Rusko útočilo na zariadenia ukrajinskej spoločnosti Naftohaz

Uviedli to tamojší predstavitelia s tým, že vznikli viaceré požiare.

Údery na Charkov počas noci zasiahli najväčšiu a najstaršiu štvrť mesta, oznámil starosta Ihor Terechov. „Šiesta explózia v Charkove,“ doplnil krátko pred 7.00 h miestneho času na sociálnej sieti Telegram.

Bezprostredne nebolo jasné, čo bolo cieľom útokov. Cez víkend pri zásahu ruským dronom zahynuli v Charkove najmenej dvaja ľudia a ďalších 35 ich utrpelo zranenia. Masívne útoky na mesto hlásili aj zo stredy na štvrtok.

Ruské údery pokračujú aj v čase, keď sa americký prezident Donald Trump pokúša dosiahnuť prímerie. Kyjev i Moskva dali v princípe najavo svoj súhlas s prímerím v Čiernom mori aj zastavením útokov na energetickú infraštruktúru nepriateľa, implementácia týchto prímerí je však podľa AFP naďalej nejasná a obe strany sa navzájom obviňujú zo snahy o ich zmarenie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Moskva za posledný týždeň vyslala viac ako 1000 dronov, a vyzval USA a ďalších spojencov na odpoveď. Rusko zas uviedlo, že ukrajinské drony minulý týždeň zaútočili na jeho energetické zariadenia.

Americký prezident ukrajinského náprotivka varoval pred vážnymi problémami, ak by tak naozaj urobil. Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj minulý týždeň v piatok povedal, že návrh dohody sa od pôvodného úplne líši a že Ukrajina neprijme dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie.

"Pokúša sa vycúvať z dohody o vzácnych nerastoch a ak to urobí, bude mať isté problémy, veľké, veľké problémy," povedal Trump o Zelenskom.

Zmienil sa tiež o Zelenského snahách, aby Ukrajina vstúpila v budúcnosti do Severoatlantickej aliancie. "Chce byť členom NATO, nikdy ale členom NATO nebude. Chápe to," uviedol.

Washington chce s Kyjevom uzavrieť dohodu o kovoch vzácnych zemín. Očakávaný podpis dohody o americkom podiele na ukrajinskom nerastnom bohatstve zhatila na konci februára roztržka medzi Trumpom a Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu.

V novom návrhu USA požadujú od Ukrajiny všetky príjmy z prírodných zdrojov, kým by Ukrajina nesplatila všetku americkú vojenskú pomoc, a to aj s úrokmi vo výške štyroch percent ročne, napísala v uplynulom týždni agentúra Reuters. Ukrajinské médiá k tomu uviedli, že by to narušilo ekonomickú suverenitu krajiny a mohlo ohroziť cestu Ukrajiny do EÚ.

Zelenskyj opakovane povedal, že Ukrajina dohodu s USA chce uzavrieť, ale nepodpíše také znenie, ktoré by jeho krajinu ožobračilo. Minulý týždeň vo štvrtok vyhlásil, že Washington ustavične mení podmienky dohody, ale nechce, aby si USA mysleli, že je v zásade proti.

V piatok potom povedal, že Ukrajina neuzná skôr poskytnutú americkú vojenskú pomoc na obranu pred ruskou inváziou ako pôžičku a ani neprijme žiadnu dohodu ohrozujúcu jej vstup do Európskej únie. (ČTK)

"Musíme viac spolupracovať s Amerikou, nájsť spôsob, ako prinútiť Rusko k mieru, a pracovať na bezpečnostných zárukách, ktoré sa musia stať naším ďalším krokom po uzavretí prímeria," napísal Zelenskyj.

V priebehu nedele bolo zaregistrovaných 104 ozbrojených stretov, uviedol generálny štáb v príspevku na Facebooku. Veľký počet ruských útokov sa podľa Kyjeva uskutočnil s podporou delostrelectva.

Väčšina bojov sa odohráva v okolí frontového mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti, kde ukrajinská armáda zaznamenala až 43 ozbrojených stretov. Útoky ruských síl boli podľa podľa generálneho štábu odrazené.

Inštitút pre výskum vojny (ISW) v sobotu informoval, že zintenzívnenie ruských útočných operácií zaznamenali smerom na mestá Lyman, Pokrovsk a Orichiv, ako aj v ruskej Kurskej oblasti odkiaľ sa Rusi snažia vytlačiť zostávajúce ukrajinské sily.

Ruské jednotky tiež podľa ISW postúpili minimálne do vzdialenosti troch kilometrov od administratívnej hranice Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. 

Kremeľ podľa inštitútu pravdepodobne využije postup do juhovýchodnej časti Dnepropetrovskej oblasti na zasievanie chaosu a strachu v informačnom priestore. Od septembra 2022 je oblasť plne pod kontrolou Ukrajiny.

Ruský postup tak pokračuje aj v čase, keď sa americký prezident Donald Trump pokúša dosiahnuť prímerie. 

Kyjev i Moskva dali v princípe najavo svoj súhlas s prímerím v Čiernom mori aj zastavením útokov na energetickú infraštruktúru ich krajín, implementácia týchto prímerí je však podľa AFP naďalej nejasná a obe strany sa navzájom obviňujú zo snahy o ich zmarenie. (TASR)

"Dvadsiaty apríl by bol vhodnou dobou pre úplné prímerie bez akýchkoľvek podmienok. Pretože je potrebné stanoviť pevný dátum, pretože sú Veľkej noci a keďže prezident Donald Trump bude v úrade tri mesiace," povedal Stubb fínskym novinárom v Londýne.

Stubb v sobotu podnikol nečakanú cestu za Trumpom na Floridu, kde rokovali o posilnení bilaterálnych vzťahov a tiež si spolu zahrali golf, uviedla Stubbova kancelária.

Dedina sa nachádza sedem kilometrov od hraníc centrálnej Dnepropetrovskej oblasti.

Pred začiatkom ozbrojeného konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom mala dedina Záporožie, ktorá nesie rovnaký názov ako jedna z ukrajinských oblastí, približne 200 obyvateľov.

Vojská Moskvy sa za hranicu Dnepropetrovskej oblasti, v ktorej dedina leží, nedostali, odkedy pred viac než tromi rokmi zaútočili na Ukrajinu. Už niekoľko mesiacov sa však k nej blížia v nádeji na prielom, uviedla AFP. Taký prechod by ale podľa vojenských analytikov nemal veľkú strategickú hodnotu.

Ruský postup tak pokračuje aj v čase, keď sa americký prezident Donald Trump pokúša dosiahnuť prímerie. 

Moskva ešte v sobotu oznámila, že jej sily tri obce na Ukrajine - Pantelejmonivku v Doneckej oblasti, Ščebraky v Záporožskej oblasti a Veselivku v Sumskej oblasti. (TASR)