Fínsky prezident povedal Trumpovi, že na prímerie na Ukrajine treba pevný dátum

Povedal to v utorok predseda fínskej vlády Petteri Orpo.

„Fínsko a Európa musia posúdiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašovacích a obranných schopností, individuálne aj v rámci NATO... Navrhujeme tiež, aby Fínsko začalo pripravovať odstúpenie od Ottawského dohovoru," povedal Orpo na tlačovej konferencii.

Dodal, že krajina do roku 2029 zvýši svoje výdavky na obranu na úroveň troch percent hrubého domáceho produktu.

O odstúpení od zmluvy zakazujúcej používanie protipechotných mín uvažujú aj ďalší susedia Ruska, a to Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Medzi signatárov Ottawského dohovoru patrí viac ako 160 krajín, vrátane Ukrajiny, ale nie USA alebo Rusko. (SITA)

Obávajú sa, že pravdepodobne povedú k čiastočne alebo k úplne nespravodlivému ukončeniu vojny s Ruskom.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky vykonaného Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (KIIS).

KIIS oslovil 1326 ľudí na Ukrajinou kontrolovanom území v období od 12. do 22. marca. Podľa inštitútu 32 percent očakáva "skôr nespravodlivý mier, hoci so splnením niektorých požiadaviek Ukrajiny". Až 22 percent očakáva "úplne nespravodlivý mier".

Iba tri percentá respondentov vyjadrilo presvedčenie, že Trumpova snaha môže zaručiť spravodlivý mier. Približne 15 percent očakáva "skôr spravodlivý mier, hoci s určitými ústupkami Rusku".

Dodatočne si až 67 percent Ukrajincov myslí, že USA začínajú byť unavené z Ukrajiny a snažia sa na ňu pritlačiť, aby prijala ústupky, uviedol KIIS.

Údaje naznačujú, že Ukrajinci sú v súvislosti s Trumpovým mierovým úsilím od jeho opätovného nástupu do funkcie v januári menej optimistickí. V porovnaní s decembrovým prieskumom len približne 30 percent Ukrajincov v tom čase očakávalo nejakú verziu nespravodlivého mieru.

"Aj pred rokom 2025 panovalo isté sklamanie z krokov Spojených štátov na Ukrajine a Trumpova administratíva len upevnila tento nesúhlas s USA," uviedol výkonný riaditeľ KIIS Anton Hruščovskij. (TASR)

V porovnaní s minulým rokom ide o výrazný nárast, uviedol Hlib Kanevskyj, vedúci oddelenia obstarávania ministerstva.

Jedným z kľúčových nasadzovaných systémov je Ukrajinou vyvinutý pozemný robotický komplex „Ljut“. Je otestovaný v boji a schválený pre vojenské použitie. Jeho úlohou je sledovanie a palebná podpora. guľometom s kalibrom 7,62 mm.

Senzory mu umožnia odhaliť a zasiahnuť ciele v denných aj nočných podmienkach.

To predstavuje výrazný pokles v porovnaní s obdobím od júla 2024 do februára 2025.

Efektívnosť ruských vojsk naďalej klesá. Mesačná strata územia Ukrajiny sa v porovnaní s novembrom znížila takmer šesťnásobne. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ukrajinskú skupinu vojenských analytikov DeepState.

Analytici však zdôraznili, že to nenaznačuje zníženie ruských útokov ani úmysel Moskvy čakať na dohodu o prímerí. Naopak, ruské sily obnovili útočné operácie na viacerých frontoch.

„Intenzita na fronte pri meste Pokrovsk sa začala v druhej polovici marca výrazne eskalovať ," konštatovala analytická skupina.

Podľa DeepState ukrajinské jednotky teraz berú do zajatia ruských vojakov, ktorí pred nasadením na front absolvovali len niekoľkodňový výcvik. Analytici však dodávajú, že Rusi „bohužiaľ, teraz majú rezervu v podobe zoskupenia Kursk" a veľkou otázkou zostáva, kde tieto sily nasadia. (SITA)

Fínsky prezident Alexander Stubb v pondelok povedal svojmu britskému premiérovi Keirovi Starmerovi, že Fínsko sa musí „mentálne pripraviť“ na obnovenie vzťahov s Ruskom.

Rusko malo podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova vzájomne výhodnú spoluprácu s Fínskom aj Švédskom, tieto krajiny sa však podľa jeho slov rozhodli úplne prerušiť vzťahy s Moskvou.

„Neexistovali žiadne problémy, bola to skutočne obojstranne výhodná spolupráca. Spoločnosti z oboch krajín sa tešili z dividend a výhod tohto partnerstva. Žiaľ, Fínsko aj Švédsko sa rozhodli tieto vzťahy prakticky zredukovať na nulu. To odráža nešťastný stav našich súčasných vzťahov,“ poznamenal hovorca Kremľa.

Fínsko-ruská hranica meria 1300 kilometrov a dlhodobo neutrálne Fínsko po ruskej invázii na Ukrajinu pre bezpečnostné obavy vstúpilo v roku 2023 do NATO. Moskva tento krok označila za historickú chybu. O rok neskôr do Aliancie vstúpilo aj susedné Švédsko.

Peskov v utorkovom vystúpení kritizoval kroky Fínska, ktoré podľa neho „podniká kroky na umiestnenie vojenskej infraštruktúry NATO na svojom území. (TASR)

Uviedol to Peter Pellegrini na tlačovej konferencii počas rozlúčkovej návštevy poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách.

Slovenský prezident pripomenul, že na stole zatiaľ nie je žiaden konkrétny plán, ako ho dosiahnuť.

"Je potrebné hľadať spôsob, aby sme dosiahli trvalo udržateľný mier, ktorý bude garantovať bezpečnosť pre Slovensko aj Poľsko z dlhodobého hľadiska. Stretnutia na úrovni Európskej únie zatiaľ nepriniesli riešenia, sledovať preto budeme rokovania USA, Ukrajiny a Ruska," uviedol Pellegrini.

Nemyslí si, že zárukou mieru je vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu a cestou podľa neho nie je ani mier cez silu. "Niektoré krajiny preferujú obrovské pôžičky a dodávky zbraní na Ukrajinu a tu je Slovensko na pochybách, či to je cesta k mieru," podotkol.

V tejto súvislosti obaja prezidenti hovorili aj o navýšení výdavkov krajín na obranu. Poľsko pritom navrhlo vynaložiť na obranu tri percentá z HDP, čo je podľa Dudu reálne dosiahnuť. Pellegrini podotkol, že je dôležité hovoriť aj o tempe tohto navyšovania.

"Toto bude témou samitu v Hágu a Slovensko je pripravené diskutovať o navýšení výdavkov na obranu. Treba hovoriť však aj o tempe navyšovania výdavkov, aby sme túto hranicu dosiahli," skonštatoval slovenský prezident.

Je pripravený pokračovať v rokovaniach o zvýšení obranyschopnosti Slovenska naprieč celým politickým spektrom.

"Zhodli sme sa, že potrebujeme viac vojenskej výroby v Európe, aby sme boli sebestační v obranyschopnosti, napríklad aj pri zásobovaní muníciou. Okrem iného sme napríklad hovorili aj o ‚polonizácii‘ kórejských tankov, ktoré majú význam najmä v horských oblastiach," dodal Duda.

Prezidenti by mali v utorok absolvovať aj výlet na Lomnický štít. V stredu 2. apríla návštevu zakončia účasťou na otvorení výstavy k 30. výročiu návštevy Jána Pavla II. v Kostolíku Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci. (TASR)

Podpredseda Európskeho parlamentu sa zúčastnil na spomienkovom podujatí na obete tragédie v ukrajinskom meste Buča pri Kyjeve.

„Mier bez spravodlivosti nie je skutočným mierom. Obete ruského vraždenia v Buči sú toho mementom. Aj preto Európsky parlament od počiatku ruskej agresie voči Ukrajine žiadal aj spravodlivé vyšetrenie a potrestanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti,“ vyhlásil Hojsík podľa webu europarlamentu.

„Naša podpora Ukrajine zostáva neochvejná. Musíme naďalej stáť pri Ukrajine a zintenzívniť naše úsilie o spravodlivý a trvalý mier. Budúcnosť Ukrajiny je v Európskej Únii, v demokratickom, slobodnom a mierovom svete,“ dodal slovenský politik, ktorý na Ukrajine zastupoval predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú.

Po spomienkovom podujatí sa v konal samit Buča 2025, v rámci ktorého sa stretli predsedovia a vedúci delegácií parlamentov európskych krajín. Prítomní boli predstavitelia Belgicka, Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Chorvátska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švédska a Ukrajiny.

Lídri parlamentov vo svojom spoločnom vyhlásení dôrazne odsúdili nevyprovokovanú a neodôvodnenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine, opätovne potvrdili plné rešpektovanie zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a vyzvali na zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine.

Vyzvali tiež na výrazné zvýšenie humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine a čo najprísnejšie sankcie a opatrenia voči Rusku, ktoré by podporili úsilie smerujúce ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru.

Opätovne tiež potvrdili svoju podporu európskej integrácii Ukrajiny a jej suverénnemu právu rozhodnúť o svojej budúcnosti bez vonkajšieho tlaku alebo zasahovania.