Baerbocková v Kyjeve varovala USA

Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 74 dronmi, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana zostrelila viac ako 40 z nich, dve desiatky nedosiahli cieľ.

Ruské ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že dronmi na Rusko útočila tiež Ukrajina, bezmála 100 ich bolo zostrelených v troch prihraničných oblastiach.

Obe strany sa zároveň obvinili z toho, že napriek čiastočnému prímeriu naďalej cielia na energetické objekty. (ČTK)

Podľa údajov SBU sa ruská spravodajská služba pri verbovaní zameriava najmä na nezamestnaných ľudí, osoby s trestnou minulosťou alebo rôznymi druhmi závislostí.

„Títo ľudia sú ľahšie ovplyvniteľní psychologickou manipuláciou, pretože mladí ľudia nie sú schopní úplne posúdiť dôsledky svojho konania, a závislí potrebujú peniaze za každú cenu,“ povedal Dechtiarenko.

Najmladšími vykonávateľmi ruských rozkazov, ktorých SBU odhalila pri podpaľačstve, boli iba 13-roční mladiství.

Polícia uviedla, že medzi hlavné dôvody, pre ktoré sa maloletí dávajú naverbovať, patrí finančná motivácia, psychologická manipulácia založená na pocite dobrodružstva, romantizácia kriminality a vydieranie.

Americké médiá predtým informovali, že by sa v USA mal stretnúť s vyslancom prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Áno, potvrdzujem. Táto návšteva je možná. Pokračujeme v rozhovoroch s Američanmi. Konkrétnejšie (podrobnosti) nebudem uvádzať,“ povedal Peskov novinárom.

Putin vymenoval Dmitrijeva za vyslanca Kremľa pre ekonomiku vo februári. Následne sa zúčastnil na rusko-amerických rokovaniach v Saudskej Arábii. Jeho cesta do USA bude prvou návštevou vysokého ruského predstaviteľa v Spojených štátoch od februára 2022, keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu.

Na Dmitrijeva sú uvalené sankcie zo strany USA. Televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že Spojené štáty sankcie dočasne zrušili, aby cesta mohla prebehnúť.

Jeho návšteva v Spojených štátoch sa uskutoční v čase, keď sa Rusko aj Ukrajina navzájom obviňujú z porušovania dohody o neútočení na energetické zariadenia, ktoré v marci v Saudskej Arábii sprostredkovali predstavitelia Washingtonu. (TASR)

Uviedol to ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško, ktorý sa spoločne so svojím českým náprotivkom Vlastimilom Válkom v Kyjeve zúčastnil podnikateľského fóra.

"Česká republika je potenciálne pripravená financovať modernizáciu 13 nemocníc v siedmich oblastiach Ukrajiny v rámci programu Nástroj EÚ pre Ukrajinu. K dnešnému dňu je predbežne dohodnuté financovanie šiestich projektov v celkovej výške viac ako 100 miliónov eur, "napísal Ljaško na facebooku.

Ukrajina sa štvrtým rokom bráni rozsiahlej ruskej invázii, počas ktorej bývajú v napadnutej krajine zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia. Naposledy minulý týždeň ukrajinská armáda informovala, že Rusko zasiahlo vojenskú nemocnicu v Charkove.

České ministerstvo zdravotníctva v pondelok informovalo, že Válek je od nedele do štvrtka na návšteve Ukrajiny. Jeho pracovný program zahŕňa návštevu viacerých nemocníc, ktoré Česko s podporou EÚ pomáha rekonštruovať, a tiež stretnutie s ukrajinskými činiteľmi.

Podľa neho ide o „najdrastickejšiu“ reformu v novodobej gréckej histórii. Celkovo Atény do obrany investujú viac ako 25 miliárd eur.

Informujú o tom agentúry AFP a ANA-MPA.

Mitsokais v parlamente uviedol, že „bez bezpečnosti nie je možné dosiahnuť pokrok“ a zdôraznil, že Grécko k tejto téme pristupuje zodpovedne a dôsledne. AFP pripomína, že Atény už teraz vynakladajú na obranu viac ako tri percentá HDP.

