Ukrajinské letectvo zaútočilo na vojenské stanovište v Kurskej oblasti

„Myslím si, že je teraz čas urobiť, ak nie posledný krok, tak jeden z posledných krokov, ktorý, na širokej úrovni, znamená, že strana povie, že zastavíme zabíjanie, zmrazíme línie na úrovni blízkej dnešnej,“ povedal Vance novinárom.

„Teraz to samozrejme znamená, že Ukrajinci aj Rusi sa budú musieť vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú,“ dodal viceprezident USA. Zároveň v stredu povedal, že Moskva a Kyjev musia dosiahnuť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o zastavenie paľby.

„Predložili sme veľmi explicitný návrh Rusom aj Ukrajincom a je čas, aby povedali áno, inak Spojené štáty od tohto procesu odstúpia,“ vyjadril sa Vance. (SITA)

„Nedodržali prímerie. Myslím si, že je jasné, že Rusko hrá všetky tieto hry, zdržiava a naozaj nechce mier,“ povedala Kallasová. „Myslia si, že čas je na ich strane, takže naozaj neukazujú žiadne dobré znamenia alebo dobrú vôľu,“ dodala estónska politička.

Prezident Donald Trump minulý týždeň pohrozil, že odstúpi od snáh zastaviť vojnu na Ukrajine, ak nedôjde k rýchlemu pokroku zo strany Moskvy a Kyjeva. Americký líder neskôr povedal, že dúfa v mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou „tento týždeň“, pričom sľúbil „veľký obchod so Spojenými štátmi“ pre obe strany, ak sa podpíše prímerie.

Kallasová uviedla, že ruské oznámenie 30-hodinového prímeria cez víkend bolo obyčajným trikom zameraným na zastavenie Trumpovej „straty trpezlivosti“ s Kremľom. Uviedla tiež, že Kyjev a jeho európski podporovatelia dúfajú, že Washington zaujme tvrdší postoj voči Moskve predtým, než opustí od svojho mierového úsilia.

„Majú v rukách nástroje, ktoré môžu použiť na tlak na Rusko. Tieto nástroje ešte nepoužili. Ak teraz odchádzajú bez toho, aby použili nástroje, ktoré majú v rukách, potom je moja veľká otázka, prečo? Prečo nepoužívajú nástroje na skutočné ukončenie tejto vojny?“ podotkla Kallasová, ktorá sa obáva, že Trump by si mohol „umyť ruky“ od vojny na Ukrajine.

EÚ bola doteraz vylúčená z mierových snáh vedených USA, ale Washington priznáva, že blok bude musieť byť v určitom štádiu súčasťou rokovaní vzhľadom na rozsiahle sankcie, ktoré uvalil na Rusko. Kremeľ zúfalo túži po zrušení ekonomických trestov ako súčasť akýchkoľvek rokovaní.

Kallasová však varovala, že EÚ by nemala zmierniť žiadne zo svojich sankcií voči Moskve, kým Rusko nepreukáže, že dodržiava akúkoľvek konečnú mierovú dohodu. „Musíme vidieť dôveryhodný dôkaz, aj zo strany Ruska, že dodržiavajú túto dohodu, skôr než urobíme kroky,“ povedala Kallasová. „Myslím si, že to musíme naozaj dotiahnuť do konca.“ (SITA)

Účinnosť najnovších švajčiarskych sankcií sa začína dnes.

Švajčiarsko už skôr uvalilo sankcie na ruské médiá v súlade so sankciami EÚ, čím porušilo svoju históriu neutrálnej pozície.

Hoci dlhodobá politika neutrality stále bráni Švajčiarsku v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu, krajina poskytla Ukrajine miliardy v rámci ekonomickej a humanitárnej podpory. Bern tiež uviedol, že po dosiahnutí prímeria zváži vyslanie vojakov do prípadnej mierovej misie na Ukrajine.

Európa podľa neho vstúpi do hry zjednotená a ako silný hráč, alebo sa odsúdi na marginalizáciu.

Povedal to počas predstavenia stratégie zahraničnej politiky Poľska pred poslancami Sejmu za prítomnosti prezidenta Andrzeja Dudu.

Televízia Sky News už skôr informovala o odklade ministerského stretnutia s tým, že diskusie sa napokon budú konať na úrovni vysokopostavených diplomatov Spojeného kráľovstva, USA, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny.

Rezort britskej diplomacie v krátkom vyhlásení oznámil, že schôdzky ministrov, ktoré sa mali začať dnes ráno, nahradia zákulisné rokovania nižšie postavených predstaviteľov.

Londýnske rozhovory prichádzajú po minulotýždňovom stretnutí vysokých predstaviteľov USA, Ukrajiny a Európy v Paríži. Jeho cieľom - podľa európskych diplomatov - bolo zblíženie názorov Washingtonu k postojom Ukrajiny a Európy.

Do britskej metropoly napriek zrušeniu ministerskej schôdzky medzičasom pricestovala ukrajinská delegácia, súčasťou ktorej je vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov. Jermak na sociálnej sieti napísal, že „napriek všetkému sa budeme usilovať o mier“.

Ukrajinská delegácia sa podľa Jermaka v Londýne stretne s prítomnými americkými a európskymi partnermi a rokovať budú o „spôsoboch dosiahnutia úplného a bezpodmienečného prímeria ako prvého kroku smerom k procesu urovnania a dosiahnutia spravodlivého a udržateľného mieru“.

USA v stredu podľa zdrojov serveru Axios očakávajú od Ukrajiny odpoveď na ich mierových rámec, ktorý počíta s tým, že USA uznajú Krymský polostrov za súčasť Ruska a neoficiálne aj ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými oblasťami Ukrajiny.

Tento jednostránkový dokument, ktorý USA minulý týždeň predložili ukrajinským predstaviteľom na stretnutí v Paríži, hovorí o „konečnej ponuke“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Biely dom trvá na tom, že je pripravený skončiť so sprostredkovávaním rozhovorov, ak sa strany čoskoro nedohodnú. (TASR)

„Nepriateľský útok si vyžiadal deväť životov“ v juhovýchodnom meste Marhanec, napísal gubernátor Serhij Lysak.

„Počet zranených neustále rastie,“ dodal, pričom uviedol, že aktuálne evidujú 30 zranených.

Ukrajinské úrady tiež počas noci na stredu hlásili po ruských útokoch požiare v niekoľkých regiónoch. Útoky hlásili Kyjevskej, Charkovskej, Poltavskej či Odeskej oblasti.

V Rusku hlásili jedného zraneného po ostreľovaní v Belgorodskej oblasti. Útoky prišli niekoľko hodín pred plánovaným stredajším stretnutím predstaviteľov Spojených štátov, Ukrajiny a európskych krajín v Londýne zameranom na ukončenie viac ako trojročnej vojny. (SITA)

Oznámil to šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.  Autobus viezol ľudí do práce.

Dron zasiahol autobus prevážajúci zamestnancov jednej firmy, ktorí boli podľa miestneho činiteľa Mykoly Lukašuka na ceste do práce. "Útok nepriateľa si vyžiadal životy deviatich ľudí," oznámil Lysak. Dodal, že ďalších 30 osôb bolo zranených a ich počet stále rastie.

Úrady hlásili vlnu útokov na civilnú infraštruktúru aj na východe, juhu a v centrálnej časti Ukrajiny.