Ukrajina dostala návrh novej dohody o nerastných surovinách

Uviedol to v pondelok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Tieto prostriedky sú súčasťou programu Extended Fund Facility, v rámci ktorého Medzinárodný menový fond poskytne Kyjevu celkovo 15,6 miliardy dolárov počas štyroch rokov. Najnovšia platba znamená, že Ukrajina už z programu získala financovanie v celkovej sume 10,1 miliardy dolárov.

„Sme vďační fondu… za jeho pomoc a úzku spoluprácu pri podpore ukrajinskej ekonomiky počas vojny,“ napísal Šmyhaľ na mikroblogovacej sieti X. (SITA, Kyiv Independent)

Uviedol to šéf ruského štátneho investičného fondu Kirill Dmitrijev, informuje agentúra DPA.

Dmitrijev pre denník Izvestia uviedol, že spoločnosti už prejavili záujem o tieto projekty, no neposkytol ďalšie podrobnosti. "Kovy a prvky vzácnych zemí sú dôležitou oblasťou spolupráce a my sme už začali rokovania o rôznych projektoch týkajúcich sa nerastných surovín v Rusku," upresnil Dmitrijev v rozhovore zverejnenom v pondelok.

Šéf ruského štátneho investičného fondu je kľúčovou postavou v rámci rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom o normalizácii vzťahov krajín, píše Reuters. Vzácne nerasty a kovy sú nevyhnutné pre moderné technológie vrátane smartfónov, notebookov a elektrických automobilov.

Ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát navrhol spoluprácu v oblasti surovín vo februári. Zdôraznil, že ruské zásoby dôležitých materiálov ďaleko prevyšujú zásoby Ukrajiny, s ktorou Trump v súčasnosti tiež rokuje.

Dohoda o strategickej ťažbe dôležitých nerastných surovín sa medzi Kyjevom a Washingtonom mala pôvodne podpísať už minulý mesiac. Pre spor medzi šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským k tomu však nedošlo.

Ukrajina minulý týždeň dostala nový návrh dohody, no podľa Reuters Zelenskyj opakovane vyjadril nespokojnosť s novými podmienkami dohody. Údajne sa viac zameriavajú na hospodárske záujmy USA, pričom Kyjevu neponúkajú požadované bezpečnostné záruky.

Trump v nedeľu vyhlásil, že jeho ukrajinský náprotivok bude mať veľké problémy, pokiaľ sa rozhodne nepodpísať novú dohodu o nerastných surovinách, píše Reuters.

Uviedli to tamojší predstavitelia s tým, že vznikli viaceré požiare.

Údery na Charkov počas noci zasiahli najväčšiu a najstaršiu štvrť mesta, oznámil starosta Ihor Terechov. „Šiesta explózia v Charkove,“ doplnil krátko pred 7.00 h miestneho času na sociálnej sieti Telegram.

Bezprostredne nebolo jasné, čo bolo cieľom útokov. Cez víkend pri zásahu ruským dronom zahynuli v Charkove najmenej dvaja ľudia a ďalších 35 ich utrpelo zranenia. Masívne útoky na mesto hlásili aj zo stredy na štvrtok.

Ruské údery pokračujú aj v čase, keď sa americký prezident Donald Trump pokúša dosiahnuť prímerie. Kyjev i Moskva dali v princípe najavo svoj súhlas s prímerím v Čiernom mori aj zastavením útokov na energetickú infraštruktúru nepriateľa, implementácia týchto prímerí je však podľa AFP naďalej nejasná a obe strany sa navzájom obviňujú zo snahy o ich zmarenie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Moskva za posledný týždeň vyslala viac ako 1000 dronov, a vyzval USA a ďalších spojencov na odpoveď. Rusko zas uviedlo, že ukrajinské drony minulý týždeň zaútočili na jeho energetické zariadenia.

Americký prezident ukrajinského náprotivka varoval pred vážnymi problémami, ak by tak naozaj urobil. Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj minulý týždeň v piatok povedal, že návrh dohody sa od pôvodného úplne líši a že Ukrajina neprijme dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie.

