Ukrajina ani Rusko od utorka nepodnikli žiadny útok na energetickú infraštruktúru

Oznámila to kancelária ukrajinského lídra.

Z celkových príjmov tvoril čiastku 192 160 eur príjem z predaja štátnych dlhopisov.

Zvyšok pozostával z prezidentského platu, bankových úrokov a príjmov z prenájmu nehnuteľností. Zelenskyj a jeho rodina si vlani v porovnaní s rokom 2023 prilepšili o 64 083 eur.

„Rast príjmov rodiny ukrajinského prezidenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom súvisel obnovením plných platieb za prenájom. V minulom roku nedošlo k žiadnym iným významným zmenám v majetku, nehnuteľnostiach ani vozidlách rodiny prezidenta,“ uviedla kancelária Zelenského.

Šéf rezortu vnútra by skôr očakával spoločné stanovisko k americkým clám. Konštatuje to na sociálnej sieti.

Fínsky prezident podľa neho tvrdí, že krajiny, ktoré odmietajú neustále vyzbrojovanie Ukrajiny, ktoré chcú mier a vymykajú sa liberálnym názorom, by mali patriť do skupiny OUT krajín, teda tých, ktoré by mali Európsku úniu opustiť.

„Odmietam a odsudzujem takéto vyjadrenie od ktoréhokoľvek lídra,“ odkazuje Šutaj Eštok s tým, že Európska únia je mierové spoločenstvo a kritizuje, že americký prezident Donald Trump si bez obáv dovolí uvaliť clá na oslabenú a nejednotnú EÚ.

Minister vnútra by podľa vlastných slov očakával namiesto „neuvážených slov“ od fínskeho prezidenta návrh spoločného postupu proti americkým clám, aby sa zabránilo obchodnej vojne. Očakával by tiež výzvu na súdržnosť a hľadanie kompromisov medzi členskými krajinami.

Fínsky prezident Alexander Stubb v súvislosti so súčasným vývojom okolo Británie ako medzičasom už nečlenského štátu Európskej únie a, naopak, vedúcou pozíciou Londýna v takzvanej koalícii ochotných minulý týždeň v rozhovore pre televíziu CNN vyhlásil, že vzťahy na kontinente sú v ostatnom období podľa neho pružnejšie.

„To, čo začínam pozorovať, je flexibilnejšia Európa - alebo niečo, čo by sme mohli nazvať EÚ plus a mínus. Pričom plus je Spojené kráľovstvo, Nórsko a Island, a možno to mínus sú také členské štáty ako Maďarsko a Slovensko, ktoré sú v súčasnosti vnútri Európskej únie tak trochu problematické,“ povedal fínsky prezident. (TASR)

Vrátane možných nových sankcií. Napísala to agentúra Reuters s tým, že na schôdzke skupiny označovanej ako G5+ sa zúčastnila aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Ministri sa zhodli, že ich krajiny sú "pripravené vyvinúť ďalší tlak na Rusko vrátane zavedenia nových sankcií". Cieľom takéhoto kroku je podľa vyhlásenia znížiť schopnosť Ruska "viesť svoju útočnú vojnu" a Ukrajine zaručiť "najlepšie možné postavenie" pri rokovaní o zastavení bojov a o mieri.

K rýchlemu uzavretiu prímeria tlačí obe strany Trumpova administratíva. Kým brániaci sa Kyjev návrhy na prerušenie útokov na energetickú infraštruktúru a bojov v Čiernom mori akceptoval, Moskva si pred súhlasom začala klásť rôzne podmienky. Obe strany sa navzájom vinia z útokov a pokračujú aj boje na línii frontu.

Politici, ktorí sa zúčastnili na rokovaní v Madride, Moskvu kritizovali za to, že sa podľa nich stavia vyhýbavo k americkému návrhu. Podľa Kallasovej ani tri týždne po jeho predstavení z Ruska nezaznela jasná odpoveď. Poľský minister Radoslaw Sikorski uviedol, že Rusko by malo dostať termín, do ktorého musí predložiť svoju odpoveď na návrh.

Podľa denníka El País ministri zahraničia tiež rokovali o využití zmrazeného ruského majetku v EÚ, ktorý predstavuje 210 miliárd eur.

. (ČTK)

Ide o najväčší balík pomoci Kyjevu zo strany tejto škandinávskej krajiny od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Väčšina pomoci, deväť miliárd korún, pôjde na obstaranie nového vojenského materiálu „predovšetkým zo švédskej, ale aj z európskej obranno-priemyselnej základne“. Približne päť miliárd korún poputuje ukrajinskému obrannému priemyslu a do rôznych fondov. Ďalšiu pol miliardu budú tvoriť dary zo zásob Švédskych ozbrojených síl.

