Trump povedal, že je veľmi nahnevaný na Putina

Uviedol to Peter Pellegrini na tlačovej konferencii počas rozlúčkovej návštevy poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách.

Slovenský prezident pripomenul, že na stole zatiaľ nie je žiaden konkrétny plán, ako ho dosiahnuť.

"Je potrebné hľadať spôsob, aby sme dosiahli trvalo udržateľný mier, ktorý bude garantovať bezpečnosť pre Slovensko aj Poľsko z dlhodobého hľadiska. Stretnutia na úrovni Európskej únie zatiaľ nepriniesli riešenia, sledovať preto budeme rokovania USA, Ukrajiny a Ruska," uviedol Pellegrini.

Nemyslí si, že zárukou mieru je vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu a cestou podľa neho nie je ani mier cez silu. "Niektoré krajiny preferujú obrovské pôžičky a dodávky zbraní na Ukrajinu a tu je Slovensko na pochybách, či to je cesta k mieru," podotkol.

V tejto súvislosti obaja prezidenti hovorili aj o navýšení výdavkov krajín na obranu. Poľsko pritom navrhlo vynaložiť na obranu tri percentá z HDP, čo je podľa Dudu reálne dosiahnuť. Pellegrini podotkol, že je dôležité hovoriť aj o tempe tohto navyšovania.

"Toto bude témou samitu v Hágu a Slovensko je pripravené diskutovať o navýšení výdavkov na obranu. Treba hovoriť však aj o tempe navyšovania výdavkov, aby sme túto hranicu dosiahli," skonštatoval slovenský prezident.

Je pripravený pokračovať v rokovaniach o zvýšení obranyschopnosti Slovenska naprieč celým politickým spektrom.

"Zhodli sme sa, že potrebujeme viac vojenskej výroby v Európe, aby sme boli sebestační v obranyschopnosti, napríklad aj pri zásobovaní muníciou. Okrem iného sme napríklad hovorili aj o ‚polonizácii‘ kórejských tankov, ktoré majú význam najmä v horských oblastiach," dodal Duda.

Prezidenti by mali v utorok absolvovať aj výlet na Lomnický štít. V stredu 2. apríla návštevu zakončia účasťou na otvorení výstavy k 30. výročiu návštevy Jána Pavla II. v Kostolíku Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci. (TASR)

Podpredseda Európskeho parlamentu sa zúčastnil na spomienkovom podujatí na obete tragédie v ukrajinskom meste Buča pri Kyjeve.

„Mier bez spravodlivosti nie je skutočným mierom. Obete ruského vraždenia v Buči sú toho mementom. Aj preto Európsky parlament od počiatku ruskej agresie voči Ukrajine žiadal aj spravodlivé vyšetrenie a potrestanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti,“ vyhlásil Hojsík podľa webu europarlamentu.

„Naša podpora Ukrajine zostáva neochvejná. Musíme naďalej stáť pri Ukrajine a zintenzívniť naše úsilie o spravodlivý a trvalý mier. Budúcnosť Ukrajiny je v Európskej Únii, v demokratickom, slobodnom a mierovom svete,“ dodal slovenský politik, ktorý na Ukrajine zastupoval predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú.

Po spomienkovom podujatí sa v konal samit Buča 2025, v rámci ktorého sa stretli predsedovia a vedúci delegácií parlamentov európskych krajín. Prítomní boli predstavitelia Belgicka, Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Chorvátska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a Ukrajiny.

Lídri parlamentov vo svojom spoločnom vyhlásení dôrazne odsúdili nevyprovokovanú a neodôvodnenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine, opätovne potvrdili plné rešpektovanie zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a vyzvali na zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine.

Vyzvali tiež na výrazné zvýšenie humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a čo najprísnejšie sankcie a opatrenia voči Rusku, ktoré by podporili úsilie smerujúce ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru.

Opätovne tiež potvrdili svoju podporu európskej integrácii Ukrajiny a jej suverénnemu právu rozhodnúť o svojej budúcnosti bez vonkajšieho tlaku alebo zasahovania.

Hovorca ministerstva vnútra oznámil, že úrady 47-ročného muža zadržali už v marci a okresný súd vo Varšave v tom čase rozhodol o trojmesačnej väzbe.

„Aktivity podozrivého spočívali v prieskume vojenských objektov v Poľsku v mene rozviedky,“ uviedla prokuratúra vo vyhlásení.

Podľa jej slov ide o trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na päť až 30 rokov.

„Podozrivý sa priznal k spáchaniu skutku, z ktorého bol obvinený. Poskytol aj vysvetlenie, v ktorom opísal ideologické motívy svojej činnosti vyplývajúce z väzieb na Rusko,“ upresnila prokuratúra.