"Pokúša sa vycúvať z dohody o vzácnych nerastoch a ak to urobí, bude mať isté problémy, veľké, veľké problémy," povedal Trump o Zelenskom.

Zmienil sa tiež o Zelenského snahách, aby Ukrajina vstúpila v budúcnosti do Severoatlantickej aliancie. "Chce byť členom NATO, nikdy ale členom NATO nebude. Chápe to," uviedol.

Washington chce s Kyjevom uzavrieť dohodu o kovoch vzácnych zemín. Očakávaný podpis dohody o americkom podiele na ukrajinskom nerastnom bohatstve zhatila na konci februára roztržka medzi Trumpom a Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu.

V novom návrhu USA požadujú od Ukrajiny všetky príjmy z prírodných zdrojov, kým by Ukrajina nesplatila všetku americkú vojenskú pomoc, a to aj s úrokmi vo výške štyroch percent ročne, napísala v uplynulom týždni agentúra Reuters. Ukrajinské médiá k tomu uviedli, že by to narušilo ekonomickú suverenitu krajiny a mohlo ohroziť cestu Ukrajiny do EÚ.

Zelenskyj opakovane povedal, že Ukrajina dohodu s USA chce uzavrieť, ale nepodpíše také znenie, ktoré by jeho krajinu ožobračilo. Minulý týždeň vo štvrtok vyhlásil, že Washington ustavične mení podmienky dohody, ale nechce, aby si USA mysleli, že je v zásade proti.

V piatok potom povedal, že Ukrajina neuzná skôr poskytnutú americkú vojenskú pomoc na obranu pred ruskou inváziou ako pôžičku a ani neprijme žiadnu dohodu ohrozujúcu jej vstup do Európskej únie. (ČTK)

"Musíme viac spolupracovať s Amerikou, nájsť spôsob, ako prinútiť Rusko k mieru, a pracovať na bezpečnostných zárukách, ktoré sa musia stať naším ďalším krokom po uzavretí prímeria," napísal Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I spoke with the President of Finland @alexstubb. I thanked him for all the support Finland is providing, and we discussed ways to strengthen joint efforts with our partners to establish a lasting peace and ensure security.

Alexander shared details of his meeting with @POTUS. We https://t.co/2cqmcrzQyA

30.3.2025 o 20:35 · archivované: 30.3.2025 o 23:32

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V priebehu nedele bolo zaregistrovaných 104 ozbrojených stretov, uviedol generálny štáb v príspevku na Facebooku. Veľký počet ruských útokov sa podľa Kyjeva uskutočnil s podporou delostrelectva.

Väčšina bojov sa odohráva v okolí frontového mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti, kde ukrajinská armáda zaznamenala až 43 ozbrojených stretov. Útoky ruských síl boli podľa podľa generálneho štábu odrazené.

Inštitút pre výskum vojny (ISW) v sobotu informoval, že zintenzívnenie ruských útočných operácií zaznamenali smerom na mestá Lyman, Pokrovsk a Orichiv, ako aj v ruskej Kurskej oblasti odkiaľ sa Rusi snažia vytlačiť zostávajúce ukrajinské sily.

Ruské jednotky tiež podľa ISW postúpili minimálne do vzdialenosti troch kilometrov od administratívnej hranice Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. 

Kremeľ podľa inštitútu pravdepodobne využije postup do juhovýchodnej časti Dnepropetrovskej oblasti na zasievanie chaosu a strachu v informačnom priestore. Od septembra 2022 je oblasť plne pod kontrolou Ukrajiny.

Ruský postup tak pokračuje aj v čase, keď sa americký prezident Donald Trump pokúša dosiahnuť prímerie. 

Kyjev i Moskva dali v princípe najavo svoj súhlas s prímerím v Čiernom mori aj zastavením útokov na energetickú infraštruktúru ich krajín, implementácia týchto prímerí je však podľa AFP naďalej nejasná a obe strany sa navzájom obviňujú zo snahy o ich zmarenie. (TASR)