Hladina vody na západe Bodamského jazera je mimoriadne nízka

Podľa Carneyho dôsledky pocíti aj Kanada. V noci na štvrtok o tom informovala agentúra AFP.

Carney kvitoval, že Trump tentoraz Kanadu "ušetril" a nevyrubil jej ďalšie clá. Upozornil však, že clá na vozidlá vyrobené v Kanade, ktoré vstupujú do platnosti, americký prezident nezrušil.

Kanadský premiér uznal, že vplyv novej vlny ciel na Kanadu je v porovnaní s inými hlavnými obchodnými partnermi USA obmedzený. Upozornil však, že už uvalené clá na oceľ, hliník a automobily „priamo ovplyvnia milióny Kanaďanov“. „Proti týmto clám budeme bojovať protiopatreniami,“ avizoval Carney v Ottawe.

Carney vyslovil predpoklad, že útoky USA na kanadskú ekonomiku sa ešte neskončili: americký prezident sa podľa neho sústreďuje na ďalšie odvetvia - drevársky a farmaceutický priemysel a výrobu polovodičov.

Spravodajský web Le Journal de Montréal doplnil, že Carney v stredu kvôli Trumpovmu prejavu o clách prerušil svoju predvolebnú kampaň. V stredu popoludní sa Carney stretol s členmi svojej Rady pre vzťahy medzi Kanadou a USA, po ktorej nasledovalo mimoriadne zasadnutie vlády. Medzičasom Carney zvolal premiérov kanadských provincií a teritórií na ďalšie stretnutie, ktoré sa uskutoční vo štvrtok. Cieľom schôdzky je analyzovať novú situáciu a dohodnúť sa na prípadných odvetných opatreniach.

4 12 pel (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

„Veríme, že naši spojenci v Spojených štátoch vidia, kto skutočne chce mier a kto chce vojnu,“ povedal šéf poľskej diplomacie na tlačovej konferencii po stretnutí s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.

„Dúfame, že Rusko napokon bude súhlasiť (s prímerím), a ak nie, tak že prezident Trump dospeje k svojim záverom, teda že zvýši tlak na prezidenta Putina,“ dodal Sikorski. Ukrajina podľa neho bezpodmienečne súhlasila s prímerím, zatiaľ čo ruský prezident stanovil konkrétne podmienky pre prijatie dohody o zastavení paľby.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach v Saudskej Arábii dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Kremeľ krátko nato zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to odmietol.

Rusko a Ukrajina sa tiež dohodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Obe krajiny sa však odvtedy vzájomne obvinili z útokov na energetické zariadenia.

Kubilius na tlačovej konferencii hovoril aj o alternatíve za satelitný systém Starlink prevádzkovaný americkou spoločnosťou SpaceX. Ukrajinská armáda tento systém využíva počas vojny s Ruskom.

Sikorski sa pre tento systém dostal do sporu s Elonom Muskom, vlastníkom spoločnosti SpaceX, keď na sieti X napísal, že ak sa Starlink ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ služieb, za ktoré Poľsko platí, budú sa musieť poobzerať po novom. Reagoval tým na Muskove vyjadrenie, že v prípade vypnutia systémov Ukrajine sa celý front zrúti.

Eurokomisár pre obranu uviedol, že Brusel bol ubezpečený, že systémy Starlink nebudú vypnuté. Dodal, že v prípade, že dôjde k problému, EÚ má spôsob, ako ho riešiť.

V tejto súvislosti spomenul satelitný systém IRIS2, ktorý by mal byť plne funkčný po roku 2029. Okrem toho euroblok od júna spustí integrovaný systém satelitného spojenia členských štátov EÚ, píše PAP.

(TASR)

AFP dodala, že odmietnutým dokumentom je izraelský protinávrh, ktorý bol predložený na nepriamych rokovaniach zameraných na obnovenie prímeria v Pásme Gazy a prepustenie zadržiavaných izraelských rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov z väzníc v Izraeli.

Izrael svoj návrh Hamasu predložil prostredníctvom sprostredkovateľov, uviedol jeden zo zdrojov Hamasu, ktorý súčasne Izrael obvinil, že blokuje návrh Egypta a Kataru a snaží sa zmariť akúkoľvek dohodu.

Ďalší predstaviteľ Hamasu vyzval vyjednávačov a medzinárodné spoločenstvo, aby Izrael prinútili pristúpiť na návrh sprostredkovateľov.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu večer informoval, že Izrael bude pokračovať vo vojenskom tlaku, kým Hamas neprepustí zvyšných rukojemníkov.

