Trumpov osobný duchovný poradca pastor Burns navštívil Buču, Irpiň a Boroďanku

Molčanov mal byť tiež človekom blízkym ukrajinskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi, ktorý sa momentálne nachádza v Rusku.

S odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) o tom informovala agentúra PAP.

K zadržaniu Kyryla Molčanova došlo vďaka spolupráci Ukrajiny s poľskými orgánmi. Zadržali ho v Poľsku, teraz je vo vyšetrovacej väzbe v Kyjeve.

SBU vo svojom vyhlásení doplnila, že ide o prvý prípad od začiatku vojny rozpútanej Ruskom, čo bol Ukrajine na žiadosť SBU vydaný agent, ktorý pracoval proti Ukrajine v oblasti propagandy.

Z vyšetrovania vyplýva, že Molčanov bol naverbovaný súčasne dvomi ruskými tajnými službami: Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) a Službou zahraničnej rozviedky (SVR) a pre obe aj pracoval.

SBU doplnila, že Molčanov na príkaz ruských okupantov diskreditoval Ukrajinu na medzinárodnej scéne a pracoval na podkopávaní situácie v štátoch, ktoré sú partnermi Ukrajiny.

Molčanov sa v roku 2022 presťahoval do Ruska a neskôr sa stal jedným z kľúčových ideológov mediálnych projektov Kremľa. Často býval aj hosťom politických diskusných relácií v ruskej televízii.

Medvedčuk bol zadržaný v apríli 2022 pri pokuse o útek z Ukrajiny a o päť mesiacov neskôr ho vymenili do Ruska za dve stovky ukrajinských vojnových zajatcov. Bol považovaný za kľúčového lobistu záujmov Kremľa na Ukrajine. Jeho blízkosť Kremľu naznačuje aj fakt, že Putin je krstným otcom jeho dcéry. (TASR)

Kyjev sa usiluje o získanie bezpečnostných záruk ako súčasť akéhokoľvek budúceho mierového usporiadania. Ukrajina sa už štvrtým rokom bráni agresii Ruska. To sa ale ostro stavia proti akémukoľvek rozmiestneniu vojakov z členských krajín NATO na Ukrajine.

"V piatok budeme mať schôdzku našich vojenských tímov, niekoľkých krajín. Pôjde o úzky okruh krajín, o tých, ktorí sú pripravení rozmiestniť kontingent v tej či inej podobe," povedal Zelenskyj podľa agentúry Interfax-Ukrajina po rokovaní so šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbockovou.

Zelenskyj už na tlačovej konferencii 28. marca uviedol, že v Kyjeve sa uskutoční naliehavá schôdzka predstaviteľov generálnych štábov hlavných krajín, ktoré sú "stopercentne pripravené" vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby dohliadali na dodržiavanie prípadnej budúcej mierovej dohody.

"Pozývame úzky okruh - Francúzsko, Británia a Ukrajina (na schôdzke) určite budú," povedal vtedy.

Zelenskyj podľa agentúry Reuters ubezpečil, že Ukrajina je pripravená bez ďalších podmienok pristúpiť na prímerie, čo vraj už tiež ukázala. Kyjev podľa prezidenta denne poskytuje Washingtonu dôkazy o tom, že Rusko porušuje sľub neútočiť na objekty energetickej infraštruktúry, a USA si pomaly začínajú uvedomovať, že Rusko toto prímerie nedodržiava.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že právnici pracujú na návrhu dohody o ukrajinských nerastoch, ktorú predložili USA. (ČTK)

V prípade, že tak tieto osoby neurobia, bude im hroziť väzenie, píše agentúra AFP.

Štátny tajomník britského ministerstva vnútra pre bezpečnosť Dan Jarvis uviedol, že na Rusko sa budú vzťahovať najprísnejšie obmedzenia systému registrácie zahraničného vplyvu. To znamená, že každý, koho ruská vláda alebo s ňou prepojený subjekt poverí vykonávaním činnosti v Británii, musí túto aktivitu nahlásiť, inak mu hrozí až päť rokov väzenia.

Rusko je po Iráne druhým štátom zaradeným na tento zoznam, ktorého cieľom je podľa vlády posilniť národnú bezpečnosť Británie pred skrytými zahraničnými vplyvmi.

„Rusko predstavuje akútnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Británie,“ povedal Jarvis. Štátny tajomník zdôraznil „nepriateľské skutky“, ako otravu bývalého ruského špióna a dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije nervovoparalytickou látkou v meste Salisbury na juhu Anglicka v roku 2018, špionáž, podpaľačstvo a kybernetické útoky vrátane útokov na poslancov britského parlamentu prostredníctvom kampaní typu tzv. spear-phishingu.

Poukázal tiež na ruskú vojnu na Ukrajine a zámer Moskvy “podkopať európsku a globálnu bezpečnosť“.

