Česko by sa malo podieľať na zárukách pre Ukrajinu, vyhlásil prezident Pavel

Návrh je podľa neho „celkom iný“, ako bol pôvodný. Dohoda by USA zabezpečila prístup k surovinám výmenou za ďalšiu vojenskú pomoc.

„Chcel by som potvrdiť, že... ukrajinská strana, konkrétne kabinet ministrov Ukrajiny a môj úrad, dnes oficiálne dostala... návrh USA,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Vyhlásil tiež, že Ukrajina nebude považovať doposiaľ schválenú americkú vojenskú pomoc za pôžičku, ktorú by prostredníctvom tejto dohody musela splácať. Neprijme ani dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie, zdôraznil Zelenskyj podľa Reuters.

Ukrajinský prezident v prejave zároveň vyhlásil, že Kyjev bude pripravený viesť rokovania s akýmikoľvek predstaviteľmi Ruska okrem prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

Uviedlo to nemecké ministerstvo hospodárstva.

Finančné prostriedky pôjdu do Fondu energetickej podpory Ukrajiny, ktorý od roku 2022 získal príspevky od viacerých medzinárodných darcov. „Ruské útoky na ukrajinskú civilnú energetickú infraštruktúru neutíchajú.

Tieto útoky majú vážny dopad na ukrajinských civilistov. V neistých časoch pevne stojíme pri našich ukrajinských partneroch,“ povedal nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.

Časť prostriedkov z nemeckej podpory bude smerovať na projekty zelenej energetiky, ktoré položia základy pre ďalšie rozširovanie decentralizovaného energetického systému Ukrajiny. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putin hovorí o možnosti zavedenia prechodnej správy Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine a rokovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.

Putin tiež povedal, že ruská armáda má na Ukrajine iniciatívu pozdĺž celého frontu a môže ukrajinské vojská rozdrviť, napísali agentúry.

Podľa šéfa ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrija Kovalenka robí Putin všetko pre to, aby narušil snahy o dosiahnutie mieru, a jeho návrhy sú bláznivé. Washington uviedol, že o svojom vedení rozhodujú Ukrajinci. (ČTK)

Vojaci zahynuli v bojoch v Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti na východe Ukrajiny, potvrdil na Telegrame ukrajinský úrad zodpovedný za zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Informuje o tom agentúra DPA.

Niektoré telá boli údajne prevezené z márnic na ruskom území. Výmenu podľa Ženevských dohovorov zorganizoval Medzinárodný výbor Červeného kríža. Podľa správ ruských médií Moskva prevzala telá 35 vojakov a ôsmich civilistov z hraničnej Kurskej oblasti.

Podľa denníka Ukrajinska pravda „repatriované telá a pozostatky prevezú ukrajinské ozbrojené sily do príslušných štátnych inštitúcií“, kde ich forenzní experti identifikujú.

Počas viac ako trojročného konfliktu Kyjev výmenou s Moskvou dostal približne 8000 tiel padlých vojakov. Podľa agentúry DPA ich Rusko výmenou od Ukrajiny získalo menej vzhľadom na svoj postup na frontovej línii od jesene 2023.

Ukrainska Pravda in English
@pravda_eng

🕯️ Ukraine has recovered 909 fallen defenders, including those from the Kurakhove, Pokrovsk, Bakhmut, Vuhledar, Luhansk, and Zaporizhzhia fronts, as well as bodies from Russian morgues, reports the Coordination Headquarters for POWs

28.3.2025 o 13:49 · archivované: 28.3.2025 o 16:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dohoda má zabezpečiť bezpečný prejazd ukrajinských nákladných lodí v Čiernom mori, a o zrušení západných sankcií voči Moskve. Oznámil to Kremeľ, informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Dvojica hovorila o bezpečnosti v Čiernom mori, pričom Erdogan prisľúbil, že Ankara podnikne kroky na zaistenie „bezpečnosti obchodnej plavby“, čo by prispelo k mierovému úsiliu.

Putin a Erdogan si podľa Kremľa „vymenili názory na obnovenie iniciatívy pre bezpečnú plavbu v Čiernom mori a odstránenie prekážok vývozu ruských potravín a hnojív“.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z marenia tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.

„Turecko pozorne sleduje proces iniciovaný s cieľom ukončiť prebiehajúcu vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a je pripravené poskytnúť všetky druhy podpory vrátane organizovania mierových rokovaní,“ povedal Erdogan.

