Rwandou podporovaní povstalci oznámili stiahnutie síl z dobytého mesta Walikale

V dôsledku toho musí WHO obmedziť svoju činnosť a prepustiť časť zamestnancov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Pre náhly pokles príjmov nám chýbajú financie a nezostáva nič iné, ako obmedziť rozsah našej práce a znížiť počet zamestnancov,“ ozrejmil Tedros v prejave. WHO sa medzitým pripravuje na plánované vystúpenie Spojených štátov z organizácie, k čomu dôjde v januári budúceho roka.

USA nezaplatili dohodnuté členské poplatky za rok 2024 a vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa odmietla zaplatiť poplatky aj na rok 2025 a zmrazila takmer všetku zahraničnú pomoc. Svoje výdavky na zahraničnú pomoc ale znižujú aj viaceré ďalšie krajiny.

WHO preto v súčasnosti zvažuje úpravu organizačnej štruktúry, ktorú Tedros v utorok predstavil zamestnancom a členským štátom organizácie. "Odmietnutie USA zaplatiť svoje členské poplatky na roky 2024 a 2025 spolu so znížením oficiálnej rozvojovej pomoci zo strany niektorých ďalších krajín znamená, že nám na roky 2026 a 2027 budú chýbať financie vo výške 560 až 650 miliónov dolárov," skonštatoval Tedros.

Šéf organizácie neupresnil, koľko pracovných miest sa zruší, no uviedol, že prepúšťanie najvýraznejšie zasiahne ústredie organizácie v Ženeve. „Začíname so znižovaním počtu pracovných miest vo vyššom manažmente,“ upresnil.

(TASR)

Okrem čistenia vody však ponúka aj nové riešenia v boji s antibiotickou rezistenciou. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy The Earth Prize zverejnenej na platforme Facebook.

Inovatívny systém dvoch vedcov odstraňuje antibiotiká a rezistentné baktérie z odpadových vôd a ponúka energeticky účinné a nákladovo efektívne riešenie, ktoré by mohlo zmeniť dostupnosť čistej vody na celom svete. Spočíva v spojení dvoch rôznych prístupov - Čermákovej práce so studenou plazmou zameranou na ničenie škodlivín a baktérií odolných voči antibiotikám a Podmanickej výskumu v oblasti čistenia vody fotokatalýzou. Spojením týchto prác vznikol systém, ktorý nazvali PURA.

The Earth Prize je najväčšia svetová environmentálna súťaž pre mladých ľudí, ktorej cieľom je inšpirovať a podporiť budúcu generáciu environmentálnych lídrov a inovátorov a vytvoriť globálnu platformu na zdieľanie ich riešení. Do súťaže sa zapájajú vedci z celého sveta s tisíckami projektov.

Súťaž má sedem regionálnych víťazov - z Oceánie, Ázie, Blízkeho východu, Afriky, Európy, Severnej Ameriky a Strednej a Južnej Ameriky. Celosvetového víťaza z nich následne vyberá verejnosť prostredníctvom hlasovania. Od roku 2021 The Earth Prize podporila viac ako 14.000 mladých ľudí v 160 krajinách.

Súčasťou ocenenia je 12.500 dolárov (viac ako 11.400 eur) na ďalšie rozvinutie projektu. Študenti Podmanická a Čermák budú vďaka tomu môcť pracovať na väčšom prototype, ktorý bude schopný filtrovať viac vody. Podľa Čermáka aktuálne dokážu spracovať mililitre až litre vody a chceli by sa dostať na úroveň desiatok litrov. V budúcnosti by si želali dosiahnuť, aby sa ich technológia mohla používať v čistiarňach odpadových vôd.

(TASR)

Podľa rezortu diplomacie tam však bude prítomný osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Hovorkyňa diplomacie USA Tammy Bruceová na brífingu pre médiá ozrejmila, že Rubio „je zaneprázdnený muž“ a na stretnutie z „logistických dôvodov“ nepríde, píše DPA. Bruceová zároveň uviedla, že sa na schôdzke zúčastní Kellogg. „Tešíme sa na správy (od Kellogga) o tom, či sme v Londýne dosiahli nejaký úspech,“ vyhlásila hovorkyňa.