Poľská podpora Kyjeva pri jeho obrane pred ruskou inváziou spôsobila, že Varšava sa stala terčom ruskej špionáže a sabotáží, píše Reuters.

Prokuratúra aj v novembri obvinila dvoch mužov zo spolupráce s bieloruskými spravodajskými službami.

„Od začiatku vojny na Ukrajine príslušníci (Agentúry pre vnútornú bezpečnosť) ABW zadržali už 44 osôb podozrivých zo špionáže alebo rozvratnej činnosti na území Poľska v prospech Ruska alebo Bieloruska,“ ozrejmil hovorca ministerstva vnútra Jacek Dobrzyński s tým, že medzi nimi boli Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a Poliaci. (TASR)

Tie Správa štátnych hmotných rezerv drží bežne na úrovni 90 dní, tretina zásob však začiatkom marca kompenzovala výpadok dodávok z Ruska. Informoval o tom server novinky.cz.

V dôsledku prerušenia dodávok ruskej ropy ropovodom Družba, ku ktorému došlo 4. marca,

Správa štátnych hmotných rezerv zapožičala spoločnosti Orlen Unipetrol 330.000 ton ropy, teda približne tretinu z celkových zásob.

Firma prevádzkuje obidve české rafinérie v Kralupoch nad Vltavou a Litvínove. V tejto súvislosti hovorca Orlen Unipetrol Pavel Kaidl uviedol, že momentálne beží výroba pohonných látok v obidvoch rafinériách v plnom rozsahu.

Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčka sa dodávky zastavili pre neuskutočnené platby medzi Orlen Unipetrol a ruskými dodávateľmi.

Platby sa údajne zastavili v dôsledku problémov vyplývajúcich z posledného balíka sankcií, ktorý na Rusko uvalili Spojené štáty.

Rafinérska firma odvtedy značnú časť ropy využila.

„Spoločnosť Orlen Unipetrol už spotrebovala polovicu ropy, ktorú sme jej so súhlasom vlády zapožičali. Ďalšiu pôžičku nepredpokladáme. Orlen Unipetrol už má zabezpečené dodávky prostredníctvom ropovodu TAL, ale ak by bolo potrebné na stabilizáciu českého trhu s pohonnými látkami uvoľniť ďalšie zásoby, sme na to pripravení,“ povedal Novinkám predseda Správy štátnych hmotných rezerv Pavel Švagr.

Kapacitu ropovodu TAL sa vďaka modernizácii v posledných dvoch rokoch podarilo v rámci projektu TAL Plus zvýšiť tak, aby do Česka mohlo ročne tiecť zhruba osem miliónov ton ropy, teda dvojnásobok toho, čo doteraz.

Takýto objem pokryje celú ročnú spotrebu suroviny. Prvý tanker s dodávkou v rámci rozšírenej prevádzky priplával do Terstu minulý týždeň a do Česka by ropa z neho mala doputovať v druhej polovici apríla. S dovozom ruskej ropy ropovodom Družba sa už podľa všetkého nepočíta.

Keď bude Orlen Unipetrol ropu vracať, už to podľa Švagra nebude ruská ropa, ale pôjde o typ ľahkej ropy Azeri Light z oblasti Kaspického mora. Tá sa spracováva najmä v rafinérii v Kralupoch nad Vltavou.

Zároveň to bude znamenať, že v hmotných rezervách už nebude iba ruská ropa, ale tretinu bude tvoriť surovina z iných zdrojov.

Podľa zmluvy by mal Orlen Unipetrol vrátiť zapožičanú ropu do konca augusta. Je tak možné, že 90-dňové štátne rezervy ropy bude mať Česko znova až o päť mesiacov. (TASR)

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na tlačovej konferencii uviedol, že sa už uskutočnilo jedno kolo konzultácií o novom návrhu dohody o nerastných surovinách, ktorá zabezpečí silnú prítomnosť amerických podnikov na Ukrajine a prispeje k jej bezpečnostnej infraštruktúre.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň informoval, že USA zmenili svoj prístup k dohode o ťažbe ukrajinských nerastných surovín a namiesto rámcovej zmluvy chcú podpísať podrobnejšiu dohodu.

Vyhlásil, že Ukrajina nebude považovať doposiaľ schválenú americkú vojenskú pomoc za pôžičku, ktorú by prostredníctvom tejto dohody musela splácať. Neprijme ani dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie, zdôraznil.

Trump následne v nedeľu Zelenského varoval, že bude mať „veľké problémy“, pokiaľ sa rozhodne nepodpísať novú verziu dohody. Zmluvu mali obe strany uzavrieť ešte na predčasne ukončenej návšteve Zelenského v Bielom dome.