Opatrenie sa týka ľudí pracujúcich pre ruské vládne inštitúcie, ozbrojené sily, políciu, spravodajské služby, parlament a súdnictvo. Vláda podľa Jarvisa v rámci tohto opatrenia tiež plánuje „špecifikovať niekoľko politických strán, ktoré sú kontrolované Ruskom, vrátane strany Jednotné Rusko“.

Podľa britskej ministerky vnútra Yvette Cooperovej nové pravidlá sťažia Rusku vykonávať nepriateľské akcie voči Británii.

Systém registrácie zahraničného vplyvu mal vstúpiť do platnosti už v roku 2024, vláda premiéra Keira Starmera však po júlových voľbách oznámila, že jeho zavedenie sa odkladá. Jarvis tvrdí, že systém začne platiť od 1. júla tohto roku. (TASR)

Americká administratíva sa momentálne snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Obe krajiny súhlasili so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, hoci sa aj naďalej obviňujú z ich podnikania. Podľa Moskvy ale toto prímerie z 18. marca naďalej platí.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

„Nepočuli sme, že by (americký prezident Donald) Trump vyslal Kyjevu jasný signál na ukončenie vojny. To, čo máme dnes, je snaha nájsť rámec, ktorý by umožnil zabezpečiť americkú víziu prímeria,“ uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Dodal, že v amerických návrhoch na ukončenie vojny na Ukrajine momentálne nie je zahrnutá hlavná ruská požiadavka, ktorou je podľa neho „vyriešenie problémov súvisiacich s hlavnými príčinami tohto konfliktu“.

„Modely a riešenia, ktoré navrhujú Američania, berieme veľmi vážne, ale nemôžeme ich všetky prijať v súčasnej podobe,“ uviedol s tým, že ruská požiadavka úplne absentuje a to je potrebné vyriešiť.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry Reuters požaduje, aby sa Ukrajina vzdala ambície stať sa členskou krajinou NATO a stiahla sa z územia svojich štyroch oblastí, ktoré si nárokuje Moskva, hoci ich nemá plne pod kontrolou.

Takisto chcel, aby bola obmedzená veľkosť ukrajinskej armády. Kyjev tvrdí, že tieto požiadavky sa rovnajú kapitulácii. (TASR)

Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šhmyhaľ s tým, že program už prijal 19,6 miliardy eur.

"Ukrajina zostáva pevne na ceste k udržateľnému mieru, obnove a európskej budúcnosti. Vďačíme EÚ za strategickú dôveru a partnerstvo," napísal Šhmyhaľ na sieti X.

Ministerka hospodárskeho rozvoja Julia Svyrydenková uviedla, že posledná tranža zahŕňa 3,1 miliardy eur vo zvýhodnených úveroch a 400 miliónov eur v grantoch, ktoré pomôžu pokryť prioritné rozpočtové výdavky.

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková počas návštevy Kyjeva povedala, že Európa sa už dohodla s Ukrajinou, že každá nová dohoda by mala byť v súlade s právom Európskej únie.

„Toto je predsa náš európsky kontinent. Podľa toho vedieme aj dialóg so všetkými zainteresovanými stranami," povedala.

Baerbocková zároveň prisľúbila Ukrajine ďalších 130 miliónov eur na humanitárnu pomoc a stabilizáciu.

V tlačovom vyhlásení okrem iného uviedla, že Vladimir Putin iba simuluje ochotu rokovať a spojenci Ukrajiny sa tým nemôžu nechať zaslepiť.

"Aj preto je dôležité byť teraz na Ukrajine a dať jasne najavo, že budúca nemecká vláda jej bude naďalej poskytovať masívnu podporu," doplnila Baerbocková.

V rozhovore pre ruské štátne médiá to povedal čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Moskva a Peking od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, posilnili svoju politickú, vojenskú a ekonomickú spoluprácu. Wang I sa momentálne nachádza v Moskve, kde sa v utorok stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

Ako uviedol Kremeľ, počas návštevy sa stretne aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Čína je pripravená, berúc do úvahy ambície zúčastnených strán, zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení (konfliktu),“ povedal Wang I pre agentúru RIA Novosti.

Na začiatku rokovaní s Lavrovom tiež poznamenal: „Budeme spolupracovať na tom, aby sme prispeli k mieru a rozvoju ľudstva.“

Wang aj Lavrov vyzdvihli „teplé vzťahy“ medzi krajinami, pričom Wang uviedol, že „komplexná spolupráca“ posunie čínsko-ruské väzby na „novú úroveň“. Lavrov povedal Wangovi, že „vďaka dvom lídrom dosiahli (vzťahy) bezprecedentnú úroveň a naďalej sa dynamicky rozvíjajú vo všetkých oblastiach“.

Čína sa prezentuje ako neutrálna strana v rusko-ukrajinskom konflikte a tvrdí, že neposkytuje „smrtiacu pomoc“ žiadnej strane, na rozdiel od Spojených štátov a iných západných krajín.

Členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) však označili Peking za „rozhodujúceho umožňovateľa“ ruskej ofenzívy, keďže Čína nikdy neodsúdila ruskú agresiu. (SITA)