Stretnutie bude viesť šéf britskej diplomacie David Lammy. Nadväzuje na minulotýždňovú schôdzku v Paríži, v rámci ktorej sa Rubio a osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff stretli s európskymi politikmi vrátane ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu. Doposiaľ nie je jasné, či sa na stretnutí zúčastní Witkoff.

Spojené štáty sa usilujú o dosiahnutie prímeria vo viac než tri roky trvajúcom konflikte na Ukrajine, ktorý sa začal ruskou vojenskou inváziou vo februári 2022.

Rubio v Paríži predstavil plán Washingtonu na ukončenie vojny. USA však zároveň varovali, že môžu upustiť od úsilia dosiahnuť prímerie v bojoch na Ukrajine v prípade, že vo vyjednávaní nebudú vidieť žiadne pokroky. (TASR)

Zároveň ale zdôraznila, že „duch Indie je nezlomný“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Ohavný teroristický útok v Pahalgame dnes pripravil o život toľko nevinných ľudí,“ uviedla von der Leyenová v príspevku na platforme X, ktorým vyjadrila sústrasť indickému premiérovi Naréndrovi Módímu. "Napriek tomu viem, že duch Indie je nezlomný. V tejto ťažkej skúške obstojíte a Európa bude stáť pri vás," dodala predsedníčka EK.

Generálny tajomník OSN António Guterres tiež dôrazne odsúdil útok v Kašmíre, uviedol jeho hovorca. "Generálny tajomník zdôrazňuje, že útoky proti civilistom nie sú prijateľné za žiadnych okolností," doplnil hovorca.

Terčom utorkového útoku na severe Indie boli predovšetkým turisti a podľa miestnych úradov ide o najhorší incident v oblasti za posledné roky, píše Reuters. Agentúra dodáva, že presné počty obetí sa líšia v rozmedzí od 20 do 26. Národnosti zosnulých zatiaľ nie sú známe.

K útoku sa dosiaľ neprihlásila žiadna skupina, no ozbrojenci vo väčšinovo moslimskom indickom regióne vedú povstanie už od roku 1989. Útok sa stal v populárnom letovisku Pahalgam približne 90 kilometrov od najväčšieho mesta Šrínagar. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že najmenej 155 čínskych občanov bojuje po boku ruskej armády, pričom ukrajinskí vojaci dvoch aj zadržali. Zelenskyj zároveň tvrdil, že disponuje informáciami o čínskych dodávkach zbraní do Ruska, čo ale Peking minulý týždeň poprel.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny si v súvislosti s týmito obvineniami predvolalo čínskeho veľvyslanca v Kyjeve Ma Šeng-kchuna a predložilo "dôkazy" podporujúce tieto tvrdenia, píše AFP.

"Námestník ministra zahraničných vecí Jevhen Perebyjnis zdôraznil, že účasť čínskych občanov na nepriateľských operáciách proti Ukrajine na strane agresorského štátu, ako aj zapojenie čínskych spoločností do výroby vojenských produktov (pre) Rusko vyvolávajú vážne obavy a sú v rozpore s duchom partnerstva medzi Ukrajinou a Čínou," uvádza sa vo vyhlásení. „Ukrajinské špeciálne služby odovzdali dôkazy o týchto skutočnostiach čínskej strane,“ doplnilo.

„Perebyjnis vyzval Čínu, aby prijala opatrenia na zastavenie podpory Ruska v jeho agresii voči Ukrajine. Peking však opakovane vyhlásil, že k niečomu takému nedochádza,“ uviedlo ministerstvo. "Perebyinis ubezpečil, že naša krajina si váži strategické partnerstvo s Čínou a očakáva, že Čína sa do budúcna zdrží akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy," zdôraznil rezort diplomacie.

Peking v piatok poprel, že by poskytol zbrane ktorejkoľvek strane vo vojne na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. „(Čína) nikdy neposkytla smrtiace zbrane žiadnej strane konfliktu a prísne kontroluje tovary dvojakého použitia,“ skonštatoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

(TASR)

Oblastný gubernátor neskôr informoval o štyroch zranených. Vladimirská oblasť sa nachádza neďaleko Moskvy. Úrady evakuovali sedem obcí, napísal kanál Baza.

Lokálne médiá podľa Meduzu uvádzajú, že hlavným účelom vojenského útvaru pri dedine Barsovo je skladovanie a montáž munície.