Ukrajina spočiatku dúfala, že výmenou za prístup k nerastným zdrojom získa od USA bezpečnostné záruky. (TASR)

Trh s viac než 140 miliónmi obyvateľov je stále príliš atraktívny na to, aby ho podniky opustili nadobro, povedal Vasilij Astrov z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW).

Táto perspektíva je lákavá najmä pre nemecké automobilky, ktoré do roku 2022 prevádzkovali v Rusku niekoľko závodov. Okrem nemeckých automobiliek, ako Volkswagen, Mercedes-Benz a BMW nemalý podiel na ruskom trhu držali do začiatku vojny na Ukrajine aj francúzske, japonské či juhokórejské spoločnosti. „V súčasnosti až polovica nových áut v Rusku pochádza z Číny,“ dodal Astrov, expert WIIW na Rusko.

Po vypuknutí vojny západné podniky svoje aktivity v Rusku pozastavili, pričom hlavným dôvodom bolo zavedenie sankcií zo strany západných štátov. Avšak po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu a častejších diskusiách medzi Rusmi a Američanmi sa začalo viac debatovať o obnovení ekonomických vzťahov.

Astrov okrem toho poukázal na fakt, že v súvislosti s počtom firiem, ktoré ruský trh v dôsledku vojny a sankcií opustili, sa často preháňa. Iba 12 % zahraničných podnikov, ktoré pôsobili v Rusku pred vypuknutím vojny na Ukrajine, sa z tohto trhu úplne stiahli. To platí najmä pre niektoré veľké firmy.

„Stredne veľké podniky väčšinou v Rusku zostali, nerobia však okolo toho veľké haló,“ dodal Astrov. Ruská vláda spomalila odchod firiem aj zavedením prísnych pravidiel, ktoré musia zahraničné podniky splniť, aby im predaj aktív odobrila. Moskva okrem toho naznačila, že podmienky budú musieť plniť aj vtedy, keď sa budú chcieť vrátiť.

Čo sa týka ekonomických vyhliadok pre Rusko, ktorému sa zatiaľ darí limitovať škody spôsobené sankciami západných štátov, Astrov poukázal na zmeny v energetickej politike. „Zlou správou pre Rusko je najmä postupný prechod na zelené energie,“ povedal, čím naznačil vysokú závislosť Ruska od príjmov z exportu ropy a plynu. (TASR)

Tak si britský rezort obrany vysvetľuje nariadenie ruského prezidenta o jarnom odvode s cieľom naverbovať ďalších 160-tisíc vojakov vo veku od 18 do 30 rokov.

Aj keď je ťažké overiť počet vojakov zabitých na každej strane, niektoré z najnovších správ o ruských obetiach ukazujú, aký vplyv má vojna na ruskú armádu.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl odhaduje, že Rusko od začiatku invázie stratilo 915 230 vojakov.

"Ruský prezident Putin a vojenské vekenie pravdepodobne uprednostňujú svoje ciele pred životmi ruských vojakov. Ešte stále dokážu tolerovať vysoké počty obetí, pokiaľ sa straty na životoch naplno neprejavia s nesúhlasom verejnosti," uviedlo britské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Portál Sky News pripomína, že ukrajinský prezident Zelenskyj varoval pred plánmi Ruska na nové útoky v troch oblastiach - Sumskej, Charkovskej a Záporožskej.

"Naťahujú rokovania a snažia sa zatiahnuť USA do nekonečných, nezmyselných diskusií o falošných podmienkach, aby získali čas pokúsili sa zabrať viac územia," vyhlásil minulý týždeň Volodymyr Zelenskyj. (Sky News)

V Doneckej oblasti zabili ruské útoky jedného civilistu v dedine Bahatyr a jedného zranili v dedine Drobyševo, uviedol gubernátor Vadym Filaškin.

V Kupiansku v Charkovskej oblasti utrpelo zranenia päť ľudí a poškodených bolo päť domov, dve autá a garáž, informoval gubernátor Oleh Syniehubov.

Pri bombardovaní utrpeli zranenia 59-ročný muž a dve ženy vo veku 74 a 53 rokov, 63-ročný muž a 35-ročná žena utrpeli zranenia pri delostreleckom ostreľovaní.

V Chersonskej oblasti bolo zranených šesť ľudí a poškodené boli štyri výškové budovy a 11 domov, uviedol gubernátor Oleksandr Prokudin.

Ruské útoky na Sumskú oblasť zranili dvoch civilistov, poškodili niekoľko domov a založili požiar v kultúrnom dome, informovala regionálna vojenská správa.

V Záporožskej oblasti zahynula jedna žena a päť ľudí utrpelo zranenia v dedine Malokaterýnivka, uviedol gubernátor Ivan Fedorov. (Kyiv Independent)