„Čím dlhšie ich budú odmietať vydať, tým viac sa bude tlak zvyšovať,“ uviedol Netanjahu podľa portálu The Times of Israel. V zajatí Hamasu je 58 rukojemníkov a podľa izraelskej armády je 34 z nich mŕtvych.

Netanjahu v stredu večer dodal, že izraelská armáda preberá kontrolu nad oblasťou niekdajšej židovskej osady Morag medzi mestami Chán Júnis a Rafah v Pásme Gazy. Dôležitosť vytvorenia osi v oblasti Moragu prirovnal k tzv. filadelfskému koridoru - územiu pozdĺž hranice Pásma Gazy s Egyptom. Izrael tvrdí, že tento koridor musí kontrolovať, aby zabránil pašovaniu zbraní z Egypta na palestínske územie.

Krehké prímerie, ktoré do Pásma Gazy prinieslo týždne relatívneho pokoja, sa skončilo 18. marca, keď Izrael obnovil svoju vojenskú operáciu na tomto území.

Netanjahuov úrad obnovenie operácie svojho času zdôvodnil tým, že Hamas odmietol návrhy, ktoré počas nepriamych rozhovorov - po skončení prvej fázy prímeria - predložili mediátori a osobitný vyslanec amerického prezidenta Steven Witkoff. Cieľom novej operácie v Pásme Gazy je oslobodiť všetkých rukojemníkov.

4 20 pel (TASR)

V noci na štvrtok o tom informovala agentúra AFP.

„Moja rada pre každú krajinu je, aby teraz nepristupovala k odvetným opatreniam,“ povedal Bessent pre televíziu Fox News po tom, ako prezident USA Donald Trump oznámil recipročné clá.

„Uvoľnite sa, prijmite úder a počkajte, ako sa situácia vyvinie. Pretože ak podniknete odvetné opatrenia, bude sa to stupňovať,“ varoval Bessent.

Trump v stredu oznámil, že na tovary dovážané z Európskej únie uvalí 20-percentné clá. Oznámil ich spolu s ďalšími clami voči iným krajinám sveta. Okrem toho sa od štvrtka začne uplatňovať 25-percentné clo na dovoz zahraničných automobilov.

Nové clá, ktorých zavedenie prezident USA Donald Trump oznámil v stredu vo Washingtone, začnú platiť v najbližších dňoch: „základná“ desaťpercentná sadzba sa začne uplatňovať 5. apríla o 12.01 h miestneho času (05.01 h SELČ), zatiaľ čo vyššie sadzby budú platiť od 9. apríla o 12.01 h miestneho času.

Výšku tzv. recipročných ciel Trump prezentoval publiku v Ružovej záhrade Bieleho domu na prehľadnej tabuli. Z týchto dát napr. vyplýva, že clá na dovoz všetkého tovaru z EÚ budú vo výške 20 percent. Clo na tovary z Číny bude vo výške 34 percent, z Japonska 24 percent, z Južnej Kórey 25 percent, zo Švajčiarska 30 percent, z Británie, Austrálie a Turecka po 10 percent, z Taiwanu 32 percent a 26 percent na tovary z Indie. Na tovary z Izraela a Spojených arabských emirátov bude 17-percentné clo.

4 20 pel (TASR)

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová chystá oficiálne vyhlásenie k americkým clám o 05:00 h SELČ, informuje bruselský spravodajca TASR.

Vplyvný nemecký europoslanec vo vyhlásení pre médiá upozornil, že zatiaľ čo prezident Trump stredu nazval „Dňom oslobodenia“, z pohľadu bežného občana je to skôr „Deň inflácie“.

„Tieto neodôvodnené, nezákonné a neprimerané opatrenia môžu viesť len k ďalšej eskalácii ciel a klesajúcej ekonomickej špirále pre USA a svet ako celok. Kvôli tomuto rozhodnutiu budú americkí spotrebitelia nútení znášať to najťažšie bremeno obchodnej vojny,“ povedal. Dodal, že Trumpove clá podnietia škodlivú neistotu z pohľadu budúcich investícií.

Podľa jeho slov EÚ bude na americká clá reagovať. „Urobíme tak prostredníctvom zákonných, legitímnych, primeraných a rozhodných opatrení. Ako EÚ zvážime, ktoré z nástrojov, ktoré máme k dispozícii, sú pre našu reakciu najvhodnejšie. Neustupujeme,“ zdôraznil Lange.