Začiatkom marca tohto roka Štokholm oznámil, že Ukrajine dodá 18 mobilných delostreleckých systémov Archer vlastnej výroby, pričom predtým ich poskytol už osem. Krajina už Kyjevu poslala aj 50 svojich bojových obrnených vozidiel CV90 a „približne desať“ tankov Leopard 2, ako aj systémy protivzdušnej obrany. (SITA)

Uviedol to web Ukrajinská pravda, ktorý cituje hovorcu ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia Viktora Trehubova.

„V Torecku sa nepriateľ snaží dostať kamkoľvek. Včera sa objavili informácie o pokusoch použiť podzemné inžinierske siete na prienik do tyla našich jednotiek na určitých uliciach...," povedal Trehubov.

„Keď nemôžu postupovať ulicami, prichádzajú s alternatívami, vrátane pokusov prejsť podzemnými inžinierskymi sieťami, rovnako ako v meste Sudža (v Kurskej oblasti, kde použili plynovod). Ale ako vieme, nie vždy to pre nich končí dobre," konštatoval Trehubov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Navštívil mestá Buča, Irpiň a Boroďanka v Kyjevskej oblasti, ktoré na začiatku invázie na Ukrajinu okupovala ruská armáda.

Pre web Ukrajinská pravda to povedal hlavný rabín Ukrajiny Moše Asman, ktorý pastora na návštevu krajiny pozval.

Asman opísal Burnsa ako „známu postavu v náboženských a politických kruhoch Spojených štátov, ktorej hlas má dnes váhu pri formovaní novej americkej stratégie a politiky". V mestách, ktoré boli okupované, videl dôsledky ruských zločinov na ukrajinských civilistoch a vypočul si spomienky svedkov.

„To, čo videl, ho hlboko zasiahlo, neskrýval svoju bolesť, rozhorčenie a úprimný súcit. Som si istý, že tieto emócie a svedectvá si nenechá pre seba. Pastor Burns je človek, ktorý má schopnosť byť vypočutý na miestach, kde sa robia veľké rozhodnutia. A verím, že hlas pravdy z Ukrajiny sa dostane do samotného srdca nového amerického vedenia," povedal hlavný rabín Ukrajiny.

„Vrátenie ukrajinských detí, ktoré boli deportované do Ruska či prepustenie vojnových zajatcov,“ uviedla Kallasová príklady dobrej vôle, ktoré by mohlo Rusko urobiť.

V prejave pred stretnutím európskych ministrov zahraničných vecí v Madride, na ktorom sa diskutuje o vojne na Ukrajine, vyzvala Spojené štáty na vyvinutie väčšieho tlaku na Kremeľ s cieľom ukončiť viac ako trojročnú vojnu.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot medzitým poznamenal, že Rusko dlhuje Spojeným štátom jasnú odpoveď na otázku, či vôbec chce ísť mierovou cestou.

Francúzsko a Británia tiež pracujú a diskutujú o rozmiestnení mierových jednotiek na Ukrajine. Poľský šéf diplomacie Radoslaw Sikorski v tejto súvislosti uviedol, že je na ukrajinskej vláde, aby rozhodla, kedy a či vôbec umožní vstup zahraničných vojsk na svoje územie. „Rusko predstavuje hrozbu pre celú Európu, preto by aj reakcia mala byť európska,“ zdôraznil ďalej.

V Madride sa stretli ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Spojeného kráľovstva, aby rokovali o európskej obrannej spolupráci a budúcich plánoch na udržanie mieru na Ukrajine.

Na stretnutí sa zúčastnila aj Kallasová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius. Ide o zoskupenie "Weimar+“, ktoré rozširuje pôvodné neformálne zoskupenie Poľska, Nemecka a Francúzska pod názvom Weimarský trojuholník. (TASR)

Alexander Stubb sa vyjadril po tom, ako v sobotu neohlásene cestoval na Floridu na stretnutie s Trumpom. V jeho sídle Mar-a-Lago hovorili o rôznych aktuálnych otázkach a zahrali si tiež golf.

"Ešte som nikoho dôležitého v administratíve USA... nepočul hovoriť, že by nejako vystupovali z NATO,“ povedal Stubb na podujatí na univerzite London School of Economics.

"To, čo teraz prezident Trump robí, je správne. Vyvíja na európske štáty tlak, aby zvýšili svoje výdavky na obranu... a prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť,“ uviedol fínsky prezident.

Trump opakovane žiada, aby európski členovia NATO posilnili obranné výdavky, a kritizuje, že Alianciu z veľkej časti financuje jeho krajina. (TASR)