AFP pripomína, že Turecko - členský štát NATO - sa od začiatku ruskej invázie na susednú Ukrajinu usiluje udržiavať dobré vzťahy s oboma stranami konfliktu.

Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie Putinovi tiež povedal, že spolupráca Turecka a Ruska je kľúčová pre riešenie regionálnych konfliktov. Turecký prezident tvrdí, že je dôležité, aby Moskva a Ankara spolupracovali na zabezpečení, že Sýria dosiahne trvalý mier a stabilitu. Turecko a Rusko môžu „spoločne pracovať na odstránení snáh podnecujúcich etnickú a sektársku diskrimináciu, ktorých cieľom je zničiť jednotu Sýrie, a na úplnom zrušení sankcií voči Sýrii“.

Rusko bolo podporovateľom zvrhnutého sýrskeho prezidenta Bašára Asada a ponúklo mu vojenskú podporu počas občianskej vojny, ktorá vypukla v Sýrii v roku 2011. Moskva sa snaží nadviazať kontakty s novou sýrskou vládou, a to najmä s cieľom udržať svoje dve vojenské základne v Sýrii, píše AFP. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v nedeľu a v pondelok v Rijáde, dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.

Kremeľ krátko nato zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol.

„Neoddeliteľnou súčasťou dohody o Čiernom mori je zrušenie sankcií voči ruskej banke,“ vyhlásil Peskov. AFP píše, že ide konkrétne o Ruskú poľnohospodársku banku. "Ak sa európske štáty nechcú vydať touto cestou, znamená to, že nechcú ísť cestou mieru v súlade s úsilím Moskvy a Washingtonu," dodal hovorca Kremľa.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

Ruská agentúra TASS s odvolaním na portál EUObserver informovala, že EÚ údajne pripravuje 17. balík sankcií voči Rusku.

Lídri európskych krajín vo štvrtok v Paríži na summite tzv. koalície ochotných odmietli zrušenie či zmiernenie sankcií voči Moskve, ktoré na ňu uvalili za jej vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Britský premiér Keir Starmer uviedol, že lídri sa zhodli, že nie je čas zmierniť sankcie, práve naopak, mali by byť posilnené. Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza by bolo zmiernenie sankcií chybou a takýto krok by bez prímeria nedával zmysel.

Peskov sa v piatok vyjadril aj k výzve Putina na odvolanie Zelenského a nastolenie „dočasnej správy“ Organizácie Spojených národov v Kyjeve. Podľa hovorcu Kremľa nad ukrajinskou armádou „úplne chýba kontrola“. Armádu obvinil z každodenných pokusov o útoky na energetické zariadenia.

Peskov tvrdí, že v tomto momente sa Rusko drží záväzku neútočiť na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev však uviedol, že Rusko naďalej pokračuje v útokoch na energetické objekty.

„Ruská strana si vyhradzuje právo, ak kyjevský režim nebude dodržiavať moratórium, tiež ho nedodržiavať,“ vyhlásil Peskov. (TASR)

Zadržala už predtým odsúdeného muža naverbovaného ukrajinskými tajnými službami a zhabala improvizované výbušné zariadenie.

Informovala o tom agentúra DPA.

Podľa vyhlásenia centra FSB pre styk s verejnosťou citovaného agentúrou TASS je zadržaným ruský občan narodený v roku 1972, odsúdený za vraždu, vydieranie a lúpež. Muž tvrdí, že vo februári 2025 ho naverbovali ukrajinské tajné služby, na pokyn ktorých mal odpáliť podomácky vyrobené výbušné zariadenie v administratívnej budove v ruskej metropole.

Za odmenu mal dostať 10-tisíc dolárov a výstupné vízum na Ukrajinu, kde sa mal zapojiť do vojenských operácií proti ruským ozbrojeným silám.

Zaistená bola aj nálož s piatimi kilogramami výbušnín na báze čpavku s časovačom, ako aj smartfón, ktorý podozrivý používal na komunikáciu s ukrajinskou stranou.

„Obvinený svoju vinu priznal a pri vyšetrovaní spolupracuje,“ dodala FSB.

Agentúru DPA poznamenala, že FSB pravidelne informuje o takýchto prípadoch, ktoré je však ťažké overiť. (TASR)