Grónsko bude mať novú vládu, na vládnej koalícii sa dohodli štyri z piatich strán

Podľa štátnej tlačovej agentúry KCNA pomohli Moskve znovu získať územie ruskej Kurskej oblasti, ktoré obsadili ukrajinské sily. TASR o tom informuje podľa agentúr Jonhap a AFP.

O nasadení vojakov rozhodol severokórejský vodca Kim Čong-un v súlade so zmluvou o vzájomnej obrane medzi KĽDR a Ruskom, uviedla KCNA. Správa prišla niekoľko mesiacov po tom, ako do boja na frontovej línii v Kurskej oblasti vyslali tisíce vojakov zo Severnej Kórey, konštatoval juhokórejský Jonhap.

„Operácie na oslobodenie Kurskej oblasti s cieľom odraziť dobrodružnú inváziu ukrajinských orgánov do Ruskej federácie boli úspešne ukončené," doplnila KCNA s tým, že na týchto operáciách sa zúčastnili jednotky severokórejských ozbrojených síl.

Rusko tvrdí, že ukrajinské sily vytlačilo z poslednej dediny v Kurskej oblasti, ktorú mali pod kontrolou, Kyjev to však poprel a uviedol, že jeho vojaci stále operujú v ďalšej ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti.

Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14.000 vojakov vrátane 3000 armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters.

Rusko potvrdilo, že severokórejskí vojaci bojovali spolu s jeho jednotkami v Kurskej oblasti, po prvý raz uplynulú sobotu. Obe krajiny ich nasadenie dosiaľ nepotvrdzovali ani nepopierali. (TASR)

"Rusi veľa hovoria o pripravenosti pristúpiť na americké návrhy, ale doteraz nie sú vidieť žiadne prípravy ruskej armády na skutočné prímerie. Naopak, po Veľkej noci okupanti obnovili obvyklú útočnú aktivitu a za cenu vysokých strát sa Rusi snažia o postup. Každý deň takýchto bojov na fronte to dokazuje úplne zreteľne. Rusko sa naozaj pokúša oklamať svet, oklamať Ameriku a ďalších, a vojnu ďalej naťahovať," vyhlásil vo večernom prejave na sociálnych sieťach.

V rozhovore poskytnutom americkej televíznej stanici CBS News tiež ruský minister zahraničných vecí vyhlasoval na adresu amerických návrhov na ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine, že ponáhľanie sa prekáža "skutočnej politike".

CBS News, ktorá vo štvrtok odvysielala časť rozhovoru, zverejnila v nedeľu kompletný prepis interview a z Lavrovových vyjadrení citujú ďalšie médiá, vrátane britskej stanice BBC.

"Chápeme, chápeme tú netrpezlivosť, pretože to je v americkej kultúre, že vytvárate očakávania a okolo týchto očakávaní zvyšujete napätie," uviedol Lavrov v reakcii na výstrahy šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, že sa USA stiahnu z rokovaní, ak sa rýchlo nepodarí dosiahnuť výsledky.

"To nepomáha zapojiť sa do skutočnej politiky. Ale v našom prípade, ako som už povedal, sme pripravení na dialóg, pripravení na rozhovory a nechceme začať stávkou na neúspech. To by bola známka zlej dohody," dodal.

Lavrov hovoril s novinárkou CBS News na diaľku a odpovedal po anglicky. Ministra sa tiež spýtala, či by Moskva bola ochotná odovzdať USA kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorú okupujú ruskí vojaci. Ide o bod mierového plánu navrhnutého Bielym domom, poznamenala BBC.

"Nie, nikdy sme takúto ponuku nedostali. Ale ak sa tak stane, vysvetlíme, že Záporožskú jadrovú elektráreň riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom," odvetil Lavrov a dodal, že elektráreň je "vo veľmi spoľahlivých rukách".

"Ničí Trumpove plány?" znel na serveri RBK-Ukrajina nadpis správy o Lavrovovom interview, v ktorom podľa štátnej agentúry TASS vyhlásil, že Rusko je pripravené usilovať sa o "rovnováhu záujmov" s USA na Ukrajine, ale nechce im odovzdať okupovanú elektráreň.

Ukrajinský server tiež poznamenal, že Trumpov mierový plán obsahuje aj ďalšie sporné momenty, a to predovšetkým to, že USA by de iure uznali za súčasť Ruska ukrajinský polostrov Krym, anektovaný Moskvou. (ČTK, CBS News)

Americký prezident navrhuje, aby sa Ukrajina vzdala veľkej časti svojho územia výmenou za prímerie s Ruskom. Požadované ústupky vyzerajú ako kapitulácia, uviedol Pistorius podľa agentúr v nemeckej televízii ARD.

Kyjev si podľa ministra zjavne uvedomuje, že sa bude musieť vzdať určitého územia, aby dosiahol udržateľný pokoj zbraní. "Ale rozhodne (Ukrajinci) nepôjdu tak ďaleko – alebo by nemali ísť tak ďaleko – ako v najnovšom návrhu amerického prezidenta," povedal Pistorius.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Uznanie okupácie a ústupok Kremľu. Čo ukazuje posledný Trumpov návrh na prímerie Čítajte 

"Ukrajina sama mohla pred rokom získať to, čo je v tomto (Trumpovom) návrhu. Je to podobné kapitulácii. Nevidím v tom žiadnu pridanú hodnotu," vyhlásil minister podľa agentúry Reuters. Tá dodala, že tento politik nemeckej sociálnej demokracie (SPD) pravdepodobne zostane ministrom obrany aj v novej nemeckej koaličnej vláde.

Pistorius podľa agentúry DPA ubezpečil Ukrajinu o ďalšej nemeckej vojenskej pomoci, a to aj v prípade, USA zastavia svoju pomoc.

"Ak Ukrajina padne, ak Putin vyhrá túto vojnu v tom zmysle, že Ukrajinu okupuje, alebo jej veľkú časť, potom sa v maximálnom ohrození ocitnú krajiny NATO, a mimochodom aj susedné krajiny, ako sú Moldavsko a Gruzínsko," usúdil Pistorius a vysvetlil, že všetkým musí byť jasné, že "nejde len o solidaritu s Ukrajinou, ide o našu bezpečnosť a náš mier v Európe". (ČTK)