a politickým spojencom Ruska a členské štáty NATO označili Peking za „rozhodujúceho podporovateľa“ vojny.

„Na pozvanie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova... minister zahraničných vecí Wang I absolvuje oficiálnu návštevu Moskvy od 31. marca do 2. apríla,“ uviedol hovorca čínskeho rezortu diplomacie. Wang I sa stretne s ruskými predstaviteľmi a bude rokovať s Lavrovom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že ministri budú diskutovať o medzinárodných otázkach vrátane vyhliadok na vyriešenie vojny na Ukrajine.

„Čína je ochotná využiť túto návštevu ako príležitosť spolupracovať s Ruskom na podpore implementácie dôležitého konsenzu dosiahnutého dvoma hlavami štátov,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva. Témou rozhovorov bude aj rozvoj čínsko-ruských vzťahov, medzinárodné a regionálne otázky.

Peking minulý mesiac navštívil tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Segej Šojgu, len niekoľko dní po tom, čo čínsky prezident Si Ťin-pching v telefonáte s Putinom vyzdvihol „pozitívne úsilie Moskvy o zmiernenie ukrajinskej krízy“. Čína uviedla, že víta všetky kroky smerujúce k prímeriu v tomto konflikte.

Peking je však podľa AFP neustále vystavený výzvam, aby zatlačil na Moskvu, aby začala mierové rokovania a ukončila vojnu na Ukrajine. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot vo štvrtok počas svojej návštevy v Pekingu uviedol, že Čína „musí zohrať úlohu pri presviedčaní Ruska, aby sa posadilo za rokovací stôl so serióznymi a čestnými návrhmi“.

Na návštevu Ruska sa chystá aj čínsky prezident, ktorý pricestuje do Moskvy v máji v čase osláv konca druhej svetovej vojny. Putin následne navštívi Peking na prelome augusta a septembra. (TASR)