Podľa jeho slov EÚ bude brániť svoju suverenitu a nebude meniť legislatívu, ktorá bola vytvorená demokraticky a v záujme občanov EÚ, aj keď sa to niektorým americkým miliardárom nepáči.

„Krajiny, na ktoré sa americké opatrenia zamerali, musia reagovať jednotne a vyslať USA jasný odkaz, aby ukončili toto colné šialenstvo,“ odkázal šéf výboru INTA.

Zároveň vyjadril nádej, že americká administratíva má skutočný záujem o spoluprácu s EÚ a že argumenty Bruselu a ráznosť reakcie EÚ poskytnú dostatočné stimuly na to, aby priviedli USA k rokovaciemu stolu. (TASR)

Vyplýva to z prvých reakcií západných politikov na Trumpovo rozhodnutie, o ktorých v noci na štvrtok informovala agentúra AFP.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo svojom vyhlásení označila nové americké clá na tovary z EÚ za „nesprávne“ a upozornila, že nepomáhajú ani jednej strane. Podľa nej by obchodná vojna Západ len oslabila v prospech iných globálnych aktérov, preto sa chce zasadiť za dosiahnutie dohody s USA.

Írsko v súvislosti s clami zo strany USA očakáva „primeranú“ reakciu Európskej únie.

„Akékoľvek opatrenia musia byť primerané a zamerané na ochranu záujmov našich firiem, našich pracovníkov a našich občanov,“ uvádza sa vo vyhlásení írskeho premiéra Micheála Martina, ktorý uviedol, že ‚hlboko ľutuje‘ 20-percentné clo uvalené Spojenými štátmi na Európsku úniu.

Írsko, v ktorom sídlia európske centrály veľkých amerických technologických a farmaceutických skupín, má najväčší obchodný prebytok so Spojenými štátmi zo všetkých členských štátov EÚ, pripomenula AFP.

Nemecký chemický priemysel v stredu vyzval EÚ, aby v reakcii na nové americké clá „zachovala chladnú hlavu“, a varoval, že „špirála eskalácie by len zvýšila škody“.

„Rozhodnutie vlády USA nás mrzí,“ uviedlo vo vyhlásení Združenie nemeckého chemického priemyslu (VCI) a vyzvalo Brusel, aby s USA, ktoré sú pre nemecký chemický priemysel najväčším vývozným trhom, udržiaval dialóg.

„Cieľom musí byť spravodlivé riešenie pre obe strany“ a Nemecko „sa nesmie stať hračkou nekonečnej obchodnej vojny“, píše sa vo vyhlásení VCI, v ktorom sú aj také giganty ako spoločnosti Bayer a BASF.

Britský minister obchodu Jonathan Reynolds v reakcii na najnovší vývoj uviedol, že Spojené kráľovstvo je naďalej odhodlané uzavrieť ekonomickú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by mohla pomôcť „zmierniť“ desaťpercentné clo uvalené na vývoz do USA.

„Náš prístup spočíva v tom, že zostaneme pokojní a odhodlaní uzavrieť dohodu, ktorá, ako dúfame, zmierni vplyv toho, čo bolo oznámené,“ povedal Reynolds.

Austrálsky premiér Anthony Albanese označil nové obchodné clá zo strany USA za „úplne neopodstatnené“ a upozornil, že Austrálčanom zmenia vnímanie vzťahov s USA.

„Tieto clá nie sú neočakávané, ale dovoľte mi povedať jasne, že sú úplne neopodstatnené,“ povedal Albanese na tlačovej konferencii po oznámení, že USA uvalia na tovary z Austrálie desaťpercentné clo.

Nové clá, ktorých zavedenie prezident USA Donald Trump oznámil v stredu vo Washingtone, začnú platiť v najbližších dňoch: „základná“ desaťpercentná sadzba sa začne uplatňovať 5. apríla o 12.01 h miestneho času (05.01 h SELČ), zatiaľ čo vyššie sadzby budú platiť od 9. apríla o 12.01 h miestneho času.

Výšku tzv. recipročných ciel Trump prezentoval publiku v Ružovej záhrade Bieleho domu na prehľadnej tabuli. Z týchto dát napr. vyplýva, že clá na dovoz všetkého tovaru z EÚ budú vo výške 20 percent. Clo na tovary z Číny bude vo výške 34 percent, z Japonska 24 percent, z Južnej Kórey 25 percent, zo Švajčiarska 30 percent, z Británie, Austrálie a Turecka po 10 percent, z Taiwanu 32 percent a 26 percent na tovary z Indie. Na tovary z Izraela a Spojených arabských emirátov bude 17-percentné clo. (TASR)