„Ide o komplexný plán, ktorý je podľa nášho názoru najrozsiahlejšou transformáciou ozbrojených síl v novodobej histórii krajiny,“ upozornil premiér. Grécko je podľa neho v čoraz menej predvídateľnom svete aj naďalej stabilné.

Podľa zdroja AFP oboznámeného so záležitosťou je kľúčovou súčasťou týchto zmien modernizácia gréckych protiraketových a protilietadlových systémov s názvom „Achillov štít“. Zo správ gréckych médií vyplýva, že Atény o dodávkach tohto vybavenia rokujú s Izraelom, ktorý by mal poskytnúť aj protidronový systém.

Ako možní dodávatelia nových zbraní, ktoré zahŕňajú bezpilotné plavidlá, drony a radary sa uvádzajú aj Francúzsko, Taliansko a Nórsko.

Grécko vždy odôvodňovalo svoje vysoké výdavky na obranu poukazovaním na územné spory a hrozby zo strany jeho historického rivala Turecka, ktoré je spolu s ním členom NATO. (TASR)

Vyhlásenie prišlo len deň po tom, ako fínsky premiér Petteri Orpo ohlásil plánované odstúpenie Helsiniek od tohto dohovoru.

Informovala o tom Reuters.

Šéf nórskej diplomacie Espen Barth Eide pre Reuters uviedol, že je dôležité zachovať celosvetovú stigmu ohľadom tejto zbrane, ktorá podľa jeho slov ľudí zmrzačuje a zabíja ešte dlho po skončení vojny.

Rovnako zdôraznil potrebu zabezpečiť, aby boli niektoré druhy zbraní vrátane chemických a biologických, naďalej vylúčené z použitia v ozbrojenom konflikte.

„Toto konkrétne rozhodnutie (Fínska) nás mrzí,“ vyhlásil Barth Eide. „Ak začneme oslabovať náš záväzok, uľahčíme tým bojujúcim frakciám na celom svete opätovné použitie týchto zbraní, pretože sa zníži stigma,“ dodal.

Oslo sa podľa neho neobáva, že by sa týmto rozhodnutím obrana krajiny oslabila. „Máme veľmi moderný obranný systém. Zakúpili sme mimoriadne vyspelé systémy, ktoré môžu útočiť zo zeme, vzduchu a mora,“ povedal Eide.

Odstúpenie od tzv. Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje použitie, produkciu, skladovanie a obstaranie protipechotných mín, predtým avizovali Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko. Všetky tieto štáty susedia s Ruskom. Nórsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú približne 200 kilometrov v arktickej oblasti. (TASR)

Spojencov vyzval k väčšiemu tlaku na Moskvu a zastavenie invázie.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Ďalšie kolo úmyselných úderov a poškodenie energetických zariadení...dron zasiahol rozvodňu v Sumskej oblasti a v Nikopole v Dnepropetrovskej oblasti bolo delostreleckou paľbou poškodené elektrické vedenie,“ povedal ukrajinský prezident a dodal, že údery prerušili dodávky elektriny pre tisíce ľudí.

Zo vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru sa krajiny obvinili aj v utorok. Kyjev vyzval Washington, aby sprísnil sankcie voči Moskve za „porušovanie“ dohôd uzavretých na rokovaniach v Saudskej Arábii.

Biely dom vtedy po osobitných stretnutiach uviedol, že Ukrajina aj Rusko súhlasili s dohodou o „zákaze útokov proti energetickým objektom“. Obe strany sa však odvtedy niekoľkokrát navzájom obvinili z porušovania dohody.

Štyridsaťpäťročný muž zahynul pred domom v Záporožskej oblasti, kde útok zasiahol zaparkované autá, uviedol na platforme Telegram oblastný gubernátor Ivan Fedorov. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.

V meste Charkov došlo k zraneniu ôsmich ľudí pri dronovom útoku, oznámil starosta Ihor Terechov. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov opísal úder ako „masívny útok nepriateľských dronov“ a vyzval obyvateľov, aby „zostali v krytoch“.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na stredu zachytilo a zničilo 93 ukrajinských dronov, poväčšine nad Kurskou oblasťou. Ukrajinský generálny štáb v utorok neskoro večer upresnil, že Rusko od začiatku dňa podniklo 72 úderov a zaútočilo 646 tzv. kamikadze dronmi na ukrajinské územie.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)