Zelenskyj telefonoval s fínskym prezidentom

Ukrajinské vojenské spravodajstvo uverejnilo videozáznam z útoku dronov, ktorými útočila špeciálna jednotka Prymar.

Zasiahli výsadkovú loď 02510 BK-16 triedy Raptor a protilietadlový raketový systém TOR-M2.

"Drony vojakov špeciálnej jednotky Prymar sa šikovne vyhýbajú nepriateľským protilietadlovým raketám a zasahujú výsadkové plavidlo. Neskôr zasiahnu aj protilietadlový raketový systém TOR-M2," píše sa v správe.

Americká administratíva sa momentálne snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Obe krajiny súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, hoci sa aj naďalej obviňujú z ich podnikania. Podľa Moskvy ale toto prímerie z 18. marca naďalej platí.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

„Nepočuli sme, že by (americký prezident Donald) Trump vyslal Kyjevu jasný signál na ukončenie vojny. To, čo máme dnes, je snaha nájsť rámec, ktorý by umožnil zabezpečiť americkú víziu prímeria,“ uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Dodal, že v amerických návrhoch na ukončenie vojny na Ukrajine momentálne nie je zahrnutá hlavná ruská požiadavka, ktorou je podľa neho „vyriešenie problémov súvisiacich s hlavnými príčinami tohto konfliktu“.

„Modely a riešenia, ktoré navrhujú Američania, berieme veľmi vážne, ale nemôžeme ich všetky prijať v súčasnej podobe,“ uviedol s tým, že ruská požiadavka úplne absentuje a to je potrebné vyriešiť.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry Reuters požaduje, aby sa Ukrajina vzdala ambície stať sa členskou krajinou NATO a stiahla sa z územia svojich štyroch oblastí, ktoré si nárokuje Moskva, hoci ich nemá plne pod kontrolou.

Takisto chcel, aby bola obmedzená veľkosť ukrajinskej armády. Kyjev tvrdí, že tieto požiadavky sa rovnajú kapitulácii. (TASR)

Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šhmyhaľ.s tým, že program už prijal 19,6 miliardy eur.

"Ukrajina zostáva pevne na ceste k udržateľnému mieru, obnove a európskej budúcnosti. Vďačíme EÚ za strategickú dôveru a partnerstvo," napísal Šhmyhaľ na sieti X.

Ministerka hospodárskeho rozvoja Julia Svyrydenková uviedla, že posledná tranža zahŕňa 3,1 miliardy eur vo zvýhodnených úveroch a 400 miliónov eur v grantoch, ktoré pomôžu pokryť prioritné rozpočtové výdavky.

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková počas návštevy Kyjeva povedala, že Európa sa už dohodla s Ukrajinou, že každá nová dohoda by mala byť v súlade s právom Európskej únie.

„Toto je predsa náš európsky kontinent. Podľa toho vedieme aj dialóg so všetkými zainteresovanými stranami," povedala.

Baerbocková zároveň prisľúbila Ukrajine ďalších 130 miliónov eur na humanitárnu pomoc a stabilizáciu.

V tlačovom vyhlásení okrem iného uviedla, že Vladimir Putin iba simuluje ochotu rokovať a spojenci Ukrajiny sa tým nemôžu nechať zaslepiť.

"Aj preto je dôležité byť teraz na Ukrajine a dať jasne najavo, že budúca nemecká vláda jej bude naďalej poskytovať masívnu podporu," doplnila Baerbocková.

V rozhovore pre ruské štátne médiá to povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Moskva a Peking od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, posilnili svoju politickú, vojenskú a ekonomickú spoluprácu. Wang I sa momentálne nachádza v Moskve, kde sa v utorok stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

Ako uviedol Kremeľ, počas návštevy sa stretne aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Čína je pripravená, berúc do úvahy ambície zúčastnených strán, zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení (konfliktu),“ povedal Wang I pre agentúru RIA Novosti.

Na začiatku rokovaní s Lavrovom tiež poznamenal: „Budeme spolupracovať na tom, aby sme prispeli k mieru a rozvoju ľudstva.“

Wang aj Lavrov vyzdvihli „teplé vzťahy“ medzi krajinami, pričom Wang uviedol, že „komplexná spolupráca“ posunie čínsko-ruské väzby na „novú úroveň“. Lavrov povedal Wangovi, že „vďaka dvom lídrom dosiahli (vzťahy) bezprecedentnú úroveň a naďalej sa dynamicky rozvíjajú vo všetkých oblastiach“.

Čína sa prezentuje ako neutrálna strana v rusko-ukrajinskom konflikte a tvrdí, že neposkytuje „smrtiacu pomoc“ žiadnej strane, na rozdiel od Spojených štátov a iných západných krajín.

Členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) však označili Peking za „rozhodujúceho umožňovateľa“ ruskej ofenzívy, keďže Čína nikdy neodsúdila ruskú agresiu. (SITA)

Povedal to v utorok predseda fínskej vlády Petteri Orpo.

„Fínsko a Európa musia posúdiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašovacích a obranných schopností, individuálne aj v rámci NATO... Navrhujeme tiež, aby Fínsko začalo pripravovať odstúpenie od Ottawského dohovoru," povedal Orpo na tlačovej konferencii.

Dodal, že krajina do roku 2029 zvýši svoje výdavky na obranu na úroveň troch percent hrubého domáceho produktu.

O odstúpení od zmluvy zakazujúcej používanie protipechotných mín uvažujú aj ďalší susedia Ruska, a to Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Medzi signatárov Ottawského dohovoru patrí viac ako 160 krajín, vrátane Ukrajiny, ale nie USA alebo Rusko. (SITA)

Obávajú sa, že pravdepodobne povedú k čiastočne alebo k úplne nespravodlivému ukončeniu vojny s Ruskom.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky vykonaného Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (KIIS).

KIIS oslovil 1326 ľudí na Ukrajinou kontrolovanom území v období od 12. do 22. marca. Podľa inštitútu 32 percent očakáva "skôr nespravodlivý mier, hoci so splnením niektorých požiadaviek Ukrajiny". Až 22 percent očakáva "úplne nespravodlivý mier".

Iba tri percentá respondentov vyjadrilo presvedčenie, že Trumpova snaha môže zaručiť spravodlivý mier. Približne 15 percent očakáva "skôr spravodlivý mier, hoci s určitými ústupkami Rusku".

Dodatočne si až 67 percent Ukrajincov myslí, že USA začínajú byť unavené z Ukrajiny a snažia sa na ňu pritlačiť, aby prijala ústupky, uviedol KIIS.

Údaje naznačujú, že Ukrajinci sú v súvislosti s Trumpovým mierovým úsilím od jeho opätovného nástupu do funkcie v januári menej optimistickí. V porovnaní s decembrovým prieskumom len približne 30 percent Ukrajincov v tom čase očakávalo nejakú verziu nespravodlivého mieru.

"Aj pred rokom 2025 panovalo isté sklamanie z krokov Spojených štátov na Ukrajine a Trumpova administratíva len upevnila tento nesúhlas s USA," uviedol výkonný riaditeľ KIIS Anton Hruščovskij. (TASR)

V porovnaní s minulým rokom ide o výrazný nárast, uviedol Hlib Kanevskyj, vedúci oddelenia obstarávania ministerstva.

Jedným z kľúčových nasadzovaných systémov je Ukrajinou vyvinutý pozemný robotický komplex „Ljut“. Je otestovaný v boji a schválený pre vojenské použitie. Jeho úlohou je sledovanie a palebná podpora. guľometom s kalibrom 7,62 mm.

Senzory mu umožnia odhaliť a zasiahnuť ciele v denných aj nočných